S radosťou slúžiť Jehovovi
„Slúžte Jehovovi s radosťou. Prichádzajte pred neho s radostným krikom.“ — ŽALM 100:2.
1, 2. a) Ako sa v Berlíne prejavil rasizmus a aký úspech malo križiacke ťaženie za „Tisícročnú ríšu“? b) Aký rozdiel bol medzi tým, čo sa dialo na olympijskom štadióne v roku 1936, a tým, čo sa tu odohralo v júli 1990, a z čoho vyrastá radosť medzinárodnej skupiny, ktorá sa tam zhromaždila?
DEJISKO — olympijský štadión v Berlíne. Pred päťdesiatimi štyrmi rokmi sa tento pekný štadión stal centrom sporu, keď podľa správ reportérov nacistický diktátor Adolf Hitler očividne urazil čierneho amerického šprintéra, ktorý získal štyri zlaté medaily. To bola skutočne rana Hitlerovým nacistickým nárokom na „árijskú nadradenosť“!a Lenže teraz, 26. júla 1990, sa tu zhromaždili čierni, bieli i žltí — zjednotený ľud zo 64 národnostných skupín, celkove 44 532 ľudí — na oblastnom zjazde Jehovových svedkov „Čistý jazyk“. Aká radosť tu vytryskla v to štvrtkové popoludnie! Po prejave ku krstu 1 018 kandidátov volá: „Ja!“ („Áno!“) a znovu „Ja!“, čím potvrdzujú, že sa oddávajú Jehovovi, aby konali jeho vôľu.
2 Trvalo devätnásť minút, kým títo noví svedkovia dopochodovali cez štadión k bazénu na krst. A po celý ten čas hrmel rozľahlou arénou mohutný potlesk. Víťazi olympijských hier nikdy nezažili taký potlesk, aký víta tieto stovky ľudí z mnohých národnostných skupín, ktorí prejavujú vieru víťaziacu nad svetom. (1. Jána 5:3, 4) Ich radosť je pevne zakotvená v dôvere, že Božie panstvo v rukách Krista skutočne prinesie ľudstvu tisíc rokov slávnych požehnaní. — Hebrejom 6:17, 18; Zjavenie 20:6; 21:4, 5.
3. Aká pravda je zdôraznená dôverou účastníkov zjazdu a ako?
3 Niet tu rasovej ani národnostnej nenávisti, pretože všetci hovoria čistým jazykom Božieho slova, a tak potvrdzujú pravdivosť Petrových slov: „S istotou chápem, že Boh nie je stranícky, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ — Skutky 10:34, 35; Sofoniáš 3:9.
4. Za akých podmienok sa väčšina účastníkov zjazdu stala veriacimi a ako boli vypočuté ich modlitby?
4 Veľká časť účastníkov berlínskeho zjazdu nadobudla vieru počas dlhých rokov útlaku za éry nacizmu (1933–45) i v období socializmu, ktoré po nej nasledovalo vo východnom Nemecku. Zákaz Jehovových svedkov tu bol zákonne zrušený 14. marca 1990. Tak mnohí z nich „prijali slovo v mnohom súžení s radosťou svätého ducha“. (1. Tesaloničanom 1:6) Teraz majú väčšiu slobodu v službe Jehovovi a ich radosť je bezhraničná. — Porovnaj Izaiáša 51:11.
Príležitosti radovať sa
5. Ako oslavoval Izrael Jehovovo vyslobodenie pri Červenom mori?
5 Voľnosť, ktorú získali naši bratia vo východnej Európe a v súčasnosti i v častiach Afriky a Ázie, pripomína vyslobodenia, ktoré poskytoval Boh v minulých dobách. Pripomíname si Jehovov mocný skutok pri Červenom mori, a ďakovnú pieseň Izraela, ktorá vrcholila slovami: „Kto medzi bohmi je ako ty, Jehova? Kto je ako ty, ktorý sa preukazuješ ako mocný vo svätosti? Ten, ktorého sa treba báť s piesňami chvály, Ten, ktorý koná divy.“ (2. Mojžišova 15:11) Neradujeme sa i dnes naďalej zo zázračných vecí, ktoré koná Jehova pre svoj ľud? Isteže áno!
6. Čo sa môžeme naučiť z radostného kriku Izraelčanov v roku 537 pred n. l.?
6 Radosť zaplavila Izrael po roku 537 pred n. l., keď sa mohol vrátiť do svojej krajiny po období zajatia v Babylone. Vtedy mohol Jehovov národ vyhlásiť to, čo predpovedal Izaiáš: „Hľa, Boh je moja záchrana. Budem dôverovať a nebudem sa desiť; lebo Jah Jehova je moja sila a moja moc a stal sa mi záchranou.“ Aká jasavá radosť! A ako ju národ môže vyjadriť? Izaiáš pokračuje: „V ten deň istotne poviete: ‚Vzdávajte vďaky Jehovovi! Vzývajte jeho meno. Robte známymi medzi národmi jeho činy. Zmieňujte sa o tom, že jeho meno je vyvýšené. Hrajte piesne Jehovovi, lebo koná vynikajúcim spôsobom.‘“ Teraz mohol národ ‚kričať radosťou‘ a „oznamovať po celej zemi“ jeho mocné skutky, tak ako to robia Jehovovi vyslobodení služobníci dnes. — Izaiáš 12:1–6.
Radosť v Jehovovom diele
7. Aké vyslobodenie vyvolalo jasanie v roku 1919?
7 V nových časoch začali Jehovovi služobníci kričať od radosti, keď im Boh dožičil podivuhodné vyslobodenie v roku 1919. 26. marca toho roku boli členovia vedúceho zboru prepustení z väzenia v Spojených štátoch, kde strávili deväť mesiacov na základe falošného obvinenia z poburovania. Ich uvítanie v brooklynskom bételi sa stalo veľkolepou slávnosťou. Zároveň sa všetci, ktorí patrili k pomazanému ostatku, mohli vtedy radovať z toho, že sú duchovne oslobodení z Veľkého Babylonu, náboženského systému, do ktorého satan zamotal celý svet. — Zjavenie 17:3–6; 18:2–5.
8. Aká prekvapujúca novina bola oznámená na zjazde v Cedar Point roku 1919 a aká výzva k činu zaznela?
8 Historické udalosti roku 1919 boli korunované zjazdom Božieho ľudu, ktorý sa konal v Spojených štátoch v Cedar Point, Ohio, od 1. do 8. septembra. Na piaty deň zjazdu, v „Deň spolupracovníkov“, prezident Spoločnosti Strážna veža J. F. Rutherford predniesol pre 6 000 prítomných vzrušujúci prejav nazvaný „Zvestujte Kráľovstvo“. Keď rozobral Zjavenie 15:2 a Izaiáša 52:7, oznámil poslucháčom, že každé dva týždne bude vychádzať nový časopis Zlatý vek (dnes známy ako Prebuďte sa!) určený najmä na rozširovanie vo zvestovateľskej službe. V závere povedal: „Tí, ktorí sú plne oddaní Pánovi; tí, ktorí sa neboja, ktorých srdce je čisté, ktorí milujú Boha a Pána Ježiša celou mysľou, silou, dušou a bytosťou, sa s radosťou zúčastnia, keď sa im naskytne príležitosť, na tejto práci. Proste Boha o vedenie a riadenie, aby vás urobil pravými, vernými a schopnými vyslancami. Potom, s piesňou radosti v srdciach, vyjdite slúžiť mu.“
9, 10. Ako sa Jehova stará o úspešné vydávanie Strážnej veže a Prebuďte sa!?
9 Tá „pieseň radosti“ sa rozoznela po celej zemi. Mnohí z našich čitateľov nepochybne prispeli k tomu, že sa zvýšil náklad Prebuďte sa! na 12 980 000 exemplárov každého čísla v 67 jazykoch. Prebuďte sa! slúži spoločne so Strážnou vežou ako mocný nástroj vedenia záujemcov k pravde. V jednej z východných krajín sestra priekopníčka, ktorá prepracovávala svoju pravidelnú trasu s časopismi, bola prekvapená, keď zistila, že v jednom dome po prinesení najnovších časopisov majiteľ bytu zakaždým daroval obnos zodpovedajúci siedmim americkým dolárom na podporu celosvetového diela Jehovových svedkov. Bol to istotne prejav veľkého ocenenia diela Kráľovstva.
10 Dnes, keď časopis Strážna veža začína už svoj 112. ročník, má náklad 15 290 000 exemplárov v 111 jazykoch. V 59 z nich vychádza na celom svete v rovnakom čase s tým istým obsahom. Pomazaný ostatok ako verný správca naďalej dáva čitateľom, ktorí majú ocenenie, „vymeranú zásobu [duchovného] jedla v pravý čas“. (Lukáš 12:42) V roku 1990 hlásili Jehovovi svedkovia 2 968 309 nových a obnovených predplatných na oba časopisy, čo je 22,7 percentný vzrast oproti roku 1989.
Radosť prekypuje
11. a) K čomu bol vyzvaný Boží ľud v Cedar Point roku 1922? b) Aké radostné volanie tu zaznelo?
11 Prekypujúca radosť vládla v Božom ľude i vtedy, keď sa 10 000 účastníkov zhromaždilo na druhom zjazde v Cedar Point v septembri roku 1922. Krstilo sa tu 361 osôb. Brat Rutherford vo svojej prednáške „Nebeské kráľovstvo je na dosah“, založenej na Matúšovi 4:17, dospel k burcujúcemu vyvrcholeniu: „Svet sa musí dozvedieť, že Jehova je Boh a že Ježiš Kristus je Kráľ kráľov a Pán pánov. Toto je deň všetkých dní. Hľa, Kráľ kraľuje! Vy ste jeho zvestovatelia. Preto zvestujte, zvestujte, zvestujte Kráľa a jeho kráľovstvo.“ Tí, ktorí vtedy prepukli v radostný krik, ktorý sa vtedy na tomto zjazde ozval, sa odvtedy rozrástli tak, že v roku 1989 sa na 1 210 zjazdoch Jehovových svedkov po celom svete zúčastnilo 6 600 000 osôb a 123 688 bolo pokrstených.
12. a) Na akej neoceniteľnej radosti má Boží ľud účasť dnes? b) Ako udržiavame v rovnováhe našu službu Jehovovi s poslušnosťou voči „nadriadeným vrchnostiam“?
12 Jehovovi svedkovia si cenia svoju slobodu. Nadovšetko sa radujú z novodobého spĺňania Ježišových slov: „Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ Aká radosť byť oslobodení od tajomstiev a povier falošného náboženstva! Aká neoceniteľná radosť poznať Jehovu a jeho Syna a stať sa ich spolupracovníkmi s vyhliadkou na večný život. (Ján 8:32; 17:3; 1. Korinťanom 3:9–11) Boží služobníci si vážia i to, keď „nadriadené vrchnosti“ tohto sveta, pod ktorými žijú, majú úctu k ich slobode oznamovania slávnej nádeje Jehovovho kráľovstva v rukách Krista. Ochotne ‚splácajú cézarove veci cézarovi‘, ale „Božie veci Bohu“. — Rimanom 13:1–7; Lukáš 20:25.
13. Ako vyjadrili Jehovovi svedkovia svoju radosť nad vyslobodením z útlaku?
13 No ak sa ľudské vrchnosti pokúšajú obmedzovať ich v spĺňaní tohto záväzku voči Bohu, Jehovovi svedkovia odpovedajú takisto ako apoštoli: „Musíme Boha ako panovníka poslúchať viac než ľudí.“ Keď vtedy vládcovia apoštolov prepustili, oni „odišli... radujúc sa“. Ako prejavili svoju radosť? „Každý deň bez prestania ďalej vyučovali v chráme a z domu do domu a oznamovali dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi.“ (Skutky 5:27–32, 41, 42) Podobne sa i novodobí Jehovovi svedkovia radujú, keď získajú väčšiu slobodu, aby sa venovali svojej službe. V mnohých krajinách, kde Jehova otvoril cestu, vyjadrujú veľkú radosť tým, že vydávajú dôkladné svedectvo o Jehovovom mene a o prichádzajúcom Kráľovstve prostredníctvom Krista Ježiša. — Porovnaj Skutky 20:20, 21, 24; 23:11; 28:16, 23.
S radosťou vytrvávať
14. Ako táto radosť, ktorá je ovocím ducha, prevyšuje radosť definovanú slovníkom?
14 Čo je touto veľkou radosťou, ktorú prežívajú praví kresťania? Je to radosť omnoho hlbšia a trvalejšia než prchavá radosť víťaza olympijských hier. Je ovocím Božieho svätého ducha, ktorého Boh dáva ľuďom, ktorí ho ‚poslúchajú ako panovníka‘. (Skutky 5:32) Websterov slovník definuje radosť ako ‚hlbšie zakorenenú než slasť, viac vyžarujúcu alebo prejavujúcu sa než potešenie‘. Pre kresťanov má radosť ešte hlbší význam. Vyrastá z našej viery, preto je mocnou, posilňujúcou vlastnosťou. „Jehovova radosť je vašou pevnosťou.“ (Nehemiáš 8:10) Jehovova radosť, ktorú pestuje Boží ľud, vysoko prevyšuje povrchné vzrušenie, ktoré ľudia čerpajú z telesných, svetských pôžitkov. — Galaťanom 5:19–23.
15. a) Ako sa nerozlučne spája vytrvalosť s radosťou v skúsenosti verných kresťanov? b) Uveď niektoré texty, ktoré nás posilňujú v tom, aby sme si zachovali radosť.
15 Zamyslime sa nad našimi bratmi na Ukrajine. Keď ich ‚nadriadená vrchnosť‘ začiatkom 50. rokov tisíce vypovedala na Sibír, znášali veľké útrapy. Neskôr, keď ich vrchnosť amnestovala, boli veľmi vďační, ale nie všetci sa vrátili domov. Prečo? Ich ťažká práca na Východe im pripomenula Jakoba 1:2–4: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami, lebo istotne viete, že tá vyskúšaná akosť vašej viery spôsobuje vytrvalosť.“ Chceli naďalej vytrvávať vo svojej radostnej žatve. Na nedávnych zjazdoch Jehovových svedkov v Poľsku bolo veľkou radosťou vítať svedkov až z obcí tichomorského pobrežia. Na takomto ovocí sa v nerozlučnom spojení zúčastňovala vytrvalosť s radosťou. Naozaj, všetci spomedzi nás, ktorí radostne vytrvali v Jehovovej službe, môžu povedať: „Ale ja, ja budem jednako jasať v Jehovovi; budem mať radosť v Bohu mojej záchrany. Jehova, Zvrchovaný Pán, je moja životná sila.“ — Habakuk 3:18, 19; Matúš 5:11, 12.
16. Ako nás môže povzbudiť v zvestovateľskom diele výborný príklad Jeremiáša a Jóba?
16 No ako si môžeme uchovať radosť, keď vydávame svedectvo medzi zatvrdilými odporcami? Spomeňme si na Božích prorokov, ktorí si za podobných okolností zachovali radostný pohľad. Jeremiáš vyhlásil, keď sa ocitol v skúške: „Našli sa tvoje slová, a ja som ich zjedol; a tvoje slovo sa mi stáva jasaním a radosťou môjho srdca; lebo bolo nado mnou vzývané tvoje meno, Jehova, Bože vojsk.“ (Jeremiáš 15:16) Aká je to prednosť, byť nazývaný Jehovovým menom a svedčiť o tom mene! Naše usilovné osobné štúdium a plná účasť na kresťanských zhromaždeniach — to nás buduje, aby sme sa ďalej radovali z pravdy. Naša radosť sa prejaví naším vystupovaním v službe a v úsmeve, ktorý patrí ku Kráľovstvu. Jób i v trpkej skúške mohol povedať o svojich protivníkoch: „Usmieval som sa na nich — neverili tomu — a nedali klesnúť svetlu mojej tváre.“ (Jób 29:24) Ani my, rovnako ako verný Jób, nemusíme byť skľúčení, keď sa nám odporcovia vysmievajú. Usmievaj sa! Výraz našej tváre môže odzrkadľovať našu radosť a získať načúvajúce uši.
17. Aké ovocie môže priniesť vytrvalosť s radosťou?
17 Keď znovu a znovu prepracovávame svoj obvod, naša vytrvalosť a radosť môže zapôsobiť na ľudí naklonených spravodlivosti a povzbudiť ich, aby preskúmali slávnu nádej, ktorú máme. Aká radosť, pravidelne viesť s nimi biblické štúdiá! A keď si berú k srdcu vzácne pravdy Božieho slova, pocítime veľkú radosť, keď sa napokon stanú našimi spoločníkmi v Jehovovej službe. Potom môžeme povedať, tak ako apoštol Pavol vo svojej dobe povedal novým veriacim: „Čo je našou nádejou alebo radosťou alebo korunou jasania — či nie ste to vy? — pred naším Pánom Ježišom počas jeho prítomnosti? Určite ste našou slávou a radosťou.“ (1. Tesaloničanom 2:19, 20) V tom, že privádzame nových k pravde Božieho slova a pomáhame im stať sa oddanými, pokrstenými svedkami, možno skutočne nájsť uspokojujúcu radosť.
Radosť, ktorá podporuje
18. Čo nám pomôže zvládnuť rôzne skúšky, ktoré prichádzajú dnes?
18 V každodennom živote je veľa situácií, ktoré si žiadajú vytrvalosť. Telesné ochorenia, depresie a hospodárske ťažkosti — to sú len niektoré z nich. Ako si môže kresťan udržať radosť a zvládnuť takéto skúšky? Tak, že hľadá útechu a vedenie v Božom slove. V skúškach nás môže veľmi občerstviť čítanie žalmov alebo načúvanie ich čítaniu. A všimnime si Dávidovu múdru radu: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu a on ťa podporí. Nikdy nedovolí, aby sa spravodlivý potácal.“ (Žalm 55:22; 55:23, RP) Jehova naozaj ‚počuje modlitbu‘. — Žalm 65:2; 65:3, RP.
19. Akú dôveru môžeme mať, tak ako Dávid a Pavol?
19 Jehovova organizácia je stále pripravená pomôcť nám prostredníctvom svojich publikácií a zborových starších, aby sme sa pri svojej ľudskej krehkosti dokázali vysporiadať so svojimi problémami. Dávid nám vrúcne radí: „Uvrhni svoju cestu na Jehovu a spoľahni sa naňho a on sám bude konať.“ Dávid mohol povedať: „Býval som mladý, aj som zostarol, a predsa som nevidel žiadneho spravodlivého úplne opusteného, ani jeho potomstvo hľadať chlieb.“ V spoločenstve s kresťanským zborom si budeme uvedomovať, že „záchrana spravodlivých je od Jehovu; on je ich pevnosťou v čase tiesne.“ (Žalm 37:5, 25, 39) Vždy sa riaďme Pavlovou radou: „Preto sa nevzdávame... zatiaľ čo neupierame zrak na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné. Lebo to, čo je viditeľné, je dočasné, ale to, čo je neviditeľné, je večné.“ — 2. Korinťanom 4:16–18.
20. Čo vidíme očami viery a k čomu nás to môže pohnúť?
20 Očami viery môžeme už vidieť priamo pred nami Jehovov nový systém. Aké neporovnateľné radosti a požehnania tam budú! (Žalm 37:34; 72:1, 7; 145:16) Pripravujúc sa na tento slávny čas, dbajme na slová Žalmu 100:2: „Slúžte Jehovovi s radosťou. Prichádzajte pred neho s radostným krikom.“
[Poznámka pod čiarou]
a V súvislosti s „árijskou nadradenosťou“ The New York Times zo 17. februára 1940 citovali katolíckeho správcu Univerzity v Georgetowne, ktorý povedal, že „počul, ako Adolf Hitler povedal, že Svätá rímska ríša, ktorou bola ríša nemecká, musí byť znovu zriadená.“ No výsledok opisuje historik William L. Shirer: „Tretia ríša sa zrodila 30. januára 1933. Hitler sa chvastal, že by mohla pretrvať tisíc rokov a v nacistickom žargóne sa hovorilo o ‚Tisícročnej ríši‘. Trvala však dvanásť rokov a štyri mesiace.“
Na zopakovanie:
◻ Aké radostné víťazstvo nad rasizmom dnes možno vidieť?
◻ Čo bolo príčinou, že staroveký Boží ľud spieval a kričal radosťou?
◻ Ako vzrástla pravá radosť v dnešných časoch?
◻ Ako sa nerozlučne spája vytrvalosť s radosťou?
◻ Ako si môžeme zachovať radosť?