V Nigérii sa Božie dielo vykonáva Božím spôsobom
BOL to neobyčajný pohľad. Obrovské hromady oceľových nosníkov — takmer pol milióna kilogramov — ležali v doku v texaskom Houstone, od jedného konca k druhému. Odbavenie tohto veľkého nákladu mal na starosti jeden nakladač. Pri práci si s počudovním všimol, že všetok materiál mal označenie „Strážna veža“. Nakoniec sa opýtal muža, ktorý mal zásielku na starosti, „aká je vlastne vysoká tá strážna veža?“
Nakladač sa dozvedel, že z tej ocele sa nebude stavať doslovná strážna veža. Má sa odviezť do Igiedumy v Nigérii, kde sa použije na stavbu nového komplexu odbočky Spoločnosti Strážna veža — doslova malého mesta v srdci africkej džungle.
Pred šiestimi rokmi bol na tomto mieste v Igiedume pôvodný hustý buš a kaučukovníky. Teraz sa tejto oblasti venuje starostlivosť a je krásna. Sú tu kvety, záhrady a dokonca rozľahlý park s vysokou zverou. Na týchto pozemkoch však stojí tlačiareň väčšia ako celá parcela bývalej odbočky v Lagose. V tlačiarni pracujú tri tlačiarenské stroje. Každý môže vyrobiť 17 000 časopisov za hodinu. V obytných budovách sa môže ubytovať vyše 400 ľudí. V budove služieb je veľká jedáleň a kuchyňa, ošetrovňa a zubná ordinácia. Sú tu samostatné systémy na zásobovanie vodou a kanalizácia. Elektrina sa vyrába v elektrárni riadenej počítačom. Je tu sála kráľovstva, budova s kanceláriami a protipožiarne oddelenie. Sú tu aj cesty a pouličné osvetlenie. Niet sa čo čudovať, že ľudia nazývajú komplex bételu v Igiedume mestom. A celý ho postavili neplatení dobrovoľníci a stavba bola financovaná dobrovoľnými príspevkami.
Rýchly rast
Tento bétel je síce najväčší, aký kedy v Nigérii bol, ale nie je prvý. Prvý bétel založil brat William R. Brown, ktorý sa prisťahoval v roku 1930 s manželkou a dcérou do Lagosu. Žili v niekoľkých najatých miestnostiach, ktoré slúžili ako ústredie západoafrickej odbočky Spoločnosti. Tá sa vtedy starala o dielo kráľovstva v Nigérii, Ghane a Sierra Leone. Vtedy bolo v Nigérii iba sedem činných zvestovateľov dobrého posolstva.
Biblický Brown, ako bol všeobecne nazývaný, bol činorodý a odvážny zvestovateľ dobrého posolstva. Nikdy ho netešilo sedieť dlho na stoličke v kancelárii. Krajinu prechádzal autom a vlakom, usporadúval verejné prednášky a rozširoval obrovské množstvo literatúry.
Vo vnímavých mysliach a srdciach sa dobré posolstvo ujímalo a horlivých zvestovateľov kráľovstva stále pribúdalo. Nasledujúce desaťročie sa ponášalo na prvé storočie v Jeruzaleme, keď „Božie slovo... stále rástlo a veľmi sa zvyšoval počet učeníkov“. (Skutky 6:7) Do roku 1940 prudko vzrástol počet tých, ktorí činne chválili Jehovu, zo 7 na 1 051!
‚Z maličkého sa stal tisíc‘, ale to bol len začiatok (Izaiáš 60:22) V roku 1947 poslala Spoločnosť do Lagosu troch misionárov vyškolených v Gileáde. Jeden z nich, Anthony Attwood, ešte stále pracuje na pridelenom mieste. Spomína si na vtedajší bétel: „Bol to byt nad obuvníckou dielňou. Boli tam tri spálne, obývacia izba a súčasne kancelária a jedáleň. Brat a sestra Brownovci s rodinou bývali v dvoch spálňach a my traja misionári sme sa tiesnili v tretej. Bolo tam miesto iba na tri postele a vstavaný šatník.“
Potrebovali sme viac priestoru, preto sme sa v roku 1948 presťahovali do trojposchodovej budovy. Počet zvestovateľov v Nigérii vtedy už dosiahol 6 825. Počas ôsmich rokov sa tento počet strojnásobil, takže sa bétel znova presťahoval, teraz do Šomole v Lagose. Tam Spoločnosť prvýkrát postavila v Nigérii vlastný domov bétel, budovu s ôsmimi spálňami na 0,6 hektárovom pozemku. Mestská správa pomenovala túto triedu ‚ulica Strážnej veže‘. V záhrade rástlo veľa stromov, okrem iných aj citrus, chlebovník, avokádo, mangovník a kokosová palma. Ale počas ďalších 33 rokov sa budovy rozširovali a pristavovali. V polovici sedemdesiatych rokov už bol takmer celý pozemok zastavaný budovami. Znovu sa bolo treba sťahovať.
Spomienky na stavbu
Najprv sme našli 31 hektárový pozemok v Otte, severne od Lagosu. Ale nastali problémy brániace postupu. Nakoniec bolo zrejmé, že nebolo Jehovovou vôľou presťahovať sa tam. Potom sme začali hľadať parcelu v južnej časti krajiny a v roku 1983 Spoločnosť získala 57 hektárový pozemok v Igiedume, v štáte Bendel.
Kým tam bratia počas šiestich rokov privážali ťažké zariadenia, pytóny a kobry územie opúšťali. Pri práci vznikli veľké problémy. Bolo totiž ťažké, ba takmer nemožné kúpiť väčšinu nástrojov a stavebný materiál priamo na mieste. Potrebovali sme pomoc zvonku. Najprv sme dohovorili, že materiál vyhľadá, kúpi a pošle skupina svedkov z USA. Terry Dean, koordinátor tejto zložitej operácie rozpráva: „Bol to monumentálny projekt, lebo tam bolo treba poslať takmer všetko. Bratia v Nigérii nám povedali, že ako stavebný materiál je tam jedine piesok, cement a voda.“
Bolo dobré, že k dispozícii boli tieto základné materiály, lebo na stavbe sa spotrebovalo takmer 7 000 ton cementu, takmer 50 000 ton piesku a vyše 31 000 ton štrku. Aj dreva bolo dosť. Ale počas ďalších piatich rokov poslali z USA 4,5 milióna kilogramov materiálu. Ten by zaplnil 347 dopravných kontajnerov, ktoré — zoradené po dĺžke za sebou — by tvorili rad dlhý 3,5 kilometra.
Aj iné odbočky štedro prispeli materiálom. Anglicko poslalo celý elektrický systém vrátane šiestich obrovských generátorov, ktoré ho zásobujú elektrickým prúdom. Švédsko darovalo vežový žeriav, traktory, bagre, nákladné autá, náradie, kuchynské zariadenie a telefónnu ústredňu. Keď vo Švédsku ktosi predával železiarstvo, tamojší bratia ho kúpili a všetok tovar, ktorý v ňom bol, poslali do Nigérie. Azda jediné, čo z toho obchodu neposlali, boli lopaty na sneh. Tie sú rozhodne užitočnejšie vo Švédsku ako v Afrike.
Pravdaže miestni svedkovia tiež prispeli podľa svojich možností. Počas stavby ich 125 000 podporilo projekt svojou prácou. Mnohí pomohli finančne. Jeden príspevok činil 20 (amerických) centov a poslal ho sedemročný chlapec. Ako získal peniaze? Otec mu dal kúsok sladkého zemiaka (jam), aby si ho uvaril a zjedol. Chlapec si ho odložil a v správny čas ho zasadil. Neskôr zobral úrodu, predal svoj jam a peniazmi prispel na stavbu v Igiedume.
Iní Jehovovi svedkovia prispeli svojimi odbornými znalosťami a dokonca aj vyškolili iných, aby ovládali stavebné práce. Mnohí prispeli ťažkou prácou. Pracovalo tu až päťsto ľudí naraz. Namáhali sa v slnečnej páľave aj v tropických dažďoch, len aby prácu dokončili. Zoberme si ako príklad len prácu na stavbe múru, ktorý obklopuje pozemok. Tento múr dlhý takmer tri kilometre postavili bratia za sedem mesiacov; pritom vyrobili a zamurovali vyše 57 000 betónových blokov. Jeden brat zažartoval: „Videl som, ako mi nad hlavou krúžia supy a čakajú, kedy prestanem, tak som radšej robil ďalej.“ V skutočnosti ho podnecoval a podporoval Jehovov svätý duch, podobne ako tisíce iných, ktorí prispeli k úspechu v Igiedume.
Oficiálne uznanie
Vládni úradníci činne podporovali toto dielo. Prezidentská kancelária vydala povolenie na dovoz stavebných materiálov bez cla. Miestni úradníci nevyžadovali poplatky za podpísanie dokladov o pozemku, ani za podpis plánov. Požadovali len symbolický poplatok za stavbu. Keď raz vznikol spor o pozemok, zakročil Omo N‘oba, kráľ celej tejto oblasti a vyhlásil: „Tá práca sa nesmie zastaviť, lebo je to Božie dielo.“
Aj iní, ktorí nie sú Jehovovými svedkami, uznali, že túto prácu podporuje Boh. Jedna americká firma dodala oceľ na stavbu garáže a poslala jedného svojho muža, katolíka, aby pomohol na stavbe. V Igiedume strávil štrnásť dní a cítil sa tam naozaj ako doma. Dokonca svojich spolupracovníkov oslovoval brat a sestra. Keď sa vrátil domov, napísal našej nigérijskej kancelárii: „Nikdy sa mi nepracovalo tak dobre, ako keď som tam robil Božie dielo Božím spôsobom.“
Deň zasvätenia
Tento krásny komplex bételu bol 20. januára 1990 zasvätený Bohu Jehovovi, ktorého duchu vďačíme za dokončenie. Návštevníci prišli z celej Nigérie, hoci pozvanie sa malo obmedziť len na tých, ktorí boli pokrstení najmenej pred 35 rokmi alebo ktorí strávili najmenej 20 rokov v službe celým časom. Sestry mali krásne splývavé farebné rúcha a čepce zo zvinutej látky a mnohí bratia boli v nádherných afrických odevoch. Celkom bolo pri zasvätení 4 209 účastníkov z 29 krajín. Medzi nimi bolo najmenej 80 misionárov, ktorí prišli najmä zo západoafrických krajín. K programu patrili aj správy piatich hosťujúcich zástupcov odbočiek, ktorí zdôraznili jednotu aká vládne medzi Božím ľudom, vyznačujúcu sa spoločným predsavzatím a pocitom vzájomnej spolupatričnosti. Prišli pozdravy a telegramy od bratov z 21 krajín, vrátane strhujúceho posolstva od „400 bratov a sestier z Moskvy v Sovietskom zväze“.
Prítomní boli aj dvaja členovia vedúceho zboru Jehovových svedkov z newyorského Brooklynu. Albert Schroeder hovoril na tému „Vyhľadáva sa, aby bol človek nájdený verný“ a zdôraznil, že Boží ľud sa musí vyznačovať neustálou vernosťou. (1. Korinťanom 4:2) Prejav k zasväteniu predniesol Lyman Swingle, ktorý hovoril o stavbe nádherného chrámu za dní Šalamúna. Hoci mal tento chrám Božiu podporu a schválenie, predsa dal Jehova jasne najavo, že verná oddanosť a poslušnosť jeho zasväteného ľudu je oveľa dôležitejšia ako stavba. Takto brat Swingle ukázal, že nádherný komplex v Igiedume nebol cieľom ale prostriedkom na podporovanie pravého uctievania.
Pri príležitosti zasvätenia sa nasledujúci deň v troch nigérijských mestách konali zvláštne zhromaždenia. Na týchto zhromaždeniach sa zúčastnilo vyše 60 000 ľudí.
Keď v starých časoch prichádzal nigérijský ľud hovoriaci jazykom edo pokloniť sa nejakému veľkému náčelníkovi, bývala pritom veľká oslava a mnoho radosti. Igieduma (pôvodne ugie dunai) bolo slovo, ktoré sa používalo na označenie úspešného zakončenia takéhoto radostného zhromaždenia. Pre Jehovov ľud, ktorý prišiel v tento deň zasvätenia vzdať česť Najvyššej osobnosti vesmíru, Bohu Jehovovi, by boli sotva nejaké iné slová výstižnejšie. 139 150 zvestovateľov kráľovstva v Nigérii slovo „Igieduma“ pripomína miesto, odkiaľ prichádza teokratické vedenie a rady a tlačený materiál, ktorý im pomôže v Nigérii ďalej konať Božie dielo Božím spôsobom.
[Obrázky na stranách 24, 25]
1. Obytné budovy
2. Sála kráľovstva
3. Budova služieb
4. Kancelárie
5. Tlačiareň
6. Garáže
7. Generátory
[Obrázky na strane 26]
Brat a sestra Brownovci pred budovou odbočky v štyridsiatych rokoch
Recepcia v tlačiarni novej odbočky
Izba v bételi
[Obrázky na strane 27]
Ofsetový tlačiarenský lis pre dvojfarebnú tlač
Nakladanie literatúry
Sála kráľovstva
Služobné oddelenie