Zostaňte pevní vo viere!
Vrcholné myšlienky z 1. listu Petra
JEHOVOVI SVEDKOVIA čelia rôznym ťažkostiam — rôznym skúškam svojej viery. V niektorých krajinách sa ich dielo hlásania Kráľovstva vykonáva zoči–voči veľkému prenasledovaniu. Za týmito aj za ďalšími snahami zničiť ich vzťah k Bohu je satan diabol. Ale neuspeje, pretože Jehova upevňuje svojich služobníkov — robí ich skutočne pevnými vo viere.
Apoštol Peter mal prednosť ‚posilňovať svojich bratov‘, ktorí boli „zarmútení rôznymi skúškami“. (Lukáš 22:32; 1. Petra 1:6, 7) Robil tak vo svojom prvom liste, ktorý bol napísaný okolo roku 62–64 n. l. v Babylone. V ňom Peter radil, potešoval a povzbudzoval židovských aj nežidovských kresťanov a pomáhal im znášať satanove útoky a zostať „pevnými vo viere“. (1. Petra 1:1, 2; 5:8, 9) Teraz, keď diabol má krátky čas a jeho útoky sú také zúrivé, Jehovov ľud môže mať úžitok z Petrových inšpirovaných slov.
Správanie založené na zbožných zásadách
Či už je naša nádej nebeská alebo pozemská, mala by nám pomáhať vytrvať v skúškach a konať zbožným spôsobom. (1:1–2:12) Nádej na nebeské dedičstvo spôsobuje, že sa pomazaní radujú, keď čelia skúškam, ktorými sa v skutočnosti prečisťuje ich viera. Ako duchovný dom, postavený na základe Krista, prinášajú duchovné obete prijateľné Bohu a vynikajúcim spôsobom správania mu prinášajú slávu.
Naše zaobchádzanie s blížnymi by sa malo riadiť zbožnými zásadami. (2:13–3:12) Peter ukázal, že by sme mali byť podriadení ľudským vládcom. Domáci služobníci mali byť podriadení svojim pánom a manželky svojim manželom. Zbožné správanie kresťanskej manželky môže získať jej neveriaceho manžela pre pravú vieru. A veriaci manžel by mal ‚preukazovať svojej manželke česť ako slabšej nádobe‘. Všetci kresťania by mali prejavovať spolucítenie a bratskú náklonnosť, konať dobro a usilovať sa o pokoj.
Vytrvalosť prináša požehnania
Verná vytrvalosť v utrpeniach pravých kresťanov prinesie požehnania. (3:13–4:19) Ak trpíme pre spravodlivosť, mali by sme byť šťastní. Okrem toho, keďže Kristus trpel v tele, aby nás viedol k Bohu, nemali by sme už ďalej žiť podľa telesných žiadostí. Ak verne vytrvávame v skúškach, budeme mať podiel na veľkej radosti pri Kristovom zjavení. Znášanie potupy pre Kristovo meno čiže ako jeho učeníci by nás malo robiť šťastnými, pretože to dokazuje, že máme Jehovovho ducha. Takže ak trpíme v súlade s Božou vôľou, zverme sa mu a pokračujme v konaní dobra.
Ako kresťania si musíme poctivo plniť svoje povinnosti a pokoriť sa pod mocnú Božiu ruku. (5:1–14) Starší musia pásť Božie stádo ochotne, a všetci by sme mali uvrhnúť naše úzkostlivé starosti na Jehovu a uvedomiť si, že sa o nás naozaj stará. Musíme sa tiež postaviť proti diablovi a nikdy sa nestať skľúčenými, pretože naši bratia znášajú rovnaké utrpenia ako my. Pamätajme vždy na to, že Boh Jehova nás upevní a umožní nám zostať pevnými vo viere.
[Rámček/obrázok na strane 30]
Ženské ozdoby: V rade kresťanským ženám Peter povedal: „Nech vaša ozdoba nie je vo vonkajšom zapletaní vlasov a v navešaní si zlatých ozdôb či v nosení vrchných odevov, ale nech je to skrytý človek srdca v neporušiteľnom rúchu tichého a mierneho ducha, ktorý má veľkú cenu v Božích očiach.“ (1. Petra 3:3, 4) V prvom storočí nášho letopočtu mali pohanské ženy často veľmi zložité účesy — s dlhými vlasmi zapletanými do nápadných vzorov, do ktorých si dávali zlaté ozdoby. Mnohé to robili pravdepodobne preto, aby sa okázalo vystavovali na obdiv — čo je nevhodné pre kresťanov. (1. Timotejovi 2:9, 10) Ale všetky ozdoby nie sú nesprávne, pretože Peter tam hovorí aj o „nosení vrchných odevov“ — čo je samozrejme nutné. Šperky používali aj Božie služobníčky v staroveku. (1. Mojžišova 24:53; 2. Mojžišova 3:22; 2. Samuelova 1:24; Jeremiáš 2:32; Lukáš 15:22) Kresťanská žena sa však múdro vyhýba okázalým ozdobám a zmyselnému odevu; a mala by dávať pozor na to, aby používanie kozmetiky bolo vkusné. Hlavný zmysel apoštolskej rady je v tom, že by mala klásť dôraz nie na vonkajšie, ale na vnútorné zdobenie. Aby bola naozaj príťažlivá, musí sa obliekať skromne a prejavovať bázeň pred Bohom. — Príslovia 31:30; Micheáš 6:8.
[Prameň ilustrácie]
Israel Department of Antiquities and Museums; Israel Museum/David Harris