Správy a ich hlbší význam

Manželstvo je im zakázané

Sexuálne priestupky, ktoré istý luteránsky biskup označil ako „problém skrývaný celé generácie“, teraz ‚vychádzajú najavo‘. Los Angeles Times však píšu, že súčasne dochádza k „trápnym verejným odhaleniam a k nákladným súdnym pojednávaniam, ktoré niektoré cirkvi finančne zruinovalil“. The Times sa zmieňujú o výroku poisťovacích agentov, podľa ktorých je na súdoch vyše 2 000 nerozhodnutých prípadov sexuálneho zneužitia, ktorého sa dopustili kňazi.

Zaujímavá je tiež správa, že medzi najznámejšími previnilcami sú niektorí rímskokatolícki duchovní. A. W. Richard Sipe, psychoterapeut a bývalý benediktínsky mních, sa pýtal na tieto problémy 1 000 kňazov a 500 ďalších mužov a žien, z ktorých mnohí tvrdia, že sa zúčastňovali sexuálnej činnosti s členmi duchovenstva. Časopis Time prináša jeho odhad, podľa ktorého v USA porušilo 53 000 rímskokatolíckych kňazov sľub celibátu. Sipe tvrdí, že asi 28 percent všetkých kňazov má trvale styky so ženami, 10 až 13 percent sa sexuálne stýka s dospelými mužmi a 6 percent vyhľadáva kvôli sexu deti, hlavne chlapcov. V posledných šiestich rokoch sa vykonala finančná úhrada vo vyše 100 priestupkoch, ktorých sa dopustili kňazi, a katolícke úrady to stálo 100 až 300 miliónov dolárov.

Mnohí ľudia sa domnievajú, že väčšina týchto problémov by bola odstránená, keby sa kňazom dovolilo, aby sa ženili. Niektorí sú azda otrasení, keď zistia, že Biblia nezakazuje Božím kresťanským služobníkom, aby vstupovali do manželstva. No katolícka cirkev od 12. storočia zakazuje kňazom, aby sa ženili. Je zaujímavé, že keď apoštol Pavol hovoril o tom, že po smrti apoštolov nastane veľké odpadnutie od pravého uctievania, napísal, že „niektorí odpadnú od viery tým, že budú venovať pozornosť klamným inšpirovaným výrokom a náukám démonov, pokrytectvu ľudí hovoriacich lži... ktorí zakazujú manželstvo“. — 1. Timotejovi 4:1–3.

Prečo toľko násilia?

Kanada bola otrasená a zdesená, keď sa dozvedela, že dvadsaťpäťročný Marc Lepin spáchal v priestoroch montrealskej univerzity hromadnú vraždu. Chladnokrvne a cynicky zavraždil 14 študentiek techniky a 13 ďalších osôb zranil, medzi nimi 4 mužov, a potom sa zastrelil sám. Bola to najhoršia hromadná vražda v dejinách krajiny. Ministerský predseda označil nezmyselné zabíjanie ako „nesmiernu ľudskú tragédiu“.

V Kanade, podobne ako v iných krajinách, vzrastá počet hromadných vrážd. The Toronto Star oznamujú, že „od druhej svetovej vojny bolo spáchaných vyše 100 mnohonásobných vrážd, z toho väčšina v posledných dvoch desaťročiach“. Otec jednej z Lepinových obetí sa však smutne opýtal: „Prečo je na svete toľko násilia? Prečo si ľudia navzájom spôsobujú niečo také?“

Biblické vysvetlenie otázky, prečo v našich dňoch vzrastá násilie, je jednoduché. Apoštol Ján napísal: „Celý svet leží v moci toho zlého.“ (1. Jána 5:19) Zlý duch pochádzajúci od satana ovláda, podobne ako vdychovaný vzduch, zmýšľanie, žiadosti aj konanie ľudí. Práve jeho duch vzbury, sebectva a pýchy „zvádza celú obývanú zem“. (Zjavenie 12:9) Praví Boží ctitelia však čerpajú útechu z poznania, že „svet sa pomíňa i jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky“. — 1. Jána 2:17.

Kde je „Dávidovo mesto“?

Keby si snáď navštívil Jeruzalem a spýtal by si sa niekoho na cestu k vrchu Sion, pravdepodobne by ťa poslali k vyvýšenine alebo pahorku, ktorý sa rozkladá južne od Starého mesta. Smerom na východ sa pod týmto pahorkom rozprestiera Tyropejské údolie, na západ údolie Hinnom, a tento pahorok sa vyznačuje tým, že je na ňom chrám Hrobu svätej Panny so svojou kužeľovitou kopulou.

V mapách a ilustráciach vydaných Spoločnosťou Stážna veža je však ako vrch Sion označovaný menší pahorok východne od miesta, ktoré je dnes označované ako vrch Sion. Tento pahorok je oddelený od svojho náprotivku na západe Tyropejským údolím a na východe je lemovaný údolím Kidron.

Ktoré z týchto dvoch miest je pôvodný vrch Sion? Časopis Biblical Archeology Review (máj–jún 1990) súhlasí s tým, že „východná vyvýšenina alebo pahorok bola pôvodný vrch Sion... ktorú kráľ Dávid vybojoval od Jebuzejcov“. Keď bola táto jebuzejská pevnosť dobytá, začala byť známa ako „Dávidovo mesto“ a bola tiež označovaná ako „Sion“. (2. Samuelova 5:7) Biblical Archeology Review poznamenáva, že „archeológovia rozhodli bez akýchkoľvek pochybností, že tento nízky horský výbežok“ často uvádzaný ako východný pahorok, je biblický vrch Sion, kde Dávid založil administratívne a náboženské stredisko pre izraelský národ. — 2. Samuelova 6:11, 12, 17.