Výzva spojená so sejbou semena Kráľovstva v južnom Chile
AKÉ JE príjemné kráčať po tichej vidieckej ceste v južnom Chile! Dobytok sa pokojne pasie na poliach lemovaných stromami, s majestátnymi, snehom pokrytými sopkami v pozadí. Môžete počuť čvrlikanie vtákov a šuchot lístia vo vánku. Akokoľvek idylické sa môže zdať takéto prostredie, pre tých, ktorí tu sejú semená pravdy o Kráľovstve, obsahuje výzvy.
Radi by ste sa stretli s niektorými našimi priekopníkmi alebo zvestovateľmi Kráľovstva celým časom? A čo tak stráviť s nimi deň alebo dva pri hlásaní dobrého posolstva? Najprv počúvajme ako Jaime a Oscar opisujú potešenia a výzvy takéhoto dňa v južnom Chile.
Deň vo zvestovateľskej službe
„Prebúdzame sa a pociťujeme chlad, ktorý vnikol do nášho malého obydlia. S vlnenými ponožkami na nohách a s čiapkou ešte stále na hlave, vylieza Oskar z postele. Rozkladá oheň v piecke na drevo, zapaľuje malý plynový ohrievač, aby vyhnal chlad z miestnosti, a hneď trieli späť do tepla svojej postele. Vonku je ešte stále tma a môžeme počuť dážď, ktorý trval po celú noc. Pozeráme sa z okna a potom jeden na druhého. Oh, aké by to bolo jednoduché urobiť si v tento deň voľno! Potom si pripomíname svoje plány na tento deň a potrebu prepracovať odľahlé územie, ktoré ležalo nedotknuté po celý minulý rok. Získavame motiváciu začať.
Na cestu vyrážame pred ôsmou, kráčajúc ráznym krokom, a dúfame, že nás niekto zvezie alebo že pôjde okolo autobus, takže by sme mohli urýchliť našu cestu k cestičkám vedúcim k odľahlým domom a osadám na našom území. Práve prichádza traktor, ťahajúci plochú vlečku, na ktorej je niekoľko robotníkov. Šofér zastavuje a dovoľuje nám vyliezť hore. Sme šťastní, že vďaka nočnému dažďu sme ušetrení obvyklej skúsenosti z cestovania v oblaku prachu. Ako sa trmácame ďalej, delíme sa o dobré posolstvo s poľnohospodárskymi robotníkmi. Keď prichádza čas vystúpiť, dávame im niekoľko časopisov. Akí sme vďační za zvezenie, ktoré nám ušetrilo 12-kilometrovú cestu peši!
Bude to dlhý deň, kým poprechádzame krížom-krážom tú krajinu, hľadajúc tých, ktorí si to zaslúžia. Keď sme začínali v našom pridelení, nevedeli sme pochopiť, prečo sa ľudia zdráhajú prijímať našu literatúru, hoci súhlasia s tým, čo hovoríme. Dozvedeli sme sa, že častokrát je to preto, lebo nevedia čítať. A tak sa nám zdá užitočné poukázať na to, že naša literatúra je podivuhodným darom pre ich deti a príbuzných, ktorí sa zase môžu podeliť s nimi o jej obsah. Väčšina tých, s ktorými rozprávame, nemá toho veľa, pokiaľ ide o majetok tohto sveta. Ale pretože sú šťastní, ak sa môžu podeliť s tým, čo majú, keď dostanú biblickú literatúru, často nám dávajú vajcia, zemiaky, červenú repu, cibuľu, fazuľu, šošovicu a garbanzos.
Jaime sa naučil robiť návrhy, keď chce majiteľ domu niečím prispieť na literatúru, ktorú dostáva. Prečo? Pri jednej príležitosti sa priekopníci vrátili s 15 kilogramami zeleniny a jeho partner musel takmer celý deň nosiť v taške na literatúru živé kurča! Jaime často navrhuje merquen, čo je chutná korenina pripravená z papriky a korenia. Správa pokračuje:
„Prechádzame pole a dostávame sa k niekoľkým rucas [príbytkom] domorodých Mapučov [čo znamená „Ľudia tejto zeme“]. So staršími Mapučmi sa ťažko rozpráva, lebo mnohí hovoria len svojím domorodým jazykom. Keď sú nablízku mladší, často poslúžia ako prekladatelia. Keď postupujeme ďalej na vidiek, stretávame sa s ľuďmi, ktorí nikdy nevideli Bibliu a nikdy nenavštívili veľké mesto ako napríklad Temuco, hlavné mesto tejto oblasti. Preto je ťažké pomôcť im rozpoznať, ako sa zhoršujú svetové pomery. Musíme to robiť len krok za krokom a ukazovať im, ako ich miestne problémy odzrkadľujú udalosti, ku ktorým dochádza inde.
Deň plynie a naše unavené nohy už potrebujú odpočinok. Počasie bolo premenlivé a nádherný slnečný jas sa striedal s prudkým lejakom, pri ktorom je dáždnik zbytočný. Polia boli len nedávno zorané, a tak máme na topánkach nalepené blato. Keď počujeme slová Pase no más (Poďte ďalej), vďačne vchádzame do kuchyne a radi sa zohrejeme pri kachliach, v ktorých sa kúri drevom, a vezmeme si ‚kávu‘ z obilnín, trochu tvarohu a čerstvý domáci chlieb. Ach, tá príjemná vôňa čerstvého chleba!
S obnovenými silami pokračujeme až do neskorého popoludnia, prechádzame poľami zriedkavo oddelenými plotmi, hoci možno nájsť aj polia pšenice ohraničené krami pica-pica, čo je stále zelený janovec so žltými kvetmi. Slnko čoskoro zájde a preto musíme doraziť na ďalšiu hlavnú cestu, aby sme stihli posledný autobus do mesta, a naša 20-kilometrová cesta sa onedlho skončí.
Vraciame sa živí a zdraví, unavení, ale šťastní, pretože sme mali veľa príjemných rozhovorov s ľuďmi, ktorí sa podobajú ovciam. Niečo si zajeme, zopakujeme si priebeh dňa a uložíme svoje unavené telá do postele.
Návšteva na Chiloé
Súostrovie Chiloé pozostáva z celého radu malých ostrovčekov. Hlavný ostrov so zelenými pahorkami oddelenými malými jazerami je 180 kilometrov dlhý. Nech prídeme kamkoľvek, všade vidíme nádhernú krajinu a malebné rybárske dedinky.
V meste Achao, neďaleko hlavného ostrova, nachádzame Rubéna a Ceciliu. Keď v marci 1988 prišli sem, miestny kňaz varoval ľudí, aby ‚nepočúvali týchto manželov, ktorí chodia po celom ostrove a hovoria o Biblii‘. Jeho negatívne poznámky síce niektorých ľudí odradili, ale u iných vyvolali zvedavosť. Časom Rubén s Ceciliou viedli 28 biblických štúdií. Niektoré z týchto štúdií sú s učiteľmi, z ktorých štyria používajú publikácie Strážnej veže „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné“ a Moju knihu biblických príbehov pri vyučovaní náboženstva na školách.
Jehova sa stará o týchto pracovitých priekopníkov, ktorí denne prejdú až 34 kilometrov, keď zvestujú o Kráľovstve a robia učeníkov. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Jedného dňa šiel Rubén s Ceciliou pozdĺž pobrežia a všimli si, že po odlive tam zostalo množstvo ľahko dosiahnuteľných choritos (druh slávky jedlej). Rubén ich začal zbierať, ale ako ich odniesť domov? Tento problém vyriešila Cecilia. Zo svojich pančúch urobila vrecká, takže priekopníci mali teraz zásoby na prípravu výborného pokrmu z týchto morských mäkkýšov.
Severne od Achaa je malý zbor v Linao, s ktorým sú spojení dvaja zvestovatelia Kráľovstva pôsobiaci celým časom ako zvláštni priekopníci. Zvestovateľské dielo sa tu začalo v roku 1968 a prvý Jehovov svedok v Linao bol pokrstený v roku 1970. Tento brat tu štyri roky pôsobil vo zvestovateľskom diele sám a musel znášať posmech od členov rodiny a od svojich známych. Konečne v roku 1974 zaujala jeho manželka priaznivý postoj k biblickej pravde a bola pokrstená. Potom boli pokrstení štyria telesní bratia, štyri sestry, štyria strýkovia, šesť synovcov a jeden švagor s manželkou. Zbor, ktorý tu vznikol, bola jedna veľká rodina. Časom začali traja z piatich bratov slúžiť ako starší a jeden ako služobný pomocník.
Luis a Juan sú zvestovateľmi celým časom; pri siatí semena o Kráľovstve sa sústreďujú na malé mestečko Quemchi, ktoré leží 30 kilometrov od Linaa. Denne preliezajú ohrady, prechádzajú husto zarastenými poľami a stúpajú z jedného kopca na druhý. Vietor a dážď sú ich stálymi spoločníkmi. Na okolité ostrovy sa dostávajú na malých člnoch, ktoré plávajú na ostrov Chiloé dvakrát alebo trikrát týždenne. Na jednom ostrove sa zdržia vždy niekoľko dní. Z takej cesty medzi ostrovmi môže byť vnútrozemcovi trošku nevoľno, ale ostrovania sú takí pohostinní a láskaví, že to všetko je bohato vynahradené. K Luisovi a Juanovi sa pripojil ešte ďalší zvestovateľ Kráľovstva a spoločne sa snažia dostať do styku s 11 500 obyvateľmi vo svojom obvode. Vzrast bol síce veľmi pomalý, ale Luis a Juan sa veľmi radovali, keď v roku 1989 prišlo na Pamätnú slávnosť 36 ľudí.
Späť na pevninu
Pokračujeme smerom na sever, plavíme sa cez kanál Chacao a dostávame sa na pevninu. Priekopníci Ramón a Irene pôsobia v tejto oblasti vo veľmi rozsiahlom obvode, v ktorom sú aj osamotené skupiny v Maullín, Carelmapu a v Pargua. Svedkovia na ostrove Chiloé idú hodinu cesty pešo a potom nasadnú na transbordador (prievoznú loď), preplavia sa úžinou a zúčastnia sa kresťanských zhromaždení v Pargua. Ramón cestuje hodinu a 20 minút autobusom z Maullína, aby mohol viesť kresťanské zhromaždenie, na ktoré zvyčajne prichádza dvakrát toľko ľudí ako je tam zvestovateľov. Prečo cesta trvá tak dlho, keď je dlhá len 38 kilometrov? Pretože autobus zastavuje pozdĺž cesty všade a berie cestujúcich s taškami ovocia a zeleniny, vrecami zemiakov a cibule a niekedy aj so živými ošípanými a kurencami. Čo sa nezmestí na strechu autobusu, musí sa umiestniť vnútri. Cesta je preto zdĺhavá a sprevádza ju mnoho vôní, zvukov i vecí zaujímavých na pohľad.
Len veľmi málo týchto priekopníkov má auto, a preto kto zmešká medzimestský autobus, musí prejsť dlhú cestu pešo, ak ho niekto neodvezie. Ramóna a záujemcu, s ktorým sa vedie biblické štúdium, odviezol raz jeden vodič, ktorý sa spýtal: „Ako ľudia reagujú na vašu prácu?“ Všimol si ich spýtavé pohľady a dodal: „Som kňaz v tomto pueble a vy ste Jehovovi svedkovia. Dobre poznám vašu prácu a páčia sa mi vaše časopisy.“ Rozhovor prebiehal v podobe otázok a odpovedí, kým ich nevysadil v Paragua, aby včas prišli na zhromaždenie. Kňaz istotne dostal odpovede aj na ďalšie otázky, ak ďalej čítal naše časopisy.
Ramón a Irena sa dostali do dvadsiatich príbytkov, ku ktorým nie je vždy ľahký prístup a kde vedú biblické štúdiá. Niektoré ležia na druhej strane rieky Maullín alebo v odľahlých rybárskych dedinách a možno sa k nim dostať na malom člne. Prudké dažde môžu pôsobiť skľučujúco, ale keď sa na Pamätnú slávnosť zišlo 77 ľudí, bolo jasné, že vytrvalosť, ktorú prejavovali títo dvaja priekopníci spolu s 18 ďalšími zvestovateľmi Kráľovstva rozptýlenými v tomto vidieckom obvode, priniesla ovocie.
V Los Muermos viedli Juan a Gladys, ktorí zvestujú Kráľovstvo celým časom, 23 biblických štúdií. Dlhé putovanie zablatenými cestami je odmenené, keď sa semeno Kráľovstva zakorení v srdciach vnímavých ľudí. Keď Juan a Gladys pracovali v odľahlom území v pobrežnom pohorí blízko Estaquilla, ocitli sa na mieste, ktoré doteraz nikto nenavštívil. Spýtali sa jedného záujemcu, s ktorým študovali Bibliu, či by im na jeden deň požičal svojho koňa. „Pravdaže,“ odpovedal. „A môžem ísť s vami?“ Juan si čoskoro uvedomil, že to iste bolo Jehovovo vedenie. V hustom lese by ľahko zablúdili, ale záujemca krajinu veľmi dobre poznal a viedol ich k príbytkom, ktoré by z horských chodníkov nevideli. Zvláštni priekopníci boli po deväťhodinovej chôdzi a jazde na koni dosť utrmácaní a jeden z nich sa spýtal záujemcu, ako sa cíti on. Muž odpovedal: „Chcel by som sa len spýtať, či ma nabudúce opäť vezmete so sebou.“ Tento muž prejavoval ocenenie, robil duchovné pokroky a v januári 1988 bol pokrstený. A čoskoro bola na krajskom zjazde pokrstená jeho manželka.
Keď bol v Estaquille na návšteve krajský dozorca, prišlo na radosť 11 tamojších zvestovateľov na verejnú prednášku 110 ľudí. V jednom malom meste, ktoré je blízko Los Muermos a má 1 000 obyvateľov, sa zišlo na Pamätnú slávnosť 66 ľudí. Na tomto veľkom poli je mnoho práce. — Matúš 9:37, 38.
Ďalej na sever nachádzame priekopníkov Alana a Fernanda. Jedného dňa išli po zaprášenej ceste a istý vodič sa ponúkol, že ich odvezie na plošine nákladného auta. Keď zišli dolu, museli sa smiať, lebo ich pokrývala vrstva prachu od hlavy až po päty. Zmysel pre humor a radosť z vedenia 20 domácich biblických štúdií pomáha prekonávať takéto nepohodlie. A predstavme si ich radosť, keď na Pamätnú slávnosť prišlo 65 ľudí a keď sa k nim v nasledujúcom mesiaci pripojili v zvestovateľskej službe prví dvaja miestni obyvatelia!
Ako sa dostať cez Bío-Bío
Ak sa máme dostať bližšie k pohoriu Ánd a navštíviť tam ľudí podobných ovciam, musíme sa dostať cez roklinu, kde v hĺbke 50 metrov sa rútia vody rieky Bío-Bío. Na druhú stranu sa dostaneme pomocou krehkej drevenej konštrukcie zavesenej na lane, ktoré je natiahnuté ponad roklinu. S istými obavami vstúpite na plošinu a pohnete pákou, ktorá plošinu uvoľní, aby sa skĺzla po lane. Pevne sa držíte zábradlia plošiny, keď sa rýchle pohybujete nad stredom rokliny, kde sa húpajúc zastavíte. Naberiete dych a potom pohybujete inou pákou dozadu a dopredu a kúsok po kúsku sa šiniete ponad druhú polovicu rokliny. To určite nie je pre bojazlivých. A jedna sestra to robí dokonca každý týždeň, aby sa dostala do vzdialenej horskej dediny k ľuďom podobným ovciam.
Vynikajúci príklad priekopníkov a iných zvestovateľov Kráľovstva povzbudzuje záujemcov, ktorí majú vnímavé srdce, aby vynakladali podobné úsilie a zúčastňovali sa kresťanských zhromaždení. (Hebrejom 10:24, 25) Jedna rodina cestuje na koni štyridsať kilometrov k rieke Bío-Bío a potom ide ešte dvanásť kilometrov pešo k sále kráľovstva.
Na čo si priekopníci spomínajú, keď sa obzrú späť na minulé roky? Na sopky so zasneženými vrcholkami, na krásne polia a prudké rieky? Na prach, dážď, blato a dlhé cesty pešo? Iste, ale najmä na priateľských ľudí, ktorí priaznivo reagovali na dobré posolstvo. Kvôli týmto ľuďom, podobným ovciam, sa vyplatilo toto úsilie. Siatie semena Kráľovstva v južnom Chile prináša radosť!