‚Rybári ľudí‘ pôsobia v Belize
BELIZE je malá subtropická krajina medzi Mexikom a Guatemalou. Okolo jej pobrežia sú v tyrkysovo modrom Karibskom mori rozsiate korálové ostrovy a útesy, ktoré tvoria najdlhší bariérový ríf na západnej pologuli. Pevnina pozdĺž pobrežia je väčšinou suchá a plochá. Ale vo vnútrozemí smerom na juh je pohorie Maya, dosahujúce výšku 1 120 metrov. Toto pohorie bolo kedysi husto zalesnené a vyznačuje sa výmoľmi, horskými bystrinami a nádhernými vodopádmi.
Krajinu pôvodne obývali Mayovia, o čom svedčí mnoho zrúcanín a rôzne výrobky. V sedemnástom storočí krajinu začali osídľovať bývalí piráti, ktorí začali stínať kanadské javory a mahagónové stromy. Neskôr sa krajina stala kolóniou nazvanou Britský Honduras. Nezávislosť tam vyhlásili v roku 1981, kedy uznali aj národ.
Dnes má Belize asi 175 000 obyvateľov. Je to zmiešaná spoločnosť, zložená z Afro–Belizeanov (kreolov), mesticov (miešancov Indiánov a belochov), Mayov, Gerinagov (Karibov), Ázijcov, Európanov a iných národností. V dejinách Belize mala významnú úlohu Británia, a preto úradným jazykom je angličtina a druhým veľmi rozšíreným jazykom je španielčina. Rozšírená je aj kreolčina, mayské jazyky, garifuna a iné jazyky.
Bariérový ríf dlhý 280 kilometrov s jasne sfarbenými korálovými útesmi, v ktorých sú jaskyne a útvary ponášajúce sa na hradné veže, je úkrytom najrôznejším morským tvorom, krásnym na pohľad a chutným na tanieri. Tieto pobrežné lovištia sú najväčším prírodným bohatstvom krajiny. A Belize s veľmi rozmanitým obyvateľstvom a rôznorodou kultúrou je tiež veľmi produktívnym ‚loviskom rýb‘ pre tých, ktorí prijímajú Ježišovo pozvanie: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ — Matúš 4:19.
‚Rybolov‘ sa začína
V roku 1923 sa do Belize odsťahoval James Gordon, svedok pokrstený na Jamajke. Začal obrazne spúšťať svoju sieť medzi susedmi v okolí dediny Bomba v okrese Belize. Medzi ‚rybárskym náradím‘ mal veľkú mahagónovú skrinku s knihami, ktorú nosil v jednej ruke a gramofón, ktorý nosil v druhej.
Asi v roku 1931 prišla do Belize Freida Johnsonová z Texasu, ktorá konala zvestovateľskú službu celým časom. Prišla vo výprave, ktorá mala rozšíriť dobré posolstvo v stredoamerických krajinách. Počas svojho šesťmesačného pobytu nadviazala spojenie s istým pekárom, ktorý sa volal Thaddius Hodgeson, a ten povedal o pravde inému pekárovi, Arthurovi Randallovi. Brat Hodgeson vykonával dielo stále, kým neprišli v roku 1945 prví misionári, vyškolení v škole Gileád, Charles Heyen a Elmer Ihring.
V nasledujúcom roku tu počas návštevy vtedajšieho prezidenta N. H. Knorra a viceprezidenta F. W. Franza založili odbočku. Odvtedy sa „sieť“ rozhadzuje v Belize všade a dielo stále rastie. „Rybárov ľudí“ v roku 1989 bol vrcholný počet 844.
‚Siete rozhadzujeme‘ na odľahlých miestach
Zvestovatelia dobrého posolstva dnes pravidelne prepracovávajú mesto Belize, ale aj iné mestá. Ale v mnohých odľahlých dedinách a korálových ostrovčekoch sa nepracuje pravidelne. Donedávna to tak bolo v San Pedro na ostrovčeku Ambergris.
Obyvatelia San Pedra mali celé roky jedinú príležitosť spoznať pravdu počas krátkych návštev svedkov z pevniny. Neskôr prišla do Belize jedna štvorčlenná rodina, ktorá chcela slúžiť na miestach, kde to je najpotrebnejšie. Dobrovoľne sa prisťahovali na ostrov, aj keď museli dajaký čas žiť v rekreačnom vozidle, kým si nepostavili dom. „Rybolov“ bol ale dobrý. Zaviedli mnoho biblických štúdií a dnes je na ostrove vyše 20 „rybárov ľudí“. V septembri 1986 si s pomocou svedkov z celej krajiny postavili sálu kráľovstva za dva dni.
K odbočke patrí aj niekoľko odľahlých mayských dedín južnej časti okresu Toledo, kde sa hovorí jazykom kekchí a mayským jazykom mopan. Raz do roka v období sucha, keď možno prekročiť hory a rieky, túto dedinu navštevovala skupina svedkov. Všetko, čo potrebovali, si nosili na chrbte, pešo chodili do dedín, vydávali obyvateľom svedectvo, a potom vykonávali dodatočné návštevy u tých, ktorí prejavili záujem.
V roku 1968 navštívili bratia počas takejto každoročnej „cesty do buša“ dedinu Crique Sarco. Akési mladé dievča našlo knihu Pravda, ktorá vedie do večného života, ktorú stratil jeden brat. Rozpráva, čo sa potom stalo:
„Tá kniha mala pre mňa veľkú cenu, ale len som si prezrela niekoľko obrázkov a nikdy som ju nečítala. Bratia každý rok navštevovali môjho otca, a tak som si zapamätala meno Jehova a spoznala som, že má organizáciu. Keď som začala chodiť na strednú školu v meste Punta Gorda, raz v triede padla otázka: Aké je Božie meno? Keď som odpovedala ‚Jehova‘, päťkrát som dostala pokarhanie a za trest som musela čistiť záchody. Potom si ma kňaz zavolal a povedal mi, že už nikdy nesmiem toto meno vysloviť, lebo ma vylúčia zo školy. Potom som zo školy odišla dobrovoľne a už nikdy som sa tam nevrátila.
Po mnohých rokoch som sa znova stretla s pravdou, keď som už bola vydatá a žila som v meste Corozal. Raz som zazrela vo vetre poletovať akýsi papier. Zdvihla som ho a zistila som, že to bola obálka brožúry Jehovovi svedkovia a otázka krvi. Jednej priateľke som povedala, že to je náuka Jehovových svedkov, s ktorou nemôžem súhlasiť. Povedala, že azda raz s nimi budem súhlasiť. Na druhý deň ma navštívil jeden brat a povedal, že počul, že mám záujem o štúdium Biblie s Jehovovými svedkami. Keď som mu povedala, že vlastne záujem ani nemám, vysvetlil mi, že to nezaberie priveľa času, a tak som súhlasila. Knihu Pravda som mala už osem rokov a konečne som ju začala používať!
Čoskoro začali príbuzní naliehať na môjho manžela, aby mi štúdium zakázal. Potom sme sa odsťahovali do vzdialenej dediny a stratila som so svedkami spojenie. Nakoniec ma navštívila jedna sestra v službe z domu do domu a začala som znovu študovať. Manžel mi chcel za každú cenu štúdium prekaziť. Opíjal sa, vykrikoval, vyháňal ma z domu a vyhrážal sa, že si nájde inú ženu. Ale zostala som pevná a v modlitbách som sa veľmi spoliehala na Jehovu. Pred dvomi rokmi Jehova vypočul moje modlitby tak, ako som nečakala.
Jedného dňa prišiel manžel domov s úplne rozbitou tvárou a hneď si išiel ľahnúť. Neskôr v ten deň povedal: ‚Aj ja chcem študovať Bibliu!‘ Tá zmena mi spôsobila veľkú radosť, ale zároveň vyvolala hnev jeho rodiny. ‚Zmeniť náboženstvo je to isté ako zmeniť rodičov,‘ povedali mu, ‚a tak už nie si náš syn!‘ Konečne sme boli s manželom zajedno a robili sme rýchlo pokroky. 5. decembra 1987 sme sa dali pokrstiť na našom prvom zvláštnom zhromaždení.“
„Ryby“ sa v Belize lovia aj v odľahlých miestach. S nádejou, že sa bude dať pomôcť ešte mnohým ďalším ľuďom v týchto dedinách, preložila sa do jazyka kekchí brožúra Večne sa raduj zo života na zemi! (angl.) Tí, ktorí sa zachránili zo znečistených vôd satanovho usporiadania, majú radosť z krištáľovočistej vody pravdy v Jehovovom duchovnom raji.
Napríklad istý mladý muž v meste Belize spoznal z Biblie čisté Jehovove meradlá. Vzdal sa závislosti od marihuany a iných drog a dal sa pokrstiť. Čoskoro sa stal „rybárom ľudí“ a pracuje celým časom. Má prednosť, že môže byť v zbore služobným pomocníkom. Stovkám ďalších sa pomohlo, aby mohli očistiť svoj život tak, že uzákonili svoje manželstvo a dali ho zapísať na úradoch. Mnohí iní sa naučili čítať a písať, aby mohli študovať Božie Slovo. Takto výchovné dielo Jehovových svedkov v Belize uspokojuje duchovné potreby ľudí a zároveň prináša spoločnosti mnohé iné užitočné výsledky.
Sieť sa vyťahuje
Učeníci raz na Ježišov pokyn hodili sieť na druhú stranu člna. Výsledok bol taký, že „nevládali ju vytiahnuť pre množstvo rýb“. (Ján 21:6) Podobná situácia je aj v Belize. Dobré posolstvo tam prijíma tak veľa ľudí, že starostlivosť o všetkých, ktorí prichádzajú do organizácie, je pre svedkov náročnou úlohou.
Veľmi tam potrebujú zrelých bratov, ktorí by mohli viesť zbory. Priemerne je v každom zbore len jeden alebo dvaja starší. Ďalšou náročnou úlohou je priniesť pravidelne dobré posolstvo do všetkých častí krajiny. Na mnohé miesta sa síce dá dostať po cestách, ale keďže tam nie je verejná doprava, svedkovia len s ťažkosťami podporujú záujem ľudí, ktorých našli a záujemcovia ťažko môžu chodiť pravidelne na zhromaždenia. Prakticky jediným spôsobom, ako sa dostať na niektoré vzdialené miesta, stále zostáva chôdza alebo plavba vo vydlabanom kanoe.
Svedkovia v Belize s ťažkosťami nachádzajú vhodné priestory pre týždenné zborové zhromaždenia a pre každoročné zjazdy. V roku 1987 na oblastných zjazdoch „Dôveruj Jehovovi bola celková účasť vyše 2 200 ľudí, čo je trojnásobok zvestovateľov v krajine. Pre tieto zjazdy bratia postavili improvizovanú stavbu na jednom pozemku blízko Ladyville. Teraz sa zaoberajú možnosťou vybudovať na tomto pozemku stálu zjazdovú sálu.
Úlohy sú náročné a svedkovia ich prijímajú nadšene. Prejavili to zvýšeným podielom vo zvestovateľskej službe. V roku 1979 zvestovatelia strávili vo zvestovateľskom diele každý mesiac priemerne 8,3 hodiny. Teraz venujú službe mesačne 11,3 hodiny. Krásny vzrast bol aj v radoch priekopníkov. V roku 1979 tu bolo mesačne priemerne 10 pomocných a 12 pravidelných priekopníkov. Teraz je tu každý mesiac 51 pomocných priekopníkov a 42 pravidelných priekopníkov vo veku od 14 do 74 rokov.
Ak usudzujeme podľa vynikajúcej účasti na slávnosti na pamiatku Kristovej smrti, ktorá sa konala 22. marca 1989, sú vyhliadky na rast veľké. Bratia usilovne pracujú a pozývajú ľudí, ktorí majú záujem. S akým výsledkom? Celkove sa na slávnosti zúčastnilo 3 834 ľudí, vyše štvornásobok vrcholného počtu zvestovateľov. Bolo úžasné vidieť mnoho etnických skupín — kreolov, mesticov, Mayov, Európanov, Číňanov, Libanoncov a iných — takto pospolu.
844 zvestovateľov v tejto krajine vedie vyše tisíc domácich biblických štúdií. Očakávajú vedenie od Ježiša Krista, hlavy zboru a riadia sa podľa neho, preto v Belize iste ešte mnoho obyvateľov prijme pozvanie a stanú sa „rybármi ľudí“.
[Mapy na strane 22]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
GULF OF MEXICO
MEXICO
BELIZE
Belize City
Punta Gorde
GUATEMALA
GULF OF HONDURAS
[Obrázky na stranách 24, 25]
Stavba sály kráľovstva v San Pedro (Ambergris day)