Bohatá úroda prináša radosť na Tchaj–wan
OSTROV Tchaj-wan je 390 km dlhý a 140 km široký. Žije na ňom vyše 20 000 000 obyvateľov, to znamená, že je jedným z najhustejšie obývaných území sveta. Väčšina jeho obyvateľov hovorí po čínsky, jazykom, ktorý ľudia zo Západu nazývajú mandarínskou čínštinou. Ale hovorí sa tu aj niekoľkými nárečiami a zhruba trinástimi kmeňovými jazykmi.
Tchaj-wan leží na Obratníku Raka. Je to veľmi úrodný ostrov. Dopestuje sa na ňom toľko ryže a iných plodín, že môže potraviny vyvážať. Ale je tu aj úroda iného druhu, ktorá prináša veľkú radosť všetkým, ktorí ju žnú. Je to duchovná úroda v podobe tých, ktorí priaznivo reagujú na „dobré posolstvo o kráľovstve“. — Matúš 24:14.
Začína sa sadiť v malom
Práca zasievania semien biblickej pravdy na Tchaj-wane sa začala asi pred 60 rokmi, keď sem prišiel zástupca Spoločnosti Strážna veža z Japonska. Predniesol niekoľko biblických prednášok v hlavnom meste Tchaj-pej. Istý mladý Japonec, Saburo Očiai, priaznivo reagoval na posolstvo o kráľovstve a čoskoro začal hovoriť o ňom druhým. Neskôr sa na ostrove zastavili dvaja služobníci plným časom z Japonska a rozsievali tu semienka dobrého posolstva. Japonskí vojenskí mocipáni ich nakoniec uväznili, a obaja položili svoje životy za Božie kráľovstvo. Najviac semien sa ujalo v kmeni Amis, ale medzi početnými Číňanmi žijúcimi na západnom pobreží ostrova bol malý záujem. Sú to prevažne budhisti a taoisti.
Od týchto skromných začiatkov duchovná žatva na Tchaj-wane pokračovala a dnes je ostrov úrodným poľom. Napríklad za posledných päť rokov sa dalo pokrstiť 529 osôb, prevažne Číňanov. To viedlo k tomu, že počet zvestovateľov kráľovstva na ostrove dosiahol v roku 1989 vrchol 1 552 zvestovateľov. Áno, budhisti, taoisti a formálni kresťania reagujú na dobré posolstvo a učia sa o Bohu Jehovovi! Ale aké to je, hovoriť o Biblii s ľuďmi, ktorí majú také odlišné základy? A aké sú výsledky?
Srdečné prijatie nie je to isté ako skutočný záujem
Zvestovateľská služba na Tchaj-wane je budujúca a podnetná, pretože Číňania sú od prírody srdeční. Obyčajne si návštevníkov zdvorilo vypočujú. Keď sa im ponúkne biblická literatúra, často ju prijmú, lebo sa to patrí. Takto niektorí služobníci plným časom za jeden mesiac rozšírili 300 časopisov alebo získali 100 predplatných na naše časopisy. V priebehu rokov bolo medzi ľuďmi rozšírených mnoho Biblií, kníh, časopisov a traktátov. Prečo je potom vzrast počtu zvestovateľov kráľovstva pomerne pomalý?
Jednou z príčin je, že myslenie ľudí po celé stáročia formovali myšlienky konfucianizmu. Podľa Konfucia ten, kto si „z úcty k Duchom udržiava od nich odstup, môže sa považovať za múdreho“.a To znamená, že múdry človek sa nenechá veľmi zatiahnuť do uctievania duchov alebo bohov. A tak, mnohí môžu byť zvedaví na posolstvo o kráľovstve, ale málokto chce prijať biblické štúdium. Ďalšia príčina je tá, že hoci Číňania veria v mnohých duchov a bohov, predstava najvyššieho Stvoriteľa je väčšine z nich úplne cudzia. Okrem toho, ani také známe biblické postavy ako Abrahám a Dávid pre nich nič neznamenajú. Tým sa dá vysvetliť, prečo treba toľko času a trpezlivosti, ak sa má pomôcť tunajším ľuďom, aby prijali Bibliu ako inšpirované Božie Slovo a vytvorili si osobný vzťah k Stvoriteľovi, Bohu Jehovovi. S Jehovovým požehnaním sú však takéto snahy odmenené.
Podnet k rastu
Mnoho rokov sa na Tchaj-wane používali na zhromaždenia prenajaté sály. Starší jedného zboru začali uvažovať o vhodnejšom mieste na zhromažďovanie, keď jeden záujemca povedal: „Ak máte pravdu, čo hľadáte na takomto mieste? Prečo nemáte stále miesto na zhromažďovanie?“ A tak, spoliehajúc sa na Jehovu, začal si zbor hľadať miesto vhodné na sálu kráľovstva. Nakoniec kúpili dva susediace byty vo veľkej budove a teraz majú peknú sálu kráľovstva.
V posledných šiestich rokoch bolo na Tchaj-wane postavených alebo kúpených jedenásť sál kráľovstva. Vo všetkých prípadoch to viedlo k väčšej žatve a vzrástla návštevnosť zhromaždení. Príkladom je zbor v južnej časti mesta Tchaj-nan. V roku 1981 bol v tomto veľkom meste so 600 000 obyvateľmi len jeden malý zbor so 44 zvestovateľmi kráľovstva. Okolnosti si vynútili, že sa tento zbor rozhodol postaviť si vlastnú sálu kráľovstva. S vierou, že im Jehova bude žehnať, sa bratia a sestry pustili do uskutočňovania tejto myšlienky, hoci postavenie takejto sály stálo okolo 200 000 amerických dolárov. Niektorí prispeli zlatom, ktoré dostali do vena; iní odložili cesty do zámoria. Každý v zbore pomáhal, ako mohol. Keď sa o tom dozvedeli bratia v odbočke Spoločnosti Strážna veža, rozhodli sa vybudovať nad sálou kráľovstva domov misionárov, s tým, že uhradia polovicu nákladov. Stavba bola dokončená za dva roky. K čomu to viedlo? Kým bola sála postavená, celkový počet zvestovateľov narástol na 74! V súčasnosti používajú sálu dva zbory s celkovým počtom 160 zvestovateľov a zhromaždenia, ktoré sa v nej konajú, navštívi týždenne priemerne 250 ľudí. Tieto dva zbory majú teraz v pláne postaviť druhú sálu kráľovstva.
Žatva medzi kmeňovými skupinami
Žatva medzi kmeňmi na východnom pobreží Tchaj-wanu prebieha od samého začiatku diela kráľovstva na ostrove. Niektorí ľudia z kmeňa Amis, ktorí prijali pravdu pred vyše päťdesiatimi rokmi, sú ešte stále činní. V priebehu rokov sa stretli s mnohými problémami. Počas japonskej okupácie v druhej svetovej vojne sa museli naučiť po japonsky. Keď bol po vojne ostrov vrátený Číne, museli sa naučiť zase po čínsky. Začiatkom šesťdesiatych rokov stáli pred skúškou iného druhu. V tom čase mnohí významní členovia kmeňa Amis opustili čistú Jehovovu organizáciu alebo sa preukázali ako nevyhovujúci, aby boli s ňou spojení. Napriek tomu všetkému jadro verných svedkov pokračovalo v službe Jehovovi. Množstvo vnukov a vnučiek týchto oddaných bratov a sestier sa teraz ujíma vedenia v zvestovateľskom diele.
Aj ľudia z iných kmeňových skupín robia pokroky. Verná skupina zvestovateľov kráľovstva je napríklad v kmeni Bunun. Niektorí z ich nedávnych predkov boli ešte lovci lebiek. Teraz títo ľudia zvestujú mierumilovné posolstvo o Božom kráľovstve. Aj kmene Lukai a Paiwan dostali výborné svedectvo a mnohí z ich členov robia vo svojich životoch veľké zmeny. Ba Ču Fu rozpráva svoju skúsenosť:
„Narodil som sa v hornatom kraji Pingtung. Keďže môj otec bol náčelník kmeňa Lukai, ľudia nám nosili potravinové dary, takže sme nemuseli ťažko pracovať. Atmosféra tohto prostredia pôsobila na mňa tak, že som sa stal veľmi pyšný. Bol som ‚šéfom‘ gangu mladých chuligánov. Vyhrážali sme sa ľuďom a vydierali sme ich. V dedine, v ktorej som žil, sa ma báli. Vo veku 22 rokov som sa oženil s jednou z mojich mnohých priateliek. Ale nemorálny život a ťažké opilstvo boli vo mne tak hlboko zakorenené, že mi bolo ťažké prijať manželský život. Naše manželstvo sa zakrátko rozpadlo, a ja som sa vrátil k svojmu predošlému spôsobu života.
Asi v tom čase začala moja manželka navštevovať zhromaždenia Jehovových svedkov. Nezaujímalo ma to, považoval som sa za ateistu. Vďaka úprimnému a horlivému úsiliu mojej manželky som v roku 1973 navštívil spolu s ňou medzinárodný zjazd v Tchaj-peji. Boli sme tam ubytovaní u rodiny svedkov. Láskavosť a nezaujatosť čínskej sestry zapôsobila na mňa nezmazateľným dojmom. Hneď ako som sa vrátil domov, začal som študovať Bibliu a vynakladať úprimné úsilie, aby som sa zmenil. V roku 1974 som bol pokrstený.
Odvtedy som prešiel mnohými skúškami. Jednou z nich bolo naučiť sa čítať po čínsky. Ďalšou bola osamotenosť. Nemal som nablízku žiadnych zrelých bratov, s ktorými by som mohol pestovať spoločenstvo alebo obrátiť sa na nich, keď som potreboval pomoc, preto som bol povzbudený, aby som sa spoliehal na Jehovu. Naučil som sa byť pokorný a držať sa Jehovovej organizácie. Aký bol výsledok? Dnes je celá moja rodina činná v pravde. Mám prednosť byť služobným pomocníkom v zbore, ktorý má teraz 60 horlivých zvestovateľov. I keď nemám nijaké zvláštne schopnosti, Jehova žehná a podporuje moje úsilie v diele žatvy.“
Žatva pokračuje
Tchaj-wan je iba malou časťou svetového poľa. Ale aj tu platia Ježišove slová: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo.“ (Matúš 9:37) Minulý rok navštívilo slávnosť na pamiatku Kristovej smrti 4 534 ľudí. A ako sa žatva blíži k svojmu vyvrcholeniu, robotníci, ktorí sa namáhajú na Tchaj-wane, žnú s radostným krikom. — Porovnaj Žalm 126:5, 6.
[Poznámka pod čiarou]
a Podľa prekladu Arthura Waleya Zlomky, vii, 20, v Zlomkoch z Konfucia, 1938, Vintage Books, New York.
[Mapa/obrázky na strane 31]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
JAPONSKO
ČÍNA
TCHAJ–WAN
FILIPÍNY
[Obrázky]
Sála kráľovstva nedávno vybudovaná na východnom pobreží Tchaj-wanu
Zvestovatelia kráľovstva prinášajú radosť mnohým ľuďom v tejto zelenajúcej sa krajine