Správy a ich hlbší význam

Prečo zvestovať evanjelium?

Niektorí odborníci spájajú klesajúci počet členov veľkých cirkví s tým, že návštevníci kostolov sa nevenujú evanjelizačnej činnosti. Záujem o tento problém podnietil v roku 1988 Spojenú cirkev Kristovu k tomu, aby sa sústredila na štvorročný program, v ktorom bude prednostne venovať pozornosť „evanjelizačnej činnosti a zvyšovaniu počtu členov“.

Noviny St. Petersburg Times píšu, že podobne konajú iné veľké cirkvi v Spojených štátoch, vrátane presbyteriánskej a episkopálnej cirkvi. Ale pri nedávnom prieskume vo viac ako dvesto zboroch Spojenej cirkvi Kristovej sa ukázalo, že mnohí z jej členov, ktorých je 1,6 milióna, sa len málo zaujíma o to, aby hovorili o svojej viere s inými. Jeden člen položil otázku: „Prečo musíme hovoriť s druhými, ak robíme dobro?“ Iný povedal: „Ak žiješ podľa viery, nemusíš o nej hovoriť.“

Avšak Wade Clark Roof, spoluautor knihy Hlavné americké náboženstvá (angl.) pripustil, že „ďalšia existencia viery ako takej, priamo závisí od toho, či ľudia hovoria o svojom náboženskom a duchovnom živote“.

Ak na to, aby sme získali Božie schválenie, stačí „konať dobro“ a mať „vieru“, prečo apoštol Pavol napísal: „Beda mi, keby som neoznamoval dobré posolstvo“? Spoluveriacim v Ríme vysvetlil: „Ak verejne hlásaš ‚ono slovo vo vlastných ústach‘, že Ježiš je Pán a v srdci prejavuješ vieru, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš zachránený. Lebo srdcom sa prejavuje viera na spravodlivosť, ale ústami sa robí verejné vyhlásenie na záchranu.“ — 1. Korinťanom 9:16; Rimanom 10:9, 10.

Využívanie erotiky

Viac ako polovica z asi 1 100 obrázkových seriálov, ktoré vyšli v rôznych japonských publikáciách, vrátane publikácií pre deti, zobrazuje sexuálne správanie, ako povedal profesor Mamoru Fukutomi. Stál v Tokiu v čele prieskumu, do ktorého bolo zahrnutých vyše 390 časopisov a iných publikácií zakúpených počas jedného mesiaca.

Profesor Fukutomi hovorí, že ‚väčšina ilustrácií sexuálneho správania znázorňuje mužov, ktorí nútia zdráhajúce sa ženy [na pohlavný styk], a ženy nakoniec reagujú aktívne‘. Takmer osemdesiat percent zo 6 861 fotografií v populárnych japonských časopisoch, ktoré sa skúmali, „zobrazovalo sexuálne provokujúce ženy“, píšu noviny Daily Yomiuri. Kým väčšina žien na obrázkoch bola „v spodnej bielizni, v plavkách alebo nahá“ a iba štyridsať percent bolo oblečených, sedemdesiat päť percent mužov na obrázkoch bolo oblečených.

Ako bude takéto využívanie erotiky pôsobiť na mladých ľudí? Biblická kniha Príslovia názorne opisuje mladíka, ktorý „nemá dobrú pohnútku“. (Príslovia 7:7, Biblia s odkazmi, angl., poznámka pod čiarou.) A prostitútka? „Hneď je vonku hneď na uliciach a pri každom uhle strojí úklady. A chopila sa ho.“ (Príslovia 7:8–13, RP) V dnešnej dobe ‚číha‘ aj stránka časopisu, aby ‚chopila‘ mladého človeka. Biblia však vystríha: „Nech sa neuchýli tvoje srdce na jej cesty a neblúď po jej chodníkoch.“ — Príslovia 7:25, RP.

Kto je „lepší“ kresťan

„Bez ohľadu na to, či sa kresťan rozhodne byť vojakom, alebo z dôvodu svedomia odmietne vojenskú službu, bolo by nesprávne, keby prisudzoval svojmu kresťanstvu vyššiu kvalitu v porovnaní s niekým iným, alebo keby o niekom, kto zastáva iný názor, tvrdil, že nie je kresťanom.“

Toto prehlásenie vydala v júli 1989 Rada nemeckej evanjelickej luteránskej cirkvi. Prečo? Cirkevní predstavitelia prehlásili, že tým mal byť vyjadrený odpor voči názoru niektorých členov cirkvi, že odmietnutie vojenskej služby je ‚pozitívnejší‘ dôkaz toho, že je niekto kresťanom, ako vojenská služba. Cirkevná rada síce pripúšťa, že keby sa kresťania „osobne zdŕžali násilia“, mohli by odstrániť vojny, ale tvrdí, že to možno dosiahnuť aj tak, že sa proti násiliu bojuje vojenskou silou, aby sa zaistil mier.

Edward Gibbon vo svojej knihe Dejiny kresťanstva (angl.) napísal, že kresťania v prvom storočí „odmietali aktívne sa zúčastniť občianskej správy aj vojenskej obrany ríše“ a že „nebolo možné, aby kresťania prijali úlohu vojakov, vyšších úradníkov alebo kniežat, bez toho, aby sa zriekli povinnosti, ktorá bola svätejšia“.

Otázka teda nie je, kto je „lepší“ kresťan, ale či človek, ktorého správanie nezodpovedá pôvodnému kresťanstvu, je vôbec ešte kresťanom. Pavol napísal: „Lebo hoci chodíme v tele, nebojujeme podľa toho, čo sme v tele. Lebo zbrane nášho boja nie sú telesné.“ — 2. Korinťanom 10:3, 4.