„Tento dom je tvoj“

„TENTO dom je tvoj — prispeli sme k nemu.“ Tieto slová priliehavo vyjadrili pocity tých, ktorí práve dokončili dvojročnú tvrdú prácu na austrálskej kancelárii odbočky Spoločnosti Strážna veža. Slová patrili Bohu Jehovovi a boli časťou piesne, ktorá bola zložená pri zvláštnej príležitosti. Pri akej? Pri odovzdaní nových prístavieb k domovu bétel a k tlačiarni.

Tak skoro pristavujú?

Ani nie pred siedmimi rokmi sa konalo podobné zasvätenie vtedy novopostaveného komplexu bétel v Ingleburne na juhozápadnom predmestí Sydney. Prečo boli ďalšie prístavby potrebné tak skoro?

Pretože počet svedkov v Austrálii vzrástol z necelých 32 000 v roku 1981 na vrcholný počet 51 152 v októbri 1989, a preto bolo treba zvýšiť počet pracovníkov v bételi. Navyše veľmi vzrástlo množstvo literatúry, ktorú Austrália posiela iným odbočkám. V súčasnosti Austrália vyrába publikácie v 37 jazykoch pre Fidži, Indonéziu, Papuu – Novú Guineu, Novú Kaledóniu, Nový Zéland, Šalamúnove ostrovy, Tahiti, Vanuatu, Západnú Samou, Tongu, Tuvalu, Vallisové ostrovy a pre Austráliu. Rodina bétel sa v krátkom čase rozrástla na 164 členov.

Pre ubytovanie tejto rastúcej rodiny sa začiatkom roku 1987 dostavala nová trojposchodová prístavba s veľmi potrebnými priestormi pre kancelárie. Vedúci zbor tiež schválil stavbu trojposchodovej prístavby k tlačiarni a päťposchodovej prístavby k domovu. V januári 1988 sa začalo pracovať na prístavbe k tlačiarni, čím sa rozšíri plocha o ďalších 3 600 štvorcových metrov. O niekoľko mesiacov sa začala práca na rozšírení domova, čím sa získalo ďalších 51 izieb.

Obete a štedré dary

Do zborov v celej krajine sa poslali pozvánky pre dobrovoľníkov, ktorí by sa mohli stať až na dva roky členmi „rodiny staviteľov“. Ohlas bol veľký. Pohotovo sa prihlásili dobrovoľníci z každého remesla. Prišlo vyše 700 samostatných prihlášok a počas stavby pracovalo na projekte 270 dobrovoľníkov, a to na čas od dvoch týždňov do takmer dvoch rokov.

Jeden svedok zo severného štátu Queensland vlastnil firmu zabezpečujúcu presun zeminy. Časť svojho podniku predal a stal sa aj s manželkou od začiatku členom rodiny staviteľov. Kúpil veľký pojazdný bager a urobil väčšinu výkopových prác, takže to Spoločnosť nič nestálo. Keď bola väčšina výkopov hotová, stroj predal, ale sám zostal a pracoval v iných stavebných odvetviach. To je len jeden príklad vynikajúceho nesebeckého ducha, akého všetci prejavovali počas stavby.

Svedkovia zadarmo ponúkli na použitie pojazdné tlakové miešačky s kapacitou 3 300 kubických metrov betónu, potrebného na osem poschodí v dvoch budovách. Iní darovali materiál na stavbu troch betónových vodných nádrží, z ktorých každá má obsah 220 hektolitrov. Aj svedkovia z tlačiarne pracovali na stavbe týchto nádrží.

Všetci dobrovoľníci samozrejme neboli vyučení remeselníci. Mnohí mladí muži sa učili remeslo priamo na stavbe. Z niektorých sa stali zruční murári, keď pomáhali klásť pol milióna tehál, potrebných pre projekt. Iní sa naučili obkladať steny a dlážky dlaždicami. Z jednej sestry sa za pár týždňov stala výborná tapetárka.

Deň odovzdania

Deň odovzdania, sobota 25. novembra 1989, bol jasný, slnečný krásny deň neskorej jari. Prvé poschodie novej prístavby k tlačiarni sa vyprázdnilo pre program odovzdania. Domáca televízia prepojila časti druhých dvoch poschodí tlačiarne a expedície, poslucháreň a jedáleň bételu. Tak mohlo pod strechou pohodlne sedieť vyše 3 000 osôb.

Priestor bol obmedzený, takže boli pozvaní len tí, ktorí sú pokrstení asi štyridsať rokov a osobní hostia rodiny bétel a staviteľov. Doobeda sa podávalo občerstvenie. Na obed sa podávalo chutné studené jedlo. O deviatej ráno sa konala každoročná schôdzka Austrálskej spoločnosti Strážna veža, na ktorej sa zúčastnilo všetkých dvadsaťjeden členov austrálskej korporácie. Po vybavení potrebných právnych záležitostí boli pozvaní na schôdzku ostatní. Všetci si s radosťou vypočuli preslov Theodora Jaracza z vedúceho zboru.

O 13.45 sa začal program odovzdania pätnástimi minútami hudby kráľovstva. Poslucháči si s radosťou vypočuli správy, zaujímavé príbehy, skúsenosti a poznámky troch členov vedúceho zboru. Carey Barber a Daniel Sydlik tu boli na návšteve prvýkrát. Brat Barber hovoril na námet „Žatva je koniec vekov“, kým brat Sydlik hovoril o tom, že „Šťastný je ľud, ktorého Bohom je Jehova“. Brat Jaracz, ktorý slúžil ako zónový dozorca pre austrálsku odbočku, predniesol preslov pri odovzdaní.

Príťažlivým bodom programu bola pieseň so štyrmi slohami, ktorá sa zaspievala tesne pred preslovom pri odovzdaní. Na základe slov z Izaiáša 60:22 mala pieseň názov „Z maličkého sa stáva tisíc“. Text vyjadroval vďačnosť Jehovovi za to, že veľa ochotných dobrovoľníkov malo prednosť prispieť k ‚jeho domu‘ v tejto časti celosvetového poľa.

[Obrázky na strane 15]

Nový prístavok tlačiarne Strážnej veže v Ingleburne N.S.W., Austrália

C. Barber

T. Jaracz

D. Sydlik