Brazília — polia sa belejú k žatve
„POZDVIHNITE oči a pozrite sa na polia, že sa belejú k žatve. Žnec už dostáva mzdu a zhromažďuje ovocie k večnému životu.“ (Ján 4:35, 36) Tieto prorocké slová Ježiša Krista sú dnes pravdou na odľahlých miestach rozsiahlej juhoamerickej krajiny, Brazílie.
Jehovovi svedkovia v Brazílii sa už po niekoľko rokov tešia z vynikajúceho vzrastu. Vrcholný počet 308 973 žencov Kráľovstva viedol v apríli roku 1991 401 574 domácich biblických štúdií. Tridsiateho marca 1991 sa zhromaždilo dovedna 897 739 osôb, aby si pripomenuli smrť Ježiša, ktorý túto žatevnú prácu začal.
Napriek takýmto vynikajúcim výsledkom však časť poľa stále čaká na to, aby bola zožatá. Viac ako päť miliónov ľudí žije v oblastiach Brazílie, kde je zvestovateľské dielo vykonávané Jehovovými svedkami len v malom rozsahu, alebo nie je vykonávané vôbec. Čo sa robí pre to, aby sa žatva rozšírila do týchto oblastí?
Na žatve sa podieľajú priekopníci
Počas posledných šiestich mesiacov vyslala kancelária odbočky Spoločnosti Strážna veža v Brazílii zvestovateľov Kráľovstva celým časom — 100 dočasných zvláštnych priekopníkov a 97 pravidelných priekopníkov — do 97 miest, najmä v hustejšie obývanej východnej časti krajiny. Na prácu v týchto oblastiach sa na kratšie obdobia dobrovoľne prihlásili aj zvestovatelia Kráľovstva z rôznych zborov. Napriek prekážkam, ktoré bolo treba prekonať, sú výsledky potešujúce.
Napríklad v São João da Ponte v štáte Minas Gerais navštívili priekopníci učiteľa náboženstva na miestnej škole. Keď si vypočul posolstvo, objednal si 50 výtlačkov knihy Využi čo najlepšie svoju mladosť, ktorú chcel použiť pri vyučovaní náboženstva. Iný učiteľ povedal odchádzajúcim priekopníkom: „Nemali by ste odchádzať, pretože tu robíte vynikajúcu prácu. Ste jediní, ktorí vedia podať jasné vysvetlenie Biblie.“
Nie každý mal však radosť z tejto vynikajúcej práce. Všimni si napríklad list uverejnený v jedných miestnych novinách (Diário de Montes Claros) pod titulkom na prednej strane: „Kňaz obvinený z podnecovania k násiliu a z diskriminácie“. V liste sa hovorilo: „V kostole má [tento kňaz] vo zvyku verejne odsúdiť osoby, ktoré nasledujú iné sekty a náboženstvá, i napriek tomu, že miestne duchovenstvo neposkytuje verným primerané katolícke a kresťanské vedenie na základe evanjelia. Pri omši napadol služobníkov Jehovových svedkov, ktorí sú v meste, hoci sa ku katolíkom nesprávajú zle.“ Pisateľ článku (teológ) neprejavil takéto nepriateľstvo a zúčastnil sa biblickej prednášky, ktorú mali títo priekopníci, a priviedol so sebou ďalších záujemcov. Všetci mali zo zhromaždenia radosť.
Štyria bratia z Fortalezy cestovali lietadlom na ostrov Fernando de Noronha, vzdialený od pevniny 400 kilometrov. K 1 500 obyvateľom tohto ostrova sa dobré svedectvo nedostalo viac ako 15 rokov. Počas desiatich dní rozšírili bratia 50 kníh, 245 časopisov a brožúr a začali 15 domácich biblických štúdií. Dvanásť ľudí sa zúčastnilo Pamätnej slávnosti Kristovej smrti, ktorá pripadla na jeden deň počas návštevy bratov. Priekopníci dúfajú, že s Jehovovou pomocou tam bude dielo čoskoro pevne založené. Niektorí bratia majú v úmysle presťahovať sa na ostrov.
Vplyv duchovenstva pôsobí na žatvu
Skupina zvestovateľov Kráľovstva zo zboru Arpoador v Rio de Janeiro sa dobrovoľne prihlásila do dvojtýždňovej zvestovateľskej služby v niekoľkých mestách štátu Minas Gerais, vzdialených asi 200 kilometrov. Na svoje potešenie zistili, že miestni ľudia sú mimoriadne pohostinní a láskaví. Muži mali zvyk zdvihnúť klobúk zakaždým, keď sa spomenul Boh alebo jeho meno, Jehova. Avšak pre svoju úctu k Bohu sa dali ľahko ovplyvniť duchovenstvom.
V jednom meste kňaz radil ľuďom, aby nepočúvali Jehovových svedkov ani nenavštívili zhromaždenie, ktoré sa chystali usporiadať. V čase, keď sa konalo zhromaždenie, naplánoval tiež zvláštnu omšu a túto omšu prenášal aj von zo svojho chrámu pomocou naplno pustených zosilňovačov. I napriek jeho úsiliu sa však zhromaždenia zúčastnilo mimo návštevníkov aj 29 miestnych obyvateľov.
V susednom meste to bolo úplne inak! Tam kňaz povedal ľuďom, aby počúvali, keď sa u nich svedkovia zastavia. Výsledok bol ten, že prvého zhromaždenia sa zúčastnilo 168 osôb. Neskôr im povedal, aby dávali pozor, ako Jehovovi svedkovia slávia Pamätnú slávnosť, pretože, ako povedal, „robia to správnym spôsobom“. Počas dvoch týždňov zvestovania Kráľovstva bolo v tej oblasti rozšírených 1 014 kníh a 1 052 časopisov a brožúr.
Pokračujúce úsilie prináša požehnania
O mesiac neskôr sa 34 zvestovateľov Kráľovstva vrátilo, aby sa starali o biblické štúdiá, ktoré tam začali pri prvej návšteve. Kresťanský starší, ktorý to viedol, napísal: „Bolo to vzrušujúce, keď nás záujemci vítali s vďakou a so slzami radosti v očiach.“ Jedna sestra si spomína, ako k nej a k ostatným svedkom pristúpila v hostinci nejaká žena a „so slzami v očiach nás prosila, aby sme prišli a študovali s ňou“. Iná pani študovala počas toho týždňa, keď tam boli svedkovia, trikrát. Zakaždým bola pripravená a čakala na štúdium. Pani povedala, že sa už začala modliť k pravému Bohu, Jehovovi. „Vo svojom srdci som na to vždy čakala,“ dodala.
Neskôr tu boli pridelené dve priekopníčky, aby sa starali o prejavený záujem v tejto oblasti. Tak ako v prvom storočí n. l., tí, „ktorí boli správne naklonení k večnému životu, uverili“. (Skutky 13:48) A podobne ako Samaritánka, ktorej Ježiš svedčil pri Jakobovom prameni, začali rozprávať iným o tom, čo sa dozvedeli. (Ján 4:5–30) Dnes tam s dvoma priekopníčkami slúži ďalších šesť zvestovateľov a týždenné zhromaždenia navštevuje priemerne dvadsať ľudí.
Dvadsaťdeväť zvestovateľov zo zboru Arpoador, nadšených úspechom tejto zvláštnej služby, odišlo zvestovať do mesta Mutum, vzdialeného asi 500 kilometrov. „Prijatie bolo skutočne vynikajúce,“ povedal starší, ktorý viedol skupinu. „Väčšina ľudí počúvala tak pozorne a s takým záujmom, že sa začalo 170 biblických štúdií, a myslíme, že mnohé z nich budú pokračovať.“ Počas dvoch týždňov hlásal každý zvestovateľ v priemere 90 hodín a rozšírili takmer 1 100 kusov literatúry. Na verejných prednáškach, ktoré usporiadali bratia, bola vrcholná účasť 181 osôb.
O niekoľko mesiacov si zbor prenajal pekný dom v strede mesta Mutum, aby ho používal ako sálu kráľovstva a domov pre priekopníkov. V prvej správe poslanej Spoločnosti od dvoch priekopníčok, ktoré tam boli pridelené, sa medziiným písalo: „Na toľko štúdií, ktoré sa práve začali, potrebujeme viac priekopníkov. Aj keď nám raz za mesiac pomáhajú bratia z Rio de Janeira, práce je obrovské množstvo. Deväť z desiatich oslovených majiteľov domu nás žiada o ďalšiu návštevu. Potrebujeme tiež pomoc pri vedení zhromaždení.“ Teraz sa k nim pripojil ďalší priekopník.
Menia sa životy
Bolo veľmi povzbudzujúce vidieť, ako pravda zapúšťa korene a prináša znamenité ovocie. Jedna záujemkyňa napísala: „Poznanie Biblie je to najlepšie zo všetkého, čo som kedy získala. Môj život sa zmenil k lepšiemu a už viac nemusím brať sedatíva... Kiež vás Jehova odmení za všetko, čo ste pre mňa urobili.“
Iná žena povedala: „Skutočne žasnem nad tým, ako mi Jehova otvoril oči. Hoci som tento týždeň stratila starú matku, mám teraz nádej, že ju znovu uvidím. Želám si byť pokrstená, ale najprv sa chcem dobre pripraviť. Kiež vás Jehova požehná za to, že ste sem prišli, aby ste nám ukázali úzku cestu vedúcu do večného života.“ Ďalšia zase povedala: „Chcem, aby ste vedeli, že som pred mesiacom prestala fajčiť. Mám veľkú radosť z časopisu, ktorý ste mi poslali. Obsahoval mnoho dobrého, čo mi pomohlo tak urobiť.“ Táto žatva určite poskytuje dobré dôvody na radosť.
Takéto požehnania však neprichádzajú bez boja. Keď napríklad začala študovať jedna pani a jej dcéra, miestny kňaz ich varoval, že ak budú chodiť na zhromaždenia svedkov, vylúči ich z cirkvi. Oni však na zhromaždenia chodili a hrozbu nebrali na vedomie. Potom sa ich začali strániť predošlí priatelia, z ktorých ich niektorí obvinili, že zošaleli, pretože „ten Jehova“ nie je v katolíckej Biblii. Keďže pani nevedela nájsť Jehovovo meno vo svojej katolíckej Biblii, pozvala susedov na návštevu v deň, keď študovala s priekopníčkami. Jedna žena prišla so svojím katolíckym prekladom Biblie. Keď si prečítala Božie meno v poznámke pod čiarou k 2. Mojžišovej 6:3, prijala biblické štúdium vo svojom dome.
Mať plný podiel na žatve
Aký účinok mala služba na zriedkavo prepracovávanom území na samotných svedkov? Jeden zvestovateľ Kráľovstva povedal: „Táto činnosť posilnila našu vieru a náš vzťah k Jehovovi a pomohla nám preskúmať poradie hodnôt.“ Iný zvestovateľ konštatoval: „Týchto 14 dní zväčšilo moju lásku k bratom, ktorí slúžia ako jedna rodina s jedným cieľom: hľadať ďalších miernych ľudí. Podnietilo ma viac milovať tých, ktorí prijímajú naše posolstvo, často so slzami v očiach, prejavujúc skutočný smäd po pravde. A predovšetkým som cítil Jehovovu lásku v tom, že nám dal túto prednosť slúžiť mu.“
Jeden starší, ktorý sa zúčastnil zvestovania na zriedkavo prepracovávanom území, poukázal na kontrast medzi životom tam a vo veľkých mestách. Povedal: „Stále musím myslieť na to, ako by mohol byť život mnohých bratov obohatený, keby sa presťahovali do vnútrozemia. Násilie tam prakticky neexistuje. Život v malých a stredne veľkých mestách je nielen menej nákladný, ale umožňuje nám mať aj viac spoločenstva s našimi bratmi a venovať viac času duchovným činnostiam. Môže sa viac bratov na dôchodku, mladých ľudí, ktorí nemajú veľké zodpovednosti voči rodine, či bratov, ktorým práca dovoľuje presťahovanie, chopiť tejto jedinečnej prednosti a spôsobiť radosť sebe, Jehovovi a svojim blížnym?“
Táto správa zo zriedkavo prepracovávaného územia v Brazílii dokazuje, že polia sa belejú k žatve. Výsledkom práce na tomto poli je 191 nových zborov a samostatných skupín v priebehu iba dvoch rokov. Zostáva ešte veľa práce, ale Jehova bude určite ďalej poskytovať svoje požehnanie, zatiaľ čo sa stále viac zvestovateľov Kráľovstva zúčastňuje na plodnej žatve. Môžeš mať na nej aj ty väčší podiel?
[Mapa/obrázok na strane 25]
Šťastní svedkovia z Rio de Janeira sa podieľajú na žatve
[Mapa]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
BRAZÍLIA
[Obrázok na strane 26]
Vydávanie svedectva na vidieku v Minas Gerais