Dôkazy Šalamúnovej slávy

PODĽA biblickej chronológie vládol kráľ Šalamún v Izraeli od roku 1037 pred n. l. do roku 998 pred n. l. Profesor Yohanan Aharoni píše vo svojej knihe Archeológia izraelskej krajiny (angl.), že „okolo roku 1000 pred n. l. nastal revolučný pokrok v civilizácii Izraela.“

Jedným z príkladov, ktoré uvádza Aharoni, je dôkaz o tom, že pevné mestské hradby boli vybudované z veľkých kameňov „otesaných do podlhovastých pravouhlých blokov, ktoré boli tesne spojené“. Oproti tomu v krajinách susediacich s Izraelom boli časti mestských hradieb „vyrobené z tehál a z dreva“.

Mestá, prebudované v časoch Šalamúna, poskytujú tiež dôkazy o starostlivom plánovaní — majú usporiadané rady domov a starostlivo rozvrhnuté ulice. Aharoni skúma zvyšky „štyroch judských miest, ktoré boli postavené podľa tohto základného plánu... Beer-Šébu, Tell Beit Mirsim, Bet-Šémeš a Micpu“. Rozdiel medzi nimi a iným veľkým strediskom civilizácie — niekdajším mezopotámskym mestom Ur — je skutočne veľký. Sir Leonard Woolley o ňom napísal: „Výstavba mesta sa tu neplánovala... Nedláždené ulice, z ktorých mnohé boli slepé... tvorili labyrint, v ktorom sa ľahko zablúdilo.“

Aharoni sa zmieňuje aj o tom, že za vlády Šalamúna sa zlepšilo domáce náradie. „Zmenu v hmotnej kultúre vidno nielen na luxusných predmetoch, ale aj na keramike... Kvalita hrnčiarskych výrobkov a ich vypaľovanie sa zlepšili na nepoznanie... Náhle sa objavil široký súbor rôznych typov nádob.“

Najslávnejšími charakteristickými objektmi z obdobia Šalamúnovej vlády boli: nádherný chrám, palác a vládne budovy v Jeruzaleme. Na výzdobu týchto stavieb sa použilo veľké množstvo zlata. (1. Kráľov 7:47–51; 10:14–22) Päť rokov po Šalamúnovej smrti prišiel egyptský faraón Šišak a olúpil Jeruzalem o jeho poklady. — 1. Kráľov 14:25, 26.

Nápisy z archeologických nálezov ako v Egypte tak aj v Palestíne potvrdzujú, že Šišak Jeruzalem dobyl. Dokonca mnohí historici uznávajú, že Šišak dobytím Jeruzalema oživil chabé hospodárstvo Egypta a že tak získal finančné prostriedky na vybudovanie veľkej prístavby jedného egyptského chrámu, kde urobil záznam o svojom dobyvateľskom ťažení, ako to vidíme na tejto strane. Krátko nato Šišak zomrel, a ďalšie nápisy obsahujú správu, že jeho syn daroval egyptským chrámom asi 200 ton zlata a striebra. Z nápisov sa nedozvedáme, odkiaľ pochádzalo toto bohatstvo, ale archeológ Alan Millard vo svojej knihe Poklady z biblických dôb (angl.) usudzuje, že „mnohé z toho bolo zlato, ktoré Šišak odniesol zo Šalamúnovho chrámu a z jeruzalemského paláca“.

Niet divu, že aj ateistické pramene uznávajú Šalamúnovu slávnu vládu ako fakt. Veľká sovietska encyklopédia pod heslom „Šalamún“, označuje Šalamúna ako „vládcu izraelsko-judského kráľovstva“ a dodáva, že jeho vláda bola „vrcholným obdobím kráľovstva“.