Choďme ako tí, ktorí sú poučovaní Jehovom

„Poučuj ma, ó, Jehova, o svojej ceste. Budem chodiť v tvojej pravde. Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena.“ — ŽALM 86:11.

1, 2. Čo podnecuje Jehovových svedkov, aby odmietali prijímať transfúzie krvi?

„MOŽNO je postoj Jehovových svedkov správny, keď odmietajú krvné produkty, pretože je pravdou, že pri transfúzii sa môže krvou preniesť značný počet patogénnych činiteľov.“ — Francúzsky lekársky denník Le Quotidien du Médecin z 15. decembra 1987.

² Niektorí čitatelia tohto komentára možno považovali len za šťastnú náhodu, že Jehovovi svedkovia odmietali transfúzie krvi dávno predtým, než sa stalo všeobecne známym, aké môžu byť nebezpečné, ba dokonca smrteľné. Ale postoj, ktorý Jehovovi svedkovia zaujali voči krvi, nie je náhodný, ani to nie je pravidlo vymyslené nejakou zvláštnou sektou, postoj vychádzajúci zo strachu, že krv nie je bezpečná. Svedkovia skôr odmietajú krv pre svoje odhodlanie chodiť poslušne pred svojím Vznešeným učiteľom — Bohom.

3. a) Aký názor mal Dávid na závislosť od Jehovu? b) Na aký výsledok dôvery v Boha sa tešil Dávid?

³ Kráľ Dávid, ktorý pociťoval závislosť od Boha, bol odhodlaný nechať sa ním poučovať a ‚chodiť v jeho pravde‘. (Žalm 86:11) Dávid raz dostal radu, že ak sa vyhne vine krvi v Božích očiach, jeho ‚duša bude skrytá v mešci života u Jehovu‘. (1. Samuelova 25:21, 22, 25, 29) Podobne ako si ľudia balili cennosti, aby ich ochránili a zachovali, tak Boh mohol ochrániť a zachovať Dávidov život. Po prijatí tejto múdrej rady sa Dávid neusiloval zachrániť osobným úsilím, ale dôveroval Tomu, komu vďačil za svoj život: „Spôsobíš, aby som poznal cestu života. Pri tvojej tvári je plesania do sýtosti; po tvojej pravici je príjemnosť navždy.“ — Žalm 16:11.

4. Prečo Dávid chcel, aby ho poučoval Jehova?

⁴ S takýmto postojom si Dávid nemyslel, že si osobne môže vybrať, ktoré Božie zákony sú platné alebo ktoré treba poslúchať. Jeho postoj bol: „Poučuj ma, ó, Jehova, o svojej ceste a veď ma chodníkom priamosti.“ „Poučuj ma, ó, Jehova, o svojej ceste. Budem chodiť v tvojej pravde. Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena. Chválim ťa, ó, Jehova, môj Bože, celým svojím srdcom.“ (Žalm 27:11; 86:11, 12) Niekedy by sa mohlo chodenie v pravde pred Bohom zdať nepohodlné alebo by mohlo znamenať veľkú obeť, ale Dávid chcel byť poučovaný o správnej ceste a chodiť po nej.

Poučovaní o krvi

5. Čo vedel Dávid o Božom postoji ku krvi?

⁵ Je vhodné si povšimnúť, že Dávid bol od detstva poučovaný o Božom názore na krv, ktorý nebol žiadnym náboženským tajomstvom. Keď sa Zákon čítal ľudu, Dávid iste počul: „Duša tela je v krvi a ja sám som vám ju dal na oltár, aby ste dosiahli zmierenie za svoje duše, pretože je to krv, ktorá dosahuje zmierenie skrze dušu v nej. Preto som povedal synom Izraela: ‚Žiadna duša z vás nebude jesť krv a žiaden cudzí usadlík, ktorý býva ako cudzí usadlík vo vašom strede, nemá jesť krv.‘“ — 3. Mojžišova 17:11, 12; 5. Mojžišova 4:10; 31:11.

6. Prečo bolo stále potrebné, aby boli Boží služobníci poučovaní o krvi?

⁶ Kým Boh používal Izrael ako svoj zhromaždený ľud, tí, ktorí sa mu chceli páčiť, museli byť poučovaní o krvi. Izraelskí chlapci a dievčatá, jedno pokolenie za druhým, boli takto poučovaní. Ale bude takéto poučovanie pokračovať aj po tom, ako Boh prijal kresťanský zbor a ustanovil ho ako „Boží Izrael“? (Galaťanom 6:16) Áno, skutočne. Boží názor na krv sa nezmenil. (Malachiáš 3:6) Jeho postoj, že krv sa nesmie zneužívať, bol vyjadrený predtým, než začala platiť zmluva Zákona, a platil naďalej i po skončení platnosti Zákona. — 1. Mojžišova 9:3, 4; Skutky 15:28, 29.

7. Prečo je poučovanie od Boha o krvi dôležité pre nás?

⁷ Úcta ku krvi je ústredným bodom kresťanstva. ‚Nie je to preceňovanie?‘ môže sa niekto spýtať. Ale čo je ústredným bodom kresťanstva, ak nie Ježišova obeť? A apoštol Pavol napísal: „Prostredníctvom neho [Ježiša] máme vyslobodenie výkupným jeho krvou, áno, odpustenie svojich priestupkov, podľa bohatstva jeho nezaslúženej láskavosti.“ (Efezanom 1:7) The Inspired Letters (Inšpirované listy), preložené Frankom C. Laubachom, podávajú tento verš takto: „Krv Krista za nás zaplatila a teraz mu patríme.“

8. Ako je život „veľkého zástupu“ závislý od krvi?

⁸ Všetci, ktorí dúfajú, že prežijú prichádzajúce „veľké súženie“ a budú sa tešiť z Božích požehnaní na rajskej zemi, sú závislí od Ježišovej preliatej krvi. Zjavenie 7:9–14 ich opisuje a hovorí o tom, čo robili predtým: „To sú tí, ktorí vychádzajú z veľkého súženia a vyprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi.“ Všimni si tieto slová. Nehovorí sa tu, že tí, ktorí sú zachránení cez súženie, ‚prijali Ježiša‘ alebo ‚uverili v neho‘, hoci to sú určite životne dôležité hľadiská. Ide sa tu ešte o krok ďalej a hovorí sa, že si ‚vyprali rúcha a vybielili ich v [Ježišovej] krvi‘. Je to tak preto, lebo jeho krv má výkupnú hodnotu.

9. Prečo je poslúchanie Jehovu v súvislosti s krvou také vážne?

⁹ Ocenenie tejto hodnoty pomáha Jehovovým svedkom byť pevne rozhodnutými nezneužívať krv, aj keď lekár úprimne tvrdí, že transfúzia je životne dôležitá. Možno verí, že potenciálny prospech z transfúzie preváži zdravotné riziká, ktoré predstavuje samotná krv. Ale kresťan nemôže ignorovať ešte vážnejšie riziko, riziko straty Božieho schválenia tým, že by súhlasil so zneužitím krvi. Pavol raz hovoril o tých, ktorí ‚úmyselne hrešia po prijatí presného poznania pravdy‘. Prečo bol každý hriech tohto druhu taký vážny? Pretože takýto človek „pošliapal Božieho syna a... považoval hodnotu krvi zmluvy, ktorou bol posvätený, za obyčajnú“. — Hebrejom 9:16–24; 10:26–29.

Pomáhaj iným, aby boli poučení

10. Čo je základom nášho odhodlania zdržiavať sa krvi?

¹⁰ My, ktorí si ceníme Ježišovu výkupnú obeť, starostlivo dbáme, aby sme nehrešili a neodmietali hodnotu jeho krvi, ktorá zachraňuje život. Keď sme si záležitosť premysleli, uvedomujeme si, že už sama vďačnosť Bohu za život by nás mala podnietiť, aby sme odmietli každý kompromis vzhľadom na jeho spravodlivé zákony, o ktorých sme presvedčení, že boli dané v našom najlepšom záujme — najlepšom záujme z dlhodobého hľadiska. (5. Mojžišova 6:24; Príslovia 14:27; Kazateľ 8:12) Ale čo potom naše deti?

11–13. Aký mylný názor vzhľadom na svoje deti a krv majú niektorí kresťanskí rodičia a prečo?

¹¹ Kým sú naši potomkovia nemluvňatá alebo primladí na porozumenie, Boh Jehova sa na nich môže pozerať ako na čistých a prijateľných na základe našej oddanosti. (1. Korinťanom 7:14) Tak je pravdou, že malé deti v kresťanskej domácnosti možno ešte neporozumeli Božiemu zákonu o krvi a nerozhodli sa, že ho budú poslúchať. Avšak robíme všetko, čo môžeme, aby sme ich poučili o tejto životne dôležitej záležitosti? Kresťanskí rodičia by mali o tom vážne uvažovať, lebo sa zdá, že niektorí rodičia majú mylný postoj vzhľadom na svoje deti a krv. Niektorí si zrejme myslia, že nemôžu príliš ovplyvniť to, či ich neplnoleté deti dostanú transfúziu. Prečo sa vyskytuje tento mylný názor?

¹² Mnohé krajiny majú zákony alebo vládne inštitúcie na ochranu zanedbávaných a zneužívaných detí. Deti Jehovových svedkov nie sú zanedbávané ani zneužívané, keď sa rodičia rozhodnú nedovoliť, aby ich milovaný syn či dcéra dostali krv. Rodičia súčasne žiadajú použitie alternatívnej liečby, ktorú moderná medicína môže poskytnúť. Ani z lekárskeho hľadiska to nie je zanedbávanie či zneužívanie, keď berieme do úvahy nebezpečenstvá, ktoré sa pripúšťajú v spojení s liečbou transfúziou. Je to uplatnenie práva zvážiť možné riziká a potom si vybrať spôsob liečby.a Napriek tomu sa lekársky personál niekedy uchyľuje k zákonným prostriedkom v snahe získať oprávnenie na vnútenie nechcenej transfúzie.

¹³ Niektorí rodičia si uvedomujú, že lekársky personál by mohol ľahko získať súdnu podporu pre podanie transfúzie neplnoletému. Preto by mohli mať pocit, že záležitosť je mimo ich dosahu a že nemôžu ani nemusia nič urobiť. Aký mylný je takýto názor! — Príslovia 22:3.

14. Ako boli Dávid a Timotej poučovaní vo svojej mladosti?

¹⁴ Všimli sme si, že Dávid bol poučovaný o Božej ceste od svojej mladosti. To mu pomohlo, aby považoval život za dar od Boha a aby vedel, že krv predstavuje život. (Porovnaj 2. Samuelovu 23:14–17.) Timotej bol poučovaný o Božom názore „od útleho detstva“. (2. Timotejovi 3:14, 15) Nemyslíš, že i keď Dávid a Timotej ešte nedosiahli vek, ktorý sa dnes z právneho hľadiska považuje za dospelosť, museli byť už schopní vyjadriť sa k otázkam týkajúcim sa Božej vôle? Podobne dnes by mali byť mladí kresťania poučovaní o Božej ceste oveľa skôr, ako dosiahnu plnoletosť.

15, 16. a) Aký názor vznikol na niektorých miestach o právach neplnoletých? b) Čo viedlo k tomu, že jednému neplnoletému bola daná krv?

¹⁵ Na niektorých miestach sa takzvaným zrelým neplnoletým poskytujú práva podobné právam dospelých. Vzhľadom na vek alebo zrelé zmýšľanie, či oboje, sa možno na mladého človeka pozerať ako na dostatočne zrelého, aby robil vlastné rozhodnutia o lekárskej liečbe. Dokonca i tam, kde taký zákon neexistuje, môžu sudcovia alebo úradníci prikladať značnú váhu želaniam mladého človeka, ktorý je schopný jasne vyjadriť svoje pevné rozhodnutie o krvi. Naopak, keď mladý človek nevie vysvetliť svoje presvedčenie jasne a zrelo, súd môže prísť k názoru, že musí rozhodnúť o tom, čo sa zdá byť najlepšie, ako by to urobil v prípade nemluvňaťa.

¹⁶ Jeden mladík prerušovane študoval Bibliu celé roky, ale nebol pokrstený. Napriek tomu, že mu chýbalo iba sedem týždňov do veku, keď mal získať „právo sám odmietnuť lekársku liečbu“, nemocnica, v ktorej sa liečil na rakovinu, hľadala súdnu podporu pre transfúziu napriek jeho želaniu i želaniu jeho rodičov. Svedomitý sudca vypočúval tohto mladíka, aby zistil, aké je jeho presvedčenie o krvi, a položil mu niekoľko základných otázok, napríklad aké sú mená prvých piatich kníh Biblie. Mladý muž ich nevedel vymenovať, ani podať presvedčivé dôkazy, že rozumie tomu, prečo odmieta krv. Je smutné, že sudca dal oprávnenie k transfúzii s komentárom: „Jeho odmietnutie súhlasu s transfúziou krvi nie je založené na zrelom porozumení jeho vlastných náboženských názorov.“

17. Aký postoj zaujalo jedno štrnásťročné dievča k podaniu krvi a s akým výsledkom?

¹⁷ Záležitosti sa môžu vyvinúť inak v prípade mladého človeka, ktorý je dobre poučený o Božích cestách a chodí aktívne v Jeho pravde. Jedna mladšia kresťanka mala ten istý zriedkavý druh rakoviny. Dievča a jeho rodičia rozumeli modifikovanej liečbe chemoterapiou a prijali ju od odborníka v známej nemocnici. Predsa sa však prípad dostal pred súd. Sudca napísal: „D. P. svedčila, že bude odporovať transfúzii krvi všetkými dostupnými spôsobmi. Považovala transfúziu za napadnutie svojho tela a porovnala ju so znásilnením. Požiadala súd, aby rešpektoval jej voľbu a dovolil jej pokračovať v [nemocnici] bez súdneho nariadenia transfúzie krvi.“ Kresťanské poučovanie, ktoré dostávala, jej prišlo v tomto ťažkom čase na pomoc. — Pozri rámik.

18. a) Aký pevný postoj k prijatiu krvi zaujalo jedno trpiace dievča? b) Ako rozhodol sudca o jeho liečbe?

¹⁸ Jedno 12-ročné dievča sa liečilo na leukémiu. Inštitúcia sociálnej starostlivosti o deti podala záležitosť na súd, aby mu mohla byť vnútená krv. Sudca prišiel k takémuto záveru: „L. povedala súdu jasne a s celou vážnosťou, že ak sa pokúsia dať jej transfúziu krvi, bude proti tejto transfúzii bojovať zo všetkých svojich síl. Povedala, a ja jej verím, že bude kričať a zápasiť a že si vytrhne injekčné zariadenie z ruky a bude sa pokúšať zničiť krv vo vrecku nad posteľou. Odmietam vydať nejaké nariadenie, ktoré by spôsobilo tomuto dieťaťu také utrpenie... U tejto pacientky je liečenie, ktoré navrhuje nemocnica, zamerané iba na chorobu v telesnom zmysle. Neberie ohľad na jej citové potreby a jej náboženské presvedčenie.“

Rodičia — poskytujte dobré poučenie

19. Akú zvláštnu povinnosť by si mali rodičia splniť voči svojim deťom?

¹⁹ Takéto skúsenosti sú silným podnetom pre rodičov, ktorí chcú, aby všetci v ich rodine žili v súlade s Božím zákonom o krvi. Jedným z dôvodov, prečo bol Abrahám Božím priateľom, bolo, že Boh vedel, že patriarcha ‚prikáže svojim synom a svojej domácnosti po sebe, aby sa držali Jehovovej cesty a tak konali spravodlivosť‘. (1. Mojžišova 18:19) Či by to tak nemalo byť aj v prípade dnešných kresťanských rodičov? Ak si rodičom, poučuješ svoje drahé deti, aby chodili po Jehovovej ceste, a aby tak boli vždy ‚pripravené na obhajobu pred každým, kto... žiada dôvod nádeje, ktorá je v [nich], ale robili to s miernosťou a hlbokou úctou‘? — 1. Petra 3:15.

20. Čo by sme mali hlavne chcieť, aby naše deti vedeli a verili o krvi? (Daniel 1:3–14)

²⁰ Hoci by bolo dobré informovať naše deti o nebezpečenstve chorôb a o iných rizikách transfúzií krvi, poučovanie naších detí o Božom dokonalom zákone o krvi neznamená v prvom rade snažiť sa vštepiť im strach z krvi. Ak by sa napríklad sudca spýtal dievčaťa, prečo nechce dostať krv, a jeho odpoveď by spočívala hlavne v tom, že považuje krv za príliš riskantnú alebo naháňajúcu hrôzu, aký by to mohlo mať účinok? Sudca by mohol prísť k záveru, že je jednoducho nezrelé a príliš prestrašené. Dokonca aj operácie slepého čreva by sa mohlo báť až tak, že by kričalo a odporovalo, hoci jeho rodičia by sa domnievali, že je preň tým najlepším riešením. Navyše, ako sme uviedli už skôr, základným dôvodom, prečo majú kresťania námietky voči transfúziám, nie je to, že krv je znečistená, ale že je drahocenná pre nášho Boha a Životodarcu. Naše deti by to mali vedieť, tak ako by mali vedieť aj to, že možné lekárske riziká spojené s krvou dodávajú ďalšiu váhu nášmu náboženskému postoju.

21. a) Čo by mali rodičia vedieť o svojich deťoch v súvislosti s biblickým názorom na krv? b) Ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom v spojitosti s krvou?

²¹ Ak máš deti, si si istý, že súhlasia s biblickým postojom k transfúziám a vedia ho vysvetliť? Skutočne veria, že tento postoj je Božou vôľou? Sú presvedčené, že porušenie Božieho zákona by bolo také vážne, že by ohrozilo kresťanovu vyhliadku na večný život? Múdri rodičia budú opakovať tieto veci so svojimi deťmi, či už sú veľmi malé alebo takmer dospelé. Rodičia môžu usporiadať praktické cvičenia, na ktorých bude každé z detí čeliť otázkam, ktoré by mohol klásť sudca alebo pracovník nemocnice. Cieľom nie je nechať mladého človeka mechanicky opakovať vybrané fakty alebo odpovede. Je omnoho dôležitejšie, aby vedeli, čomu sami veria, a prečo. Samozrejme, pri súdnom pojednávaní by mohli rodičia alebo iné osoby predložiť informácie o rizikách krvi a o možnostiach alternatívnej liečby. Ale sudca či úradník sa budú chcieť pravdepodobne dozvedieť z rozhovoru s našimi deťmi, či zrelo chápu svoju situáciu a možnosti voľby, a či majú svoje vlastné hodnoty a pevné presvedčenie. — Porovnaj 2. Kráľov 5:1–4.

22. Čo môže byť trvalým výsledkom toho, že sme Bohom poučovaní o krvi?

²² Všetci si musíme oceňovať Boží názor na krv a rozhodne sa ho držať. Zjavenie 1:5 opisuje Krista ako toho, „ktorý nás miluje a ktorý nás uvoľnil z našich hriechov svojou krvou“. Iba prijatím hodnoty Ježišovej krvi môžeme získať plné a trvalé odpustenie svojich hriechov. List Rimanom 5:9 jasne hovorí: „Teda tým skôr budeme prostredníctvom neho zachránení od hnevu, keď sme boli teraz jeho krvou vyhlásení za spravodlivých.“ Aké múdre je teda pre nás i pre naše deti, keď sme poučovaní o tejto veci od Jehovu a keď sme odhodlaní chodiť po jeho ceste navždy!

[Poznámka pod čiarou]

Hlavné body poučenia

◻ Aký názor by sme mali mať na poučovanie od Jehovu?

◻ Prečo je poslušnosť voči Božiemu zákonu o krvi taká dôležitá?

◻ Prečo je životne dôležité, aby mladí vedeli jasne a pevne vysvetliť svoje presvedčenie o krvi?

◻ Ako môžu kresťanskí rodičia pomôcť svojim deťom, aby boli dobre poučené o Jehovovom zákone o krvi?

[Rámček na strane 17]

ZAPÔSOBILA NA SÚD

Čo sa konštatovalo v súdnom rozhodnutí o D. P.?

„Na súd najviac zapôsobila inteligencia, vyrovnanosť, dôstojnosť a energickosť tohto štrnásť a pol ročného dievčaťa. Možno bolo skrúšené zistením, že má smrteľný druh rakoviny... Napriek tomu to bola zrelá mladá osoba, ktorá prišla na súd svedčiť. Zjavne sa sústredila na ťažkú úlohu, ktorej čelila. Navštívila všetky poradné stretnutia, súhlasila s plánom liečby a vytvorila si premyslené zásady, ako bude z ľudskej stránky čeliť tejto lekárskej výzve. Na súd prišla s dojímavou žiadosťou: rešpektujte moje rozhodnutie...

Okrem svojej zrelosti D. P. vyjadrila aj dostatočné dôvody pre svoje rozhodnutie, aby ho súd rešpektoval. Liečebným postupom, ktorý by zahrňoval transfúziu krvi, by bola poškodená duchovne, duševne, morálne a citovo. Súd bude rešpektovať jej výber liečebného postupu.“

[Obrázok na strane 16]

Sudca alebo zástupca nemocničnej správy asi bude chcieť vedieť, čomu mladý kresťan skutočne verí, a prečo