„Nepoľavujte v konaní dobra“

Vrcholné myšlienky z Druhého listu Tesaloničanom

STAROSŤ o kresťanov v macedónskom meste Tesaloniky pohla apoštola Pavla, aby im asi v roku 51 n. l. napísal druhý list. Niektorí v zbore nesprávne hovorili, že prítomnosť Ježiša Krista je bezprostredne blízko. Azda aj akýsi list, ktorý sa nesprávne pripisoval Pavlovi, si vysvetľovali tak, ako keby naznačoval, že „Jehovov deň“ už nastal. — 2. Tesaloničanom 2:1, 2.

Niektorí Tesaloničania teda potrebovali poopraviť svoje zmýšľanie. Pavol ich vo svojom druhom liste chválil za ich rastúcu vieru, vzrastajúcu lásku a vernú vytrvalosť. Vysvetlil však aj to, že kým nastane Ježišova prítomnosť, príde odpadnutie. Prichádzali teda ťažké časy a apoštolov list mal Tesaloničanom pomôcť, aby sa riadili jeho napomenutím: „Nepoľavujte v konaní toho, čo je správne.“ (2. Tesaloničanom 3:13) Pavlove slová môžu rovnako pomôcť aj nám.

Kristovo zjavenie a prítomnosť

Pavol najprv hovoril o úľave v súžení. (1:1–12) To malo nastať „pri zjavení Pána Ježiša z neba s jeho mocnými anjelmi“. Potom na tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo, bude uvrhnuté večné zničenie. Myšlienka na to nás utešuje, keď trpíme súženie od prenasledovateľov.

Potom Pavol poukázal na to, že pred Kristovou prítomnosťou bude zjavený „človek nezákonnosti“. (2:1–17) Tesaloničania sa teda nemali nechať rozrušiť žiadnym posolstvom, ktoré by naznačovalo, že „Jehovov deň“ je už tu. Najprv nastane odpadnutie a bude zjavený „človek nezákonnosti“. Toho Ježiš obráti navnivoč prejavom svojej prítomnosti. Potom sa Pavol modlil, aby Boh a Kristus potešili srdcia Tesaloničanov a aby ich ‚upevnili v každom dobrom skutku a slove‘.

Ako sa správať k neporiadnym

V ďalších slovách dal Pavol medzi iným pokyny o tom, ako sa správať k neporiadnym. (3:1–18) Vyjadril dôveru, že Pán Tesaloničanov upevní a ochráni od toho zlého, satana diabla. Bolo však nutné, aby niečo urobili pre svoje duchovné blaho. Mali sa strániť neporiadnych, tých, ktorí sa miešajú do toho, čo sa ich netýka, a odmietajú pracovať. Pavol povedal: „Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje.“ Takíto mali byť ‚označení‘ a nikto sa s nimi nemal priateliť, hoci mali byť napomínaní ako bratia. Verní kresťania v Tesalonikách nemali poľaviť v konaní dobra a Pavol túžil po tom, aby milosť Pána Ježiša Krista bola so všetkými.

Pavlov druhý list Tesaloničanom uisťuje Jehovových svedkov, že v ich súžení nastane úľava, keď Kristus a jeho anjeli uvedú pomstu na tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo. Našu vieru posilňuje aj vedomie, že čoskoro skoncujú s „človekom nezákonnosti“ (triedou duchovenstva kresťanstva) a s celým falošným náboženstvom. Dovtedy sa riaďme Pavlovými radami a nepoľavujme v konaní dobra.

[Rámček/obrázok na strane 23]

Jehovovo slovo sa rýchlo šíri: Pavol napísal: „Stále sa za nás modlite, aby sa Jehovovo slovo rýchlo šírilo [alebo „aby bežalo“] a bolo oslávené, ako sa to naozaj stalo u vás.“ (2. Tesaloničanom 3:1; Medziriadkový preklad kráľovstva) Niektorí znalci si myslia, že apoštol nepriamo poukázal na bežcov, ktorí na pretekoch rýchlo utekajú. To síce nie je isté, ale Pavol žiadal tesalonických kresťanov o modlitby, aby so svojimi spolupracovníkmi mohol šíriť slovo pravdy s patričnou naliehavosťou. Boh takéto modlitby vypočúva a preto sa jeho Slovo ‚rýchlo šíri‘, keď sa v týchto posledných dňoch s naliehavosťou zvestuje dobré posolstvo. Jehovovo slovo sa ‚oslavuje‘, veriaci si ho veľmi vážia ako „Božiu moc na záchranu“. Rovnako si ho vážili Tesaloničania, ktorí ho prijali. (Rimanom 1:16; 1. Tesaloničanom 2:13) Sme naozaj šťastní, že Boh žehná zvestovateľov kráľovstva a rýchlo rozširuje rady svojich ctiteľov! — Izaiáš 60:22.