Rimania dostávajú tú najlepšiu správu

AKO môže byť hriešny človek spravodlivý v Božích očiach a získať tak večný život? Táto otázka vyvolala v prvom storočí nášho letopočtu ohnivé spory. Poznáš odpoveď? Či ju poznáš alebo nie, mal by si si prečítať majstrovský rozbor problému od apoštola Pavla v biblickej knihe Rimanom. Pomôže ti to pochopiť dôležitý vzťah medzi vierou, skutkami, spravodlivosťou a životom.

PAVOL A RIMANIA

Kniha Rimanom je list napísaný Pavlom okolo roku 56 n. l. kresťanom v Ríme. Prečo ho napísal? Hoci Pavol do roku 56 n. l. Rím nenavštívil, zrejme poznal mnohých kresťanov odtiaľ, lebo ich v liste oslovil menom. Okrem toho Pavol veľmi chcel ísť do Ríma, aby svojich tamojších kresťanských bratov povzbudil a zrejme aj plánoval zastávku v Ríme na svojej predpokladanej misijnej ceste do Španielska. — Rimanom 1:11, 12; 15:22–24.

Hlavným účelom Pavlovho listu bola odpoveď na dôležitú otázku: Ako môžu ľudia získať spravodlivosť, ktorá pomôže nájsť život? Odpoveď je tou najlepšou správou. Spravodlivosť sa pripočíta na základe viery. Pavol to vysvetľuje a uvádza tému listu, keď píše: „Nehanbím sa za dobré posolstvo, veď je Božou mocou na záchranu každého, kto má vieru, najprv Žida, ale aj Gréka. V tom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery a vo vieru, tak ako je napísané: ‚Ale spravodlivý bude žiť z viery.‘“ — Rimanom 1:16, 17.

VIERA A ZÁKON

V prvom storočí nie všetci súhlasili s tým, že spravodlivosť sa pripočíta na základe viery. Významná menšina trvala na tom, že treba viac. Nedal Jehova mojžišovský Zákon? Ako by mohol byť niekto spravodlivý, keby sa nepodriaďoval tomuto inšpirovanému nariadeniu? (Pozri Galaťanom 4:9–11, 21; 5:2.) V roku 49 n. l. hovoril o otázke dodržiavania Zákona vedúci zbor v Jeruzaleme a dospel k záveru, že Nežidia, ktorí prijali dobré posolstvo, sa nemusia obrezávať a podrobovať sa predpisom židovského Zákona. — Skutky 15:1, 2, 28, 29.

Asi o sedem rokov Pavol napísal list Rimanom, kde podporil toto zásadné rozhodnutie. Ale šiel ešte ďalej. Nielenže Zákon nie je nevyhnutný pre nežidovských kresťanov, ale Židia, spoliehajúci sa na to, že poslúchajú Zákon, nebudú vyhlásení za spravodlivých pre život.

SPRAVODLIVOSŤ Z VIERY

Pri čítaní listu Rimanom si všimneš, ako starostlivo Pavol predkladá svoje argumenty a podporuje svoje výroky citátmi z Hebrejských písem. Keď hovorí Židom, ktorí by mohli prijímať jeho inšpirované slovo s ťažkosťami, prejavuje náklonnosť a starostlivosť. (Rimanom 3:1, 2; 9:1–3) Svoje argumenty predkladá názorne, jasne a s nespornou logikou.

Od prvej do štvrtej kapitoly Rimanom uvádza Pavol pravdu, že každý je vinný hriechom. Jediný spôsob, ako môžu byť ľudia vyhlásení za spravodlivých, je na základe viery. Židia sa snažili o spravodlivosť dodržiavaním mojžišovského Zákona. Ale nedarilo sa im to. Preto Pavol smelo hovorí: „Všetci, tak Židia ako i Gréci, sú pod hriechom.“ Túto nepopulárnu pravdu dokazuje radom citátov z Písma. — Rimanom 3:9.

Pretože „zo skutkov Zákona nebude... žiadne telo vyhlásené za spravodlivé“, aká je nádej? Boh vyhlási ľudí za spravodlivých veľkorysým darom na základe Ježišovej výkupnej obete. (Rimanom 3:20, 24) Úžitok z toho budú mať len vtedy, ak budú veriť v túto obeť. Je toto učenie, že ľudia sú vyhlásení za spravodlivých na základe viery, celkom nové? Vôbec nie. Aj Abrahám bol vyhlásený za spravodlivého pre svoju vieru skôr, ako bol Zákon. — Rimanom 4:3.

Keď dokázal dôležitosť viery, Pavol v 5. kapitole rozoberá základ kresťanskej viery. Základom je Ježiš, ktorého spravodlivý život ruší zlé účinky Adamovho hriechu u tých, ktorí v neho veria. Tak „skrze jeden skutok ospravedlnenia“ a nie poslúchaním mojžišovského Zákona, „sú ľudia každého druhu vyhlásení za spravodlivých pre život“. — Rimanom 5:18.

ODPOVEDE NA NÁMIETKY

Ak nie sú kresťania pod Zákonom, čo im zabráni, aby nehrešili a nespoliehali sa na to, že budú tak či tak vyhlásení za spravodlivých vďaka Božej milosti? Na túto námietku odpovedá Pavol v 6. kapitole Rimanom. Kresťania zomreli svojej predchádzajúcej hriešnej ceste. Nový život v Ježišovi ich zaväzuje bojovať so svojimi telesnými slabosťami, „aby hriech ďalej [ne]vládol ako kráľ vo vašom smrteľnom tele“. — Rimanom 6:12.

Nemali by ďalej aspoň Židia lipnúť na mojžišovskom Zákone? V 7. kapitole Pavol pozorne vysvetľuje, že nie. Takisto ako vydatá žena je oslobodená od zákona svojho manžela jeho smrťou, tak Ježišova smrť oslobodila veriacich Židov od podriadenosti Zákonu. Pavol hovorí: „Podobne ste boli aj vy... prostredníctvom Kristovho tela usmrtení Zákonu.“ — Rimanom 7:4.

Znamená to, že na Zákone bolo dačo zlé? Určite nie. Zákon bol dokonalý. Problémom bolo to, že nedokonalí ľudia nedokázali Zákon poslúchať. Pavol napísal, že „Zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu.“ Nedokonalý človek nedokáže spĺňať Boží dokonalý Zákon, a tak je ním odsúdený. Aké je úžasné, že „pre tých, ktorí sú v spojení s Kristom Ježišom, niet žiadneho odsúdenia“! Pomazaní kresťania boli duchom prijatí za Božích synov. Jehovov duch im pomáha zápasiť s nedokonalosťou tela. „Kto vznesie obvinenie proti Božím vyvoleným? Boh ich vyhlasuje za spravodlivých.“ (Rimanom 7:14; 8:1, 33) Nič ich nemôže oddeliť od Božej lásky.

SPRAVODLIVOSŤ A TELESNÝ IZRAEL

Ak Zákon už nie je potrebný, čo sa stane s izraelským národom? A čo všetky texty, ktoré sľubujú obnovu Izraela? Tieto otázky rieši 9. a 11. kapitola Rimanom. Hebrejské písma predpovedali, že zachránená bude iba menšina Židov a že Boh obráti svoju pozornosť na národy. Preto sa proroctvo o záchrane Izraela nesplní na telesnom Izraeli, ale na kresťanskom zbore, ktorého jadro tvoria veriaci telesní Židia a je doplnený Nežidmi so správnym srdcom. — Rimanom 10:19–21; 11:1, 5, 17–24.

ZÁSADY SPRAVODLIVOSTI

Od 12. po 15. kapitolu Rimanom Pavol vysvetľuje niektoré praktické spôsoby, ako môžu pomazaní kresťania žiť v súlade s vyhlásením za spravodlivých. Napríklad hovorí, „aby ste predkladali svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu. A už sa prestaňte utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle.“ (Rimanom 12:1, 2) Mali by sme dôverovať v silu dobra a nebojovať zlom proti zlu. „Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom“, napísal apoštol. — Rimanom 12:21.

Rím bol za Pavla strediskom politickej moci. Preto Pavol múdro radil kresťanom: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam, lebo niet žiadnej vrchnosti, okrem od Boha.“ (Rimanom 13:1) Vzájomné správanie sa kresťanov tiež patrí k životu v spravodlivosti. Pavol hovorí: „Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali, lebo ten, kto miluje druhého, naplnil zákon.“ — Rimanom 13:8.

Kresťania by mali brať ohľad na svedomie druhých a nemali by ich súdiť. Pavol povzbudzuje: „Preto sa usilujme o to, čo slúži pokoju a o to, čo je navzájom na budovanie.“ (Rimanom 14:19) Je to výborná rada a platí pre každú stránku života kresťana! V 16. kapitole Pavol končí osobnými pozdravmi, záverečnými slovami povzbudeniami a radami.

PRE POMAZANÝCH A INÉ OVCE

Téma rozoberaná v liste Rimanom bola dôležitá v prvom storočí a je životne dôležitá aj dnes. Spravodlivosť a večný život priťahujú záujem všetkých Jehovových služobníkov. List bol napísaný zboru pomazaných kresťanov, ale dnes väčšina Jehovových svedkov patrí do „veľkého zástupu“ a má pozemskú nádej. (Zjavenie 7:9) Tento list prináša dôležité posolstvo aj im. Aké?

List Rimanom dokazuje, že kresťania sú vyhlásení za spravodlivých skrze vieru. Pre pomazaných to znamená nádej stať sa spoluvládcami s Ježišom v nebeskom kráľovstve. Ale aj členovia veľkého zástupu sú vyhlásení za spravodlivých, ako ‚Boží priatelia‘, akým bol patriarcha Abrahám. (Jakob 2:21–23) Ich spravodlivosť znamená nádej na prežitie veľkého súženia a zakladá sa na viere v Ježišovu krv, takisto ako pre pomazaných. (Žalm 37:11; Ján 10:16; Zjavenie 7:9, 14) Pavlove úvahy v liste Rimanom sú teda veľmi dôležité pre iné ovce, takisto ako pre pomazaných. Výborná rada listu, aby sme žili v súlade s vyhlásením za spravodlivých, je dôležitá pre všetkých kresťanov.

Kniha života (angl.) vydaná dr. Newtonom Marshallom a dr. Irvingom Francisom Woodom hovorí: „Po dokumentačnej a náukovej stránke dosahuje [Rimanom] najvyšší bod Pavlovho inšpirovaného učenia. Je zdvorilý, taktný a napriek tomu autoritatívny... Štúdium tohto listu prináša bohatú a hojnú odmenu.“ Prečo by si si tú knihu neprečítal sám a nepotešil sa z ‚dobrej správy‘, ktorú obsahuje a ktorá je „Božou mocou na záchranu“? — Rimanom 1:16.

[Rámček/obrázok na strane 24]

„Niet žiadnej [svetskej] vrchnosti, okrem od Boha.“ To neznamená, že Boh dosadzuje každého jednotlivého vládcu. Svetskí vladári sú skôr len preto, lebo to Boh pripúšťa. V mnohých prípadoch boli ľudskí vládcovia Bohom predvídaní a predpovedaní, a tak boli ‚umiestnení do svojich relatívnych postavení Bohom‘. — Rimanom 13:1.

[Prameň ilustrácie]

Museo della Civiltà, Romana, Roma

[Rámček/obrázok na strane 25]

Kresťanom sa hovorí: „Oblečte si Pána Ježiša Krista.“ To znamená, že by mali verne nasledovať Ježišove šľapaje, napodobňovať ho a dávať v živote na prvé miesto duchovné, a nie telesné záujmy, takže ‚neplánujú vopred telesné žiadosti‘. — Rimanom 13:14.

[Rámček/obrázok na strane 25]

Pavol povedal Rimanom: „Pozdravte sa navzájom svätým bozkom.“ Nezavádzal tu nový kresťanský zvyk alebo náboženský obrad. V Pavlových časoch sa často dával bozk na čelo, na ústa alebo na ruku na znamenie pozdravu, náklonnosti alebo úcty. Pavol teda spomenul zvyk, ktorý bol v jeho časoch bežný. — Rimanom 16:16.