Rozpoznanie svätého ducha
VIETE, že svätý duch pôsobí na život každého z nás? A že môže vo veľkej miere zlepšiť váš život? To azda mnohých prekvapí, a spýtajú sa: „Kto alebo čo je svätý duch?“
Ak patríte k niektorej kresťanskej cirkvi, pravdepodobne ste už počuli, ako váš duchovný krstí dieťa „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. (Matúš 28:19, Hlinkov preklad z roku 1913) Keď niekto z duchovenstva dostane otázku, čo je svätý duch, väčšina rýchlo odpovie: „Svätý duch je tretia osoba najsvätejšej Trojice, je vo všetkom rovný Bohu Otcovi a Pánu Ježišovi Kristovi.“
V prvých storočiach nášho letopočtu však tento názor nebol prijímaný. Napríklad v roku 381 n. l. — asi tri storočia po smrti apoštolov Ježiša Krista — napísal Gregor z Nacienzu: „Niektorí sa domnievajú, že [svätý duch] je sila (po grécky enérgeia), niektorí, že je to bytosť, niektorí, že je to Boh, a niektorí sa nevedia rozhodnúť, čo je to.“
V súčasnosti väčšina cirkví kresťanstva chápe svätého ducha podľa náuky o trojici. Má to však oporu v Biblii? Alebo je to len názor založený na tradícii? Biblia nikdy nehovorí o svätom duchu rovnakým spôsobom, ako hovorí o Bohu alebo o Ježišovi. Napríklad svätý duch nemá v Biblii osobné meno.
Je to len bezvýznamný detail? Nie, mená sú v Biblii dôležité. Boh zdôraznil dôležitosť svojho mena, keď povedal: „Ja som Jehova. To je moje meno; nikomu nedám svoju slávu, ani moju chválu modlám.“ (Izaiáš 42:8) Dôležitosť mena Ježiša Krista bola zdôraznená pred jeho narodením, keď anjel povedal Márii: „Dáš mu meno Ježiš.“ (Lukáš 1:31) Ak sú mená Otca a Syna také dôležité, prečo svätý duch nemá osobné meno? Už len táto podrobnosť by mala človeka viesť k premýšľaniu o tom, či svätý duch je naozaj rovný Otcovi a Synovi.
Sväté písmo a svätý duch
V hebrejských písmach čiže v „Starom zákone“ sú zmienky o „svätom duchu“ a o „[Božom] duchu“ (Žalm 51:11; 51:13, RP; Joel 2:28, 29) Čítame tam, že svätý duch môže naplniť človeka, môže na ňom spočinúť a zahaliť ho. (2. Mojžišova 31:3; Sudcov 3:10; 6:34) Niečo z Božieho svätého ducha môže byť vzaté z jedného človeka a dané inému. (4. Mojžišova 11:17, 25) Svätý duch môže na niekoho pôsobiť, aby vykonal nadľudské skutky. — Sudcov 14:6; 1. Samuelova 10:6.
Aký rozumný záver môžeme urobiť z takýchto údajov? Určite nie taký, že svätý duch by bol osobou. Ako môže byť časť osoby vzatá z jedného jedinca a daná inému? Okrem toho neexistujú žiadne dôkazy, že by verní Židia považovali svätého ducha za osobu rovnú Otcovi vtedy, keď bol Ježiš na zemi. Určite neuctievali svätého ducha. Ich uctievanie bolo zamerané výlučne na Jehovu, jediného, ktorého sám Ježiš nazýval ‚môj Otec‘ a ‚môj Boh‘. — Ján 20:17.
Podobne ako takzvaný Starý zákon aj časť Biblie nazývaná Kresťanské grécke písma čiže „Nový zákon“ hovorí, že svätý duch môže ‚naplniť‘ niekoho, alebo môže byť ‚na‘ niekom. (Skutky 2:4; Lukáš 2:25–27) Svätý duch bol ‚daný‘, ‚vylievaný‘ na niekoho a ‚rozdeľovaný‘. (Lukáš 11:13; Skutky 10:45; Hebrejom 2:4) Na Letnice roku 33 n. l. učeníci prijali ‚niečo z‘ Božieho ducha. (Skutky 2:17) Sväté písmo tiež hovorí o krste svätým duchom a pomazaní svätým duchom. — Matúš 3:11; Skutky 1:5; 10:38.
Tieto biblické správy dokazujú, že svätý duch nie je osoba. Tento záver sa potvrdí, keď si všimneme, že svätý duch sa spomína s inými neosobnými vecami. Biblia napríklad uvádza, že Štefan bol ‚plný viery a svätého ducha‘. (Skutky 6:5) A apoštol Pavol sa odporúčal ako Boží služobník „čistotou, poznaním, trpezlivosťou, láskavosťou, svätým duchom, láskou bez pokrytectva“. — 2. Korinťanom 6:4–6.
Je pravda, že Biblia niekedy svätého ducha zosobňuje. Napríklad Izaiáš povedal, že istí buriči ‚spôsobovali bolesť svätému duchu‘. (Izaiáš 63:10) Pavol povedal, že svätý duch môže byť ‚zarmútený‘. (Efezanom 4:30) A mnohé texty hovoria, že svätý duch vyučuje, vedie, hovorí a svedčí. (Ján 14:26; 16:13, 14; 1. Jána 5:7, 8) Ale Biblia zosobňuje aj iné neživé veci, napríklad múdrosť, smrť a hriech. (Príslovia 1:20; Rimanom 5:17, 21) Je to svieži spôsob, akým Biblia niekedy vyjadruje isté skutočnosti.
Podobným spôsobom hovoríme dnes o Biblii, keď povieme, že niečo hovorí, alebo že učí nejakú náuku. Keď sa takto vyjadrujeme, nemyslíme tým, že Biblia je osoba. A keď podobné vyjadrenia používa Biblia, taktiež to neznamená, že svätý duch je osoba.
Čo teda je svätý duch? Nie je to osoba. Je to Božia činná sila, ktorú Boh používa na vykonávanie svojej vôle. (1. Mojžišova 1:2) Ale ako pôsobí svätý duch na náš život? A ako môžeme osobne mať väčší úžitok z jeho pôsobenia?