Otázky čitateľov

◼ Čo bolo „to dobré“, čo apoštol Pavol nebol schopný robiť, ako sa o tom zmienil v liste Rimanom 7:19?

V zásade mal Pavol na mysli svoju neschopnosť vykonávať všetko to dobré, čo bolo naznačené v mojžišovskom Zákone. Bolo to pre Pavla a všetkých ostatných, včítane nás, nemožné pre nedokonalosť a hriešnosť. Ale netreba si zúfať. Kristova obeť otvorila cestu pre Božie odpustenie a dobré postavenie u neho.

Rimanom 7:19 znie: „Lebo nerobím to dobré, čo chcem, ale robím to zlé, čo nechcem.“ Kontext ukazuje, že Pavol hovoril o tom, čo je „dobré“, predovšetkým v zmysle toho, čo bolo vymedzené v Zákone. V siedmom verši povedal: „Je Zákon hriechom? Nech sa to nikdy nestane! Skutočne, nebol by som poznal hriech, keby nebolo Zákona; a napríklad nepoznal by som žiadostivosť, keby Zákon nehovoril: ‚Nebudeš žiadostivý.‘“ Áno, Zákon vysvetlil, že nakoľko ľudia nie sú schopní plne ho dodržiavať, sú všetci hriešni.

Pavol sa ďalej zmienil o tom, že „kedysi... bol živý bez zákona“. Kedy to bolo? Keď bol v Abrahámových bedrách, predtým ako Jehova obstaral Zákon. (Rimanom 7:9; porovnaj Hebrejom 7:9, 10.) I keď bol Abrahám nedokonalý, nebola mu pripomínaná jeho hriešnosť tým, že sa mu nedarilo zachovávať mnohé príkazy Zákona, lebo Zákon ešte nebol daný. Znamená to, že len čo bol Zákon daný a jasne ukázal ľudskú nedokonalosť, mal zlé následky? Nie. Pavol pokračoval: „A tak je Zákon sám osebe svätý a prikázanie je sväté a spravodlivé a dobré.“ — Rimanom 7:12.

Všimni si, že Pavol opísal Zákon ako „svätý“ a „dobrý“. V nasledujúcich veršoch vysvetlil, že „to dobré“ — Zákon — ukázalo, že je hriešnik, a že na základe hriechu si zasluhuje smrť. Pavol napísal: „Nerobím to dobré, čo chcem, ale robím to zlé, čo nechcem. Ale keď robím to, čo nechcem, nerobím to už ja, ale hriech, ktorý býva vo mne.“ — Rimanom 7:13–20.

V tomto kontexte Pavol teda nehovoril o dobre vo všeobecnosti, alebo jednoducho o dobrých skutkoch. (Porovnaj Skutky 9:36; Rimanom 13:3.) Mal na mysli zvlášť konanie (alebo nekonanie) toho, čo bolo v súlade s Božím dobrým Zákonom. Predtým bol horlivý v židovskom náboženstve a — v porovnaní s inými — bol „bezúhonný“. Avšak i keď bol vo svojej mysli svedomitým otrokom tohto dobrého Zákona, predsa s ním nežil úplne v súlade. (Filipanom 3:4–6) Zákon odzrkadľoval Božie dokonalé meradlá a ukazoval apoštolovi, že vo svojom tele je ešte stále otrokom zákona hriechu, a tak odsúdený na smrť. Pavol však mohol byť vďačný, že pomocou Kristovej obete bol vyhlásený za spravodlivého — oslobodený od zákona hriechu a jemu zodpovedajúceho následku, rozsudku smrti. — Rimanom 7:25.

Kresťania nie sú dnes pod mojžišovským Zákonom, lebo bol pribitý na mučenícky kôl. (Rimanom 7:4–6; Kolosanom 2:14) Predsa však je dobré, keď si uvedomíme, že to nebol nejaký zaťažujúci zákonník, ktorému nemusíme venovať žiadnu pozornosť. Nie, Zákon bol v základe dobrý. Máme teda dôvod na to, aby sme čítali biblické knihy obsahujúce Zákon a učili sa, čo vyžadoval od Izraela. Jehovovi svedkovia po celej zemi budú tak čoskoro robiť na svojom pravidelnom týždennom čítaní Biblie.

Keď čítame Zákon, mali by sme uvažovať o zásadách tvoriacich základ rôznych jeho ustanovení a o prospechu, ktorý Boží ľud získal, keď sa snažil riadiť týmito dobrými príkazmi. Mali by sme si tiež uvedomiť, že sme nedokonalí, a tak nie sme schopní plne sa riadiť tým dobrým, o ktorom sa učíme z Božieho slova. Ale zatiaľ čo bojujeme proti zákonu hriechu, môžeme sa tešiť z vyhliadky, že budeme zachránení pomocou uplatnenia Kristovej obete na nás.