Žehnajme Jehovovo sväté meno!
„Moje ústa budú hovoriť Jehovovu chválu; a nech každé telo žehná jeho sväté meno na neurčitý čas, áno navždy.“ — ŽALM 145:21.
1, 2. a) Ako satan spochybnil Božie panovanie? b) Aké otázky vznikajú o Žalme 145:11–21?
JEHOVA je nepochybne zvrchovaným panovníkom. Ale satan spochybnil oprávnenosť a správnosť Božej vlády. (1. Mojžišova 2:16, 17; 3:1–5) Diabol tiež vyvolal spornú otázku o vernosti všetkých Božích služobníkov na nebi i na zemi. (Jób 1:6–11; 2:1–5; Lukáš 22:31) Preto Jehova poskytol čas všetkým inteligentným tvorom, aby videli zlé ovocie vzbury proti jeho panstvu a aby ukázali, na ktorej strane stoja v týchto sporných otázkach.
2 Žalm 145 nám pomáha zaujať pevný postoj na strane Božieho panovania. Ako? Čo povedal Dávid o Jehovovom panovaní? A ako Jehova zaobchádza s tými, ktorí ho obhajujú? Užitočné odpovede nájdeme v 145. žalme, vo veršoch 11–21.
Hovoriť o Jehovovom kraľovaní
3. Čo budeme robiť, ak si vážime Jehovovo kraľovanie?
3 Dávid prejavil veľký záujem o Jehovovo kraľovanie, lebo povedal: „O sláve tvojho kraľovania budú hovoriť a o tvojej moci budú rozprávať, aby oznámili ľudským synom jeho mocné činy a slávu nádhery jeho kraľovania.“ (Žalm 145:11, 12) Ľudia hovoria o tom, čo ich zaujíma. Niekto napríklad hovorí o svojej rodine, o svojom domove alebo o úrode. „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca,“ povedal Ježiš. (Lukáš 6:45) Ak je Božie panovanie drahé nášmu srdcu, budeme sa modliť, aby prišlo jeho Kráľovstvo, a ostatným budeme hovoriť o práve, pokoji a spravodlivosti, ktoré prinesie jeho vláda. Budeme chváliť Jehovu ako „Kráľa večnosti,“ a budeme hovoriť o prejavoch jeho zvrchovanosti prostredníctvom Mesiášskeho kráľovstva v rukách jeho drahého Syna, Ježiša Krista. (Zjavenie 15:3; Izaiáš 9:6, 7) Aká je to prednosť, že môžeme hovoriť o nebeskej sláve Jehovovho kraľovania, ktoré sa čoskoro odzrkadlí v nádhernom pozemskom raji naplnenom dokonale šťastnými tvormi. — Lukáš 23:43.
4. Kedy máme príležitosť hovoriť o Jehovovej „moci“ a ako sme v tejto činnosti podporovaní?
4 Toto ocenenie nás tiež podnieti, aby sme hovorili o Jehovovej „moci“. Hoci „je vyvýšený v moci“, nikdy ju nezneužíva. (Jób 37:23) Použil svoju silu pri tvorení zeme a ľudstva a použije ju, keď bude ničiť zlých. Keď zvestujeme posolstvo, máme príležitosť hovoriť o Božej moci. A či nie sme vďační, že tento najvyšší Zdroj moci nám dáva silu na vykonávanie tejto práce? (Izaiáš 40:29–31) Áno, ako Jehovovi svedkovia sme podporovaní v svätej službe prostredníctvom Božej sily a jeho duchom. Len tak bolo možné, aby sa posolstvo o Kráľovstve hlásalo s takým úspechom po celom svete. — Žalm 28:7, 8; Zechariáš 4:6.
5. Keďže mnohí nepoznajú Jehovove „mocné činy“, čo by sme mali robiť?
5 Je potrebné, aby sme oznamovali synom človeka „mocné činy“ Jehovu, podobne ako Izraelčania hovorili svojim deťom o tom, ako ich Boh oslobodil z egyptského otroctva. (2. Mojžišova 13:14–16) Ľudia budujú pomníky tým, ktorých činy považujú za významné, ale koľko ľudí vie o Božích mocných činoch? Ako pripustil istý vedec: „Ľudia píšu činy svojich hrdinov na pamätné dosky, ale slávne skutky Jehovu sú napísané na piesok, a ako plynie čas, upadajú do zabudnutia.“ Tieto skutky nie sú v skutočnosti odplavené, hoci sú neznáme pre mnohých. Preto či už v našej práci od dverí k dverám, na biblických štúdiách, alebo pri iných príležitostiach, hovorme nadšene o Božích mocných činoch.
6. a) Pri akej príležitosti bol pred rokmi vyjadrený horlivý duch, s akým vykonávame našu službu? b) Čo bolo jadrom správy o Kráľovstve vyslovenej v roku 1922?
6 Horlivo by sme mali oznamovať aj slávu Božieho kraľovania. Túto horlivosť pre službu Kráľovstvu bolo určite vidieť v roku 1922, keď sa J. F. Rutherford, vtedajší prezident Spoločnosti Strážna veža, obrátil na účastníkov zjazdu v Cedar Point Ohio a povedal: „V roku 1914 sa Kráľ slávy ujal moci... Nebeské Kráľovstvo sa priblížilo; Kráľ panuje; satanova ríša padá; milióny teraz žijúcich nikdy nezomrú. Veríte tomu?... Preto späť do poľa, synovia najvyššieho Boha! Opášte sa výzbrojou! Buďte triezvi, buďte bdelí, buďte činní, buďte odvážni! Buďte vernými a pravými svedkami Pána! Napredujte v boji, kým nebudú spustošené všetky stopy Babylonu. Hlásajte posolstvo široko–ďaleko! Svet musí spoznať, že Jehova je Boh, a že Ježiš Kristus je Kráľ kráľov a Pán pánov. Toto je deň všetkých dní. Hľa, Kráľ panuje! Vy ste jeho hlásatelia. Preto zvestujte, zvestujte, zvestujte Kráľa a jeho kráľovstvo!“
7. Aký vzťah by sme mali mať k našej činnosti ako hlásatelia Kráľovstva?
7 Aká je to radosť ‚myslieť na Božie meno‘, hovoriť ostatným o jeho panovaní a zvestovať Mesiášske kráľovstvo jeho drahého Syna. (Malachiáš 3:16) Ako hlásatelia a obhajcovia kráľovstva si veľmi vážime výsadu hlásať dobré posolstvo a obracať srdcia iných k Bohu, ku Kristovi a ku kráľovstvu. Mala by byť v nás vrúcna túžba hovoriť ostatným o slávnej nádhere Jehovovho kraľovania. — Porovnaj Jeremiáš 20:9.
8. a) Čím je Jehovovo kraľovanie zastúpené dnes? b) Prečo možno povedať, že Boh má panstvo nad ‚všetkými pokoleniami idúcimi po sebe‘?
8 Mala by nás podnecovať túžba oznamovať Božie kráľovstvo s veľkým nadšením, lebo Dávid ďalej povedal: „Tvoje kraľovanie je kraľovanie na všetky neurčité časy a tvoje panstvo je pre všetky po sebe idúce pokolenia.“ (Žalm 145:13) Žalmista ďalej uvažuje o Jehovovom kraľovaní, a mení pritom zámeno „jeho“ na „tvoje“, keď slová svojej modlitby adresuje priamo Bohu. Je jasné, že Jehovovo kraľovanie reprezentované Mesiášskym kráľovstvom nie je náhradou za Božie večné kraľovanie. Keď poslušné ľudstvo dosiahne dokonalosť, Kristus odovzdá kráľovstvo Otcovi. (1. Korinťanom 15:24–28) A tak má Boh skutočne panstvo ‚nad všetkými po sebe idúcimi pokoleniami.‘ Jehova bol Kráľ, keď bol stvorený Adam, a bude vládnuť nad spravodlivými ľuďmi navždy.
9. Čo možno povedať o verši začínajúcom hebrejským písmenom nun v tomto žalme?
9 V tomto akrostichickom žalme masoretský text vypúšťa verš, začínajúci hebrejským písmenom nun. Ale podľa gréckej Septuaginty, sýrskej Pešity a latinskej Vulgáty jeden hebrejský rukopis pokračuje na tomto mieste takto: „Jehova je verný vo všetkých svojich slovách a prejavuje milujúcu láskavosť [alebo „verne oddaný“] vo všetkých svojich dielach.“ (Preklad Nového sveta Svätých Písiem s odkazmi, poznámka pod čiarou) Boh spĺňa všetky svoje sľuby a je verne oddaný,milujúci a láskavý ku všetkým, ktorí si oceňujú jeho dobrotu. — Jozua 23:14.
Jehovova opora nikdy nezlyhá
10. Ako nám Boh „dáva oporu“?
10 Večný Kráľ nikdy neprehliada nepriaznivú situáciu, v ktorej sú jeho služobníci. Preto mohol Dávid povedať: „Jehova dáva oporu všetkým, ktorí padajú, a dvíha všetkých, ktorí sú zohnutí.“ (Žalm 145:14) Jehova podporuje svojich služobníkov od čias Ábela. Keby sme boli ponechaní sami na seba, padli by sme mnohokrát pod svojím bremenom. Nemáme dosť síl, aby sme uniesli všetky strasti nášho života a prenasledovanie, ktoré na nás ako na Boží ľud dolieha, ale Jehova nás podopiera. Forma hebrejského slovesa, ktoré je tu použité, naznačuje, že Boh neustále ‚dáva oporu‘. Všimnime si, že Ján Krstiteľ a Boží Syn pomáhali morálne pozdvihnúť padlých hriešnikov. Keď títo jednotlivci robili pokánie a stali sa Jehovovými služobníkmi, tešili sa z úžasných požehnaní božskej opory. — Matúš 21:28–32; Marek 2:15–17.
11. Ako Jehova „dvíha všetkých, ktorí sú zohnutí“?
11 Je potešujúce vedieť, že ‚Jehova dvíha všetkých, ktorí sú zohnutí‘ rôznymi skúškami. Povzbudzuje skľúčených, utešuje zarmútených a pomáha nám smelo hovoriť jeho slovo i keď sme prenasledovaní. (Skutky 4:29–31) Nikdy nedovolí, aby nás naše bremeno zlomilo, ak prijímame jeho pomoc. (Žalm 55:22) Keď nás teda s láskou duchovne dvíha, mali by sme „oslavovať Boha“ podobne ako tá „Abrahámova dcéra“, ktorá bola „úplne zohnutá“, ale ktorú Ježiš telesne uzdravil. (Lukáš 13:10–17) Pomazaní, ktorí boli zohnutí v babylonských putách, boli vďační Bohu, keď ich v roku 1919 pozdvihol. Od roku 1935 Boh dvíha aj vďačné „iné ovce“. — Ján 10:16.
12. Ako to, že ‚oči všetkých hľadia s nádejou‘ na Boha?
12 Jehova nikdy nesklame svoj ľud, čo Dávid jasne vyjadruje slovami: „K tebe hľadia s nádejou oči všetkých a ty im dávaš ich potravu v pravý čas. Otváraš svoju ruku a uspokojuješ túžbu všetkého živého.“ (Žalm 145:15, 16) Je to akoby sa oči všetkých živých tvorov obracali v nádeji na zvrchovaného vládcu. Anjeli očakávali od Boha trvalý život. Dieťa očakáva, že mu rodičia zaopatria to, čo potrebuje, a takisto vzhliadame aj my k nášmu nebeskému Otcovi. Ľudia aj zvieratá dostávajú vlastne potravu od neho. Nikto iný nemôže uspokojiť ich potreby. Boh im dáva „ich potravu v pravý čas“, čiže vtedy, keď ju potrebujú.
13. Ako Jehova ‚otvára svoju ruku a uspokojuje túžbu všetkého živého‘?
13 Boh ‚otvára svoju ruku a uspokojuje túžbu všetkého živého.‘ (Žalm 104:10–28) Je pravdou, že niektoré zvieratá zomierajú následkom nedostatku potravy. Aj mnoho ľudí hladuje ako obete sebectva, útlaku a zneužívania prírodných zdrojov. Okrem toho Ježiš predpovedal, že „nedostatok potravín“ bude jednou z čŕt „znamenia“ jeho prítomnosti v týchto posledných dňoch. (Matúš 24:3, 7) Ale nič z toho sa nedeje preto, že Jehova by bol skúpy alebo, že by nebol schopný zaobstarať potravu. Pomyslime na to, že miliardy tvorov dostávajú všetko potrebné. No tento žalm nás ubezpečuje, že pod panstvom Božieho kráľovstva, keď ‚človek nebude vládnuť nad človekom na jeho škodu‘, Boh uspokojí naše hmotné i duchovné potreby. (Kazateľ 8:9; Izaiáš 25:6) Už ani dnes nemusíme hladovať pre nedostatok duchovnej potravy, lebo Boh nám ju zaobstaráva hojne v pravý čas prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka.“ (Matúš 24:45–47; 1. Petra 2:2) V duchovnom ohľade sú Jehovovi svedkovia najlepšie vyživovaní ľudia na zemi. Prejavuješ hlboké ocenenie pre túto hojnosť?
Jehova chráni tých, ktorí ho milujú
14. Prečo mohol Dávid povedať, že „Jehova je spravodlivý na všetkých svojich cestách a verne oddaný vo všetkých dielach“?
14 Naša pochabosť môže ‚prekrútiť našu cestu‘ a môže nám spôsobiť ťažkosti, ale nikdy by sme nemali z toho obviňovať Boha. (Príslovia 19:3) Dávid vysvetľuje prečo, keď hovorí: „Jehova je spravodlivý na všetkých svojich cestách a verne oddaný vo všetkých dielach.“ (Žalm 145:17) Boh vždy koná priamo, spravodlivo a milosrdne. Jeho milosrdenstvo je zvlášť vidieť v tom, ako nám zaobstaral záchranu prostredníctvom výkupnej obete Ježiša Krista. (Skutky 2:21; 4:8–12) Jehova je tiež „verne oddaný vo všetkých svojich dielach,“ je vždy verný, milujúci a nestranný. Ako „napodobňovatelia Boha“ buďme aj my priami, spravodliví, milosrdní, nestranní a verne oddaní. — Efezanom 5:1, 2; 5. Mojžišova 32:4; Žalm 7:10; 7:11, RP; 25:8; Izaiáš 49:7; Skutky 10:34, 35.
15. Ako ‚vzývame Boha v pravosti‘, a čo z toho vyplýva, keď tak robíme?
15 Boh je spravodlivý a verne oddaný a preto nás to k nemu priťahuje. Dávid nás ubezpečuje: „Jehova je blízko tých, ktorí ho vzývajú, všetkých tých, ktorí ho vzývajú v pravosti.“ (Žalm 145:18) Keď sme sa ako veriaci, ktorí sa oddali Bohu, dali pokrstiť, vzývali sme Jehovovo meno. (Skutky 8:12; 18:8; Rimanom 10:10–15) Tým sa približujeme k Bohu, a preto sa on približuje k nám. (Jakob 4:8) ‚Vzývame ho v pravosti‘, lebo to robíme správnym spôsobom, prostredníctvom Ježiša Krista. Jehova zostáva blízko nás, ak ho uctievame „duchom a pravdou“, ak prejavujeme „nepokryteckú vieru“, a ‚vierou zostávame pevní, akoby sme videli Toho, ktorý je neviditeľný.‘ (Ján 4:23, 24; 1. Timotejovi 1:5; Hebrejom 11:27) Potom naše modlitby nebudú márne, ani nebudeme stáť sami proti satanovmu svetu, ale sa budeme trvalo tešiť z božskej pomoci a vedenia. (Žalm 65:2; 65:3, RP; 1. Jána 5:19) Znamená to pre nás skutočné bezpečie.
16. Ako Jehova ‚spĺňa túžbu tých, ktorí sa ho boja‘?
16 Máme pravé bezpečie aj preto, lebo Jehova robí mnoho na náš úžitok. Dávid povedal: „Túžbu tých, ktorí sa ho boja, splní a ich volanie o pomoc vypočuje a zachráni ich.“ (Žalm 145:19) Jehova ‚spĺňa naše túžby,‘ pretože máme hlbokú úctu k nemu a zdravú bázeň pred tým, že by sme sa mu znepáčili. (Príslovia 1:7) Naše poslušné srdce nás vedie k tomu, aby sme sa oddali Jehovovi, a náš postoj je: „Nech sa deje tvoja vôľa.“ Praje si, aby sme oznamovali posolstvo o Kráľovstve, a preto spĺňa našu túžbu konať túto prácu. (Matúš 6:10; Marek 13:10) Boh ‚spĺňa naše túžby‘, pretože sa nemodlíme za sebecké žiadosti, ale ho prosíme o to, čo je v súlade s jeho vôľou. On nám dáva to, čo zodpovedá jeho vôli a čo je na naše dobro. — 1. Jána 3:21, 22; 5:14, 15; porovnaj Matúš 26:36–44.
17. Prečo si môžeme byť istí, že „naše volanie o pomoc“ Boh vypočuje?
17 Ako verní a oddaní Jehovovi svedkovia si môžeme byť istí, že naše „volanie o pomoc“ nikdy nezostane nevypočuté. Boh oslobodil Dávida z nešťastia a zachránil Ježiša dokonca tak, že ho vzkriesil z mŕtvych. Môžeme si byť istí, že Jehova nás vyslobodí, keď budeme vystavení násilnému útoku nepriateľov, a najmä potom pri útoku Góga. (Ezechiel 38:1–39:16) V každom ťažkom čase sa môžeme s dôverou modliť podobne ako Dávid: „Preukáž mi priazeň, ó, Jehova, lebo som v úzkostiach... počul som totiž od mnohých zlú správu; na všetkých stranách úľak. Keď sa ako jeden muž zhlukujú proti mne, úkladne plánujú to, aby mi vzali dušu. Ja však — vložil som dôveru v teba, ó Jehova. Povedal som: ‚Ty si môj Boh.‘“ — Žalm 31:9–14; 31:10–15, RP.
18. Ako nám pomáha vedomie, že Jehova chráni všetkých, ktorí ho milujú, ale zlých zahladí?
18 Jehova je vždy pripravený nám pomôcť. Ako hovorí Dávid: „Jehova chráni všetkých, ktorí ho milujú; ale všetkých zlých vyhladí.“ (Žalm 145:20) Áno, ak milujeme Boha, požehná nás a bude nás podporovať. (4. Mojžišova 6:24–26) ‚Nadmieru odpláca každému, kto prejavuje povýšenosť‘, ale bezpečne chráni svojich pokorných služobníkov a nedovolí, aby sa im stalo niečo, čo by im trvale uškodilo. Buďme preto odvážni, lebo Jehova je s nami. (Žalm 31:20–24; Skutky 11:19–21) ‚Žiadna zbraň vytvorená proti tebe nebude mať úspech.‘ (Izaiáš 54:17; Žalm 9:17; 11:4–7) Toto je skúsenosť tých, ktorí dokazujú lásku k Bohu ako jeho verní, oddaní služobníci. Jehovovi svedkovia ako skupina bezpečne prejdú cez „veľké súženie“, ktoré postihne zlých. (Zjavenie 7:14) A vyriešenie veľkej spornej otázky Jehovovho univerzálneho kraľovania prinesie požehnanie „všetkým, ktorí ho milujú“.
Ďalej žehnajme Jehovovo sväté meno
19. Prečo naše ústa hovoria chvály Jehovovi?
19 Dávid ukončil svoj dojemný žalm týmito slovami: „Moje ústa budú hovoriť Jehovovu chválu; a nech každé telo žehná jeho sväté meno na neurčitý čas, áno navždy.“ (Žalm 145:21) Ako Jehovovi svedkovia si oceňujeme Božiu veľkosť, dobrotu, láskavé kraľovanie, nezlyhávajúcu podporu a neúnavnú starostlivosť. Preto, podobne ako Dávid, naše ústa vyjadrujú chválu Bohu. Sme podnecovaní k tomu, aby sme mu prejavovali výlučnú oddanosť, aby sme mu ďakovali za jeho mnohé požehnania a aby sme chválili jeho „nádherné meno.“ — 1. Paralipomenon 29:10–13; 2. Mojžišova 20:4–6.
20. Ako by sme mali chcieť konať teraz, pokiaľ ide o vyhliadku na večnú budúcnosť?
20 Keďže nás Jehova žehná denne, žehnajme ho aj my pravidelne a hovorme o ňom dobre. Chváľme Boha horlivým zvestovaním dobrého posolstva, a hovorme ostatným, že čoskoro ‚každé telo bude žehnať jeho sväté meno‘. Aké to bude nádherné žiť potom, keď všetci obyvatelia zeme a všetci inteligentní tvorovia vo vesmíre budú spievať chvály nášmu nebeskému Otcovi. (Žalm 148:1–13) Nech je požehnaný Jehova za to, že nám zjavil svoje meno a že nám dal výsadu byť jeho svedkami. (Žalm 83:18; 83:19, RP; Izaiáš 43:10–12) Kiež svojím správaním dokazujeme, že považujeme toto meno za sväté a modlíme sa o jeho ospravedlnenie. (Lukáš 11:2) Slúžme Jehovovi verne a oddane, aby v jeho novom usporiadaní bolo počuť náš hlas v zbore tých, ktorí budú žehnať Jehovovo sväté meno navždy!
Ako by si odpovedal?
◻ Čo budeme robiť, ak je nám Jehovovo kraľovanie drahé?
◻ Čím je dnes zastúpené Božie kraľovanie?
◻ Ako Jehova ‚dvíha všetkých zohnutých‘?
◻ Ako Boh ‚otvára svoju ruku a uspokojuje túžby všetkého živého‘?
◻ Ako môžeme žehnať Jehovovo sväté meno?
[Obrázok na strane 17]
V roku 1922 slová ‚zvestujte Kráľa a jeho Kráľovstvo‘ pobádali zástancov Jehovovho kraľovania k veľkej činnosti