Úloha muža
„¡Ropa, zapato, casa, y comida!“ Tieto slová sú z jednej starej španielskej piesne vymenúvajúcej štyri základné veci, ktoré, ako sa očakáva, zabezpečí muž pre svoju rodinu: oblečenie, obuv, prístrešie a pokrm. A väčšina zodpovedných mužov sa hrdo snaží vziať na svoje plecia toto bremeno.
Ak ste však otcom rodiny, staráte sa o to, čo je ešte dôležitejšie — o duchovné potreby svojej rodiny? Alebo si myslíte, ako mnohí muži, že starať sa doma o náboženské záležitosti skutočne nie je úlohou muža? V niektorých kultúrach sa dokonca ani neočakáva, že by muži venovali čas učeniu svojich detí o Bohu a o Biblii.
Zodpovednosťou vštepovať svojej rodine lásku k Bohu a hlboké ocenenie pre božské meradlá poveruje Božie slovo najmä muža v dome. Napríklad v liste Efezanom 6:4 nabáda Písmo kresťanských mužov takto: „Vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale ich vychovávajte v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“
I keď niektorí tieto slová poznajú, možno si plne neuvedomujú, že text je výslovne určený otcovi, mužovi v dome. Napríklad ľudia hovoriaci po španielsky a po portugalsky môžu chápať slová v Efezanom 6:4 ako adresované otcovi i matke. V týchto jazykoch je slovo pre „otcovia“ a slovo pre „rodičia“ rovnaké. V 1. verši 6. kapitoly listu Efezanom sa však apoštol Pavol zmienil o otcovi i matke tým, že použil grécke slovo goneusin, z goneus, čo znamená „rodič“. Ale v 4. verši bolo použité grécke slovo pateres, znamenajúce „otcovia“. Skutočne, v Efezanom 6:4 adresoval Pavol svoje slová priamo mužovi v rodine.
Samozrejme, ak v rodine nie je žiaden muž, ktorý by sa ujal vedenia, potom musí túto zodpovednosť prevziať žena. S Jehovovou pomocou mnoho matiek úspešne vychováva svoje deti v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní. Ak však v rodine kresťanský muž je, mal by sa ujať vedenia on. Ak túto zodpovednosť zanedbáva, je pre zvyšok rodiny ťažšie dodržiavať dobrý program duchovného sýtenia. A taký muž je za svoju nedbalosť zodpovedný Jehovovi.
Boží názor na túto vec je zjavný z biblických požiadaviek kladených na dozorcov a služobných pomocníkov v kresťanskom zbore. Biblia presne vymedzuje, že ten, kto je vybraný pre takéto postavenie, by mal byť „muž, ktorý vedie znamenitým spôsobom svoju domácnosť, ktorý drží deti v podriadenosti s celou vážnosťou (ak niekto naozaj nevie viesť svoju domácnosť, ako sa bude starať o Boží zbor?)“. — 1. Timotejovi 3:4, 5, 12; Títovi 1:6.
Otec rodiny musí byť ochotný obetovať svoje záľuby a osobné pohodlie v záujme duchovného blaha svojich detí. Niekedy možno musí obmedziť čas vyhradený na iné činnosti, aby mal dostatočné množstvo času, ktorý by mohol pravidelne stráviť so svojimi deťmi. (5. Mojžišova 6:6, 7) Neprenechá však druhým túto úlohu danú Bohom. Jeho láska k deťom a záujem o ne bude siahať oveľa ďalej ako iba k zabezpečeniu oblečenia, obuvi, prístrešia a pokrmu.
Vychovať deti „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“ je dosť náročná úloha. Práve preto spočíva hlavná zodpovednosť na mužovi. Ak si kresťanský otec plní svoju úlohu dobre, potom sa môže pozerať na svoje bohabojné deti ako na požehnanie od Jehovu. Môže povedať spolu so žalmistom: „Ako šípy v ruke mocného, takí sú synovia mladosti. Šťastný je ten telesne schopný muž, ktorý nimi naplnil tulec.“ — Žalm 127:4, 5.