Radosť na celom svete
„HĽA, moji služobníci budú radostne kričať pre dobrý stav srdca.“ (Izaiáš 65:14) Tak povedal Jehova cez svojho proroka Izaiáša, a ako veľkolepo sa splnili jeho slová na Jehovových svedkoch! Odkiaľ pochádza radosť ich srdca? Z toho, že jednotne uctievajú Boha Jehovu. On je „šťastný Boh“, a tí, ktorí ho uctievajú, „sa radujú v Jehovovi“. (1. Timotejovi 1:11; Zachariáš 10:7) Táto radostná oddanosť ich zjednocuje do jedného národa. Spoločne oznamujú dobré posolstvo o Kráľovstve a po celom svete volajú na chválu svojmu Bohu. — Zjavenie 7:9, 10.
„Radosť, ktorú mi nikto nemôže vziať“
Oznamovanie Božieho mena a kráľovstva je zdroj nepretržitej radosti Jehovových svedkov. (Marek 13:10) Je to ich odpoveď na slová žalmistu: „Chváľte sa jeho svätým menom. Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Jehovu.“ — Žalm 105:3.
Tí, ktorí chcú takto konať, často musia zápasiť s prekážkami. Isidro zo Španielska sa oddal Jehovovi a chcel o ňom rozprávať ďalším ľuďom. Isidro je vodič nákladného auta a má málo voľného času, veľa jazdí v noci a spí cez deň. Isidro chcel svedčiť iným vodičom, ale ako?
Namontoval si vysielačku s vlnovým rozsahom, ktorý smú používať občania, pomocou ktorej sa mohol rozprávať s inými vodičmi. Čoskoro objavil málo používaný kanál číslo 13 a rozhodol sa, že ho využije. Pravda, keď prvý raz navrhol ostatným vodičom, že by sa mohli cez vysielačku rozprávať o Biblii, odpoveď bola dosť negatívna. Ale niektorí počúvali. Slovo sa šírilo a stále viac týchto španielskych vodičov nákladných áut sa napájalo na 13. kanál. Nedávno sa Isidro dozvedel, že najmenej jeden z nich podniká kroky k ďalšiemu štúdiu Biblie.
V Taliansku sa istý muž dopočul o Jehovových svedkoch z rozhovoru, ktorý mal v autobuse. Jeho manželka sa s nimi stretla prostredníctvom priateľky. Obaja začali študovať Bibliu a nadšene sa delili s inými o to, čo sa naučili. Boli takí horliví, že muž odmietol povýšenie vo svojom podniku a manželka sa vzdala dobre plateného zamestnania, aby mohli viac času stráviť v rozhovoroch s ľuďmi na tému dobrého posolstva o Kráľovstve. Stálo to za to? Muž hovorí: „Odkedy sme s manželkou spoznali pravdu, mali sme to potešenie, že sme dvadsiatim osobám mohli pomôcť získať presné poznanie o Božom zámere. Je pravda, že večer, keď som sa vracal domov po dni strávenom v Jehovovej službe, býval som dosť unavený. Ale som šťastný a ďakujem Jehovovi, že mi dal radosť, ktorú mi nikto nemôže vziať.“
„Do najvzdialenejšej časti zeme”
Ľudia z tohto šťastného Božieho národa prejavujú podobnú horlivosť, nech sa nachádzajú kdekoľvek aj v „najvzdialenejšej časti zeme“. (Skutky 1:8) Málo oblastí je vzdialenejších ako severné Grónsko. A i tu, 320 kilometrov severne od polárneho kruhu, je malý zbor v Illulissate, ktorý má 19 členov. Aj oni zvestujú to isté dobré posolstvo ako taliansky pár a minulý rok boli dojatí, keď videli siedmich Grónčanov krstiť sa na znak, že sa oddávajú Jehovovi.
Tisíce kilometrov od Grónska, na tropickom ostrove Mauritius v Indickom oceáne, má takú istú radosť Anjinee. Spočiatku to mala Anjinee ťažké. Na Mauritiu sa navštevovanie kresťanských zhromaždení a verejné zvestovanie o Bohu nepovažuje za činnosť vhodnú pre slobodné dievča hindského pôvodu. Ale Anjinee vytrvala. Teraz, po deviatich rokoch, čo nastúpila kresťanskú cestu, niektorí z jej príbuzných tiež študujú Bibliu.
V súvislosti s Anjinee môžeme spomenúť aj Emilia na druhej strane sveta, v Hondurase. Emilio počúval svojich kolegov v zamestnaní, ktorí sa rozprávali o Biblii a poprosil, aby sa smel aj on zapojiť do rozhovoru. Nevedel čítať, ale nadšene počúval, keď sa čítali biblické texty. Keď kresťanská pravda prenikla do jeho srdca, Emilio sa vzdal nemravného života a prestal sa opíjať. Jehovovi svedkovia ho naučili čítať a písať a teraz je služobníkom v šťastnom Božom národe.
Tisíce kilometrov na severozápad od Hondurasu sa eskimácka matka z Aljašky učila tú istú kresťanskú pravdu. Táto žena žila vo veľmi odľahlej dedine a s Jehovovými svedkami mohla mať kontakt len pomocou pošty. A tak študovala cez poštu, kládla otázky poštou a teraz s nadšením rozdáva svoje vedomosti svojim susedom. Takýchto príkladov by sa dalo uviesť nekonečne veľa. Na celom svete ľudia s pokorným srdcom prichádzajú, aby „s radosťou slúžili Jehovovi“. — Žalm 100:2.
„Mať medzi sebou lásku“
Jedna z vecí, ktoré týchto ľudí priťahujú, je láska v šťastnom Božom národe. Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať medzi sebou lásku.“ (Ján 13:35) Kresťanskú lásku možno vidieť v každodennom živote týchto pravých kresťanov, a najmä vtedy, keď príde dajaká pohroma.
V jednej africkej krajine, kde je zakázaná činnosť Jehovových svedkov, bolo veľké sucho. Zomrelo desaťtisíc ľudí a pohynuli celé stáda dobytka. Ako to prežili svedkovia? Jedli korienky rastlín a varené kôstky avokáda! Ale v ich vážnej situácii prišla nečakaná úľava, keď s Božou pomocou svedkovia z iných krajín zrazu dostali povolenie a poslali im dvadsaťpäť ton potravín. A tak napriek zákazu činnosti boli tieto potraviny privezené v sprievode vojenskej eskorty, aby sa zaručilo ich spoľahlivé odovzdanie!
Títo africkí svedkovia sa veľmi tešili, keď prijali taký prejav lásky svojich bratov a tým zažili splnenie Izaiášových slov: „Hľa, Jehovova ruka sa nestala prikrátkou na to, aby mohla zachrániť, ani jeho ucho sa nestalo priťažkým na to, aby mohlo počuť.“ — Izaiáš 59:1.
Pokojný ľud
Ľudia pokorného srdca sú priťahovaní k šťastnému Božiemu národu i tým, že jeho členovia opustili vojnové cesty tohto sveta a ‚prekovali svoje meče na radlice‘. (Izaiáš 2:4) V El Salvadore žil istý bývalý vojak, ktorého dom bol plný pamiatok pripomínajúcich jeho vojenskú kariéru. Ale keď začal s Jehovovými svedkami študovať Bibliu, vypestoval si mierumilovnejšie záujmy. Nakoniec očistil svoj dom od všetkého, čo malo niečo spoločné s vojnou a horlivo sa chopil zvestovateľskej činnosti.
Keď protivládne sily obsadili dedinu, uväznili ho — niekto ich na neho upozornil ako na bývalého vojaka. Vysvetlil však, že už nie je vojak, ale Jehovov svedok. Povstalci ho obvinili, že má vo svojom dome zbrane, ale ukázalo sa, že nemá. Veliteľ povstalcov sa naňho pýtal susedov. Ich odpovede zneli asi takto: „Chodí hore dolu po ulici a každý deň káže o Biblii.“ Muž bol prepustený. Jeho horlivosť mu nepochybne zachránila život.
Správa z africkej krajiny hovorí o dvoch vojakoch, ktorí študovali s Jehovovými svedkami Bibliu. Jeden z nich slúžil vo vládnej armáde a druhý bojoval na strane vzbúrencov. Neskôr sa obaja rozhodli ‚prekovať svoje meče na radlice‘, a odišli od svojich armád. Keď prvý raz navštívili kresťanské zhromaždenie, protivládny vojak sa spýtal toho druhého: „Čo tu robíš?“ Ten odpovedal: „A čo tu robíš ty?“ Správa sa končí takto: „Potom sa objali a od radosti im vyhŕkli slzy, že už môže byť medzi nimi mier.“ Títo niekdajší vojaci sa iste modlili k Bohu: „Osloboď ma od krvnej viny, Bože, Bože mojej záchrany, aby môj jazyk radostne rozprával o tvojej spravodlivosti.“ — Žalm 51:14; 51:16, RP.
‚Videl si moje trápenie‘
„Budem mať radosť a radovať sa z tvojej milujúcej láskavosti, z toho, že si videl moje trápenie; vedel si o tiesňach mojej duše.“ (Žalm 31:7; 31:8, RP) Tak sa modlil žalmista a i dnes sa mnohí radujú z toho, že im Božie slovo pomáha zvládnuť ich trápenie. Istá Jehovova svedkyňa z Francúzska vedie štúdium so ženou, ktorá trpí schizofréniou. Táto žena bola istý čas na psychiatrickom liečení, ale nepomohlo to. Týždeň potom, ako začala študovať Bibliu, sa jej psychiater spýtal: „Naozaj chápete, čo vám táto žena vysvetľuje z Biblie?“ Nasledujúci týždeň prišla svedkyňa do jeho ordinácie a študovala so ženou Bibliu v jeho prítomnosti.
Po štúdiu psychiater povedal svedkyni: „Roky sa zaujímam o náboženstvo svojich pacientov, ale všimol som si, že žiadne náboženstvo nedáva skutočnú oporu. Vo vašom prípade je to iné. Pani P. prichádza ku mne na konzultáciu dva razy do týždňa a platí mi za to. Ale vy so svojím biblickým vyučovaním a dobrou radou robíte lepšiu prácu zadarmo. Pacientka robí pekné pokroky. Vytrvajte v tom, a ja vás uisťujem, že budem s vami plne spolupracovať, kedykoľvek to bude potrebné.“
Biblia hovorí: „Šťastný ľud, ktorý pozná radostný krik. Jehova, oni stále chodia vo svetle tvojej tváre. V tvojom mene sa radujú po celý deň.“ (Žalm 89:15, 16; 89:16, 17, RP) Každý Jehovov svedok vie, že tento žalm je pravdivý. Z úst Jehovových svedkov sa po celom svete ozývajú výkriky radosti na chválu Jehovu. Stále väčšie zástupy ľudí prúdia z národov, aby spolu s nimi chválili Boha. Prečo sa nepripojiť k nim a nezažiť takú radosť na sebe?
[Obrázok na strane 7]
Jehovovi svedkovia vo východnej Európe sa teraz radujú z toho, že môžu opäť slobodne dostávať a študovať „Strážnu vežu“ vo svojom jazyku.