Zvestovanie pádu Babylonu v Japonsku
„PADOL! Veľký Babylon padol, ten, ktorý prinútil všetky národy piť z vína hnevu svojho smilstva!“ Toto vzrušujúce anjelské oznámenie počul najprv apoštol Ján v prvom storočí nášho letopočtu. Ale v našom čase, v „Pánovom dni“, ho opakujú kresťanskí Jehovovi svedkovia celému ľudstvu. — Zjavenie 1:10; 14:8.
Veľký Babylon je celosvetový systém falošného náboženstva, kde kresťanstvo tvorí najodsúdeniahodnejšiu časť. Jehovovi svedkovia v „čase konca“ po celom svete smelo oznamujú Jehovove súdy nad ním. (Daniel 12:4) Napríklad minuloročné aprílové a májové vydanie Strážnej veže obsahovalo silné články odhaľujúce vinu falošného náboženstva a jeho nadchádzajúce zničenie. Na svete sa rozšírilo vyše 50 miliónov výtlačkov tohto vydania — mohutné oznámenie súdu nad Veľkým Babylonom!
Japonsko sa dáva do práce
Príkladné nadšenie Jehovových svedkov pre toto zvláštne vydanie bolo vidieť v Japonsku, bašte šintoisticko–budhistického sektora Veľkého Babylonu. V Japonsku upozornilo decembrové vydanie Našej služby kráľovstva z roku 1988 zbory na zvláštnu zvestovateľskú kampaň plánovanú na apríl a máj 1989. Výzvy na podporu tejto kampane vychádzali v nasledujúcich vydaniach Našej služby kráľovstva a v listoch zborom a radám starších.
Reakcia bola vynikajúca. S Jehovovou pomocou dostalo Japonsko v priebehu dvoch mesiacov minulého roku svedectvo ako nikdy predtým.
Pomocná priekopnícka služba
Oznámenie z decembra 1988 obsahovalo tieto slová: „Povzbudzujeme vás, aby ste si dali za cieľ tešiť sa v apríli a máji z pomocnej priekopníckej služby, ale najmä v apríli.“ Táto myšlienka sa opakovala vo februárovom vydaní Našej služby kráľovstva 1989, kde boli bratia povzbudzovaní, aby si ‚prispôsobili denný časový plán tak, aby sa čo najviac oddaných služobníkov v apríli prihlásilo do pomocnej priekopníckej služby‘.
Svedkovia si tieto pripomienky vzali k srdcu. Čo to spôsobilo? Terajší vrchol počtu pomocných priekopníkov. V marci 1989 už dosiahol počet pomocných priekopníkov nový vrchol 24 115. Ale v apríli sa tento počet takmer zdvojnásobil na 41 055. Naozaj obdivuhodné úsilie!
V mnohých zboroch sa v priebehu dvoch mesiacov zvláštnej činnosti podieľali na nejakej forme služby celým časom všetci zvestovatelia alebo väčšina. Často bolo potrebné veľa organizovať. Jedna žena v domácnosti pochybovala, či sa bude môcť na takejto službe podieľať, lebo býva skoro 900 metrov vysoko v horách, kde je značne obmedzená doprava. Napriek tomu chcela slúžiť ako pomocná priekopníčka. Preto jej starší zaobstarali dopravu a ona sa spolu so všetkými ostatnými zvestovateľmi v zbore tešila z mesiaca priekopníckej služby.
Príkladom vynikajúceho vedenia starších sa stal v osackej prefektúre, meste Takatsuki, otsucký zbor so 77 zvestovateľmi, kde boli všetci starší a služobní pomocníci medzi sedemdesiatimi tromi, ktorí sa v nejakej forme zúčastnili priekopníckej služby. Medzi priekopníkov patrili aj všetci mladí pokrstení zvestovatelia, ktorí ešte chodia do školy. Priekopnícky duch, ktorého prejavovali títo mladí svedkovia, bol typický pre mnoho zborov. Napríklad z 23 pokrstených dospievajúcich v heiwaidskom zbore v tokijskej prefektúre je jedenásť pravidelných priekopníkov a jedenásť ich bolo v apríli v pomocnej priekopníckej službe. V tomto zbore v onom mesiaci slúžilo 93 zvestovateľov ako priekopníci.
Zvláštny deň činnosti
Marcové číslo japonského vydania Našej služby kráľovstva povzbudilo bratov týmito slovami: „Práca s časopismi sa podporovala nielen druhú a štvrtú sobotu, ale každú sobotu v mesiaci. Horlivosť, ktorú prejavujú bratia, je chvályhodná. V apríli sa plánuje aj práca s časopismi každú sobotu, ale prosíme, snažte sa, aby ste si na časopisy vyhradili najmä 8. apríl, aby sa dovtedy mohol každý podieľať na práci s časopismi. Je potrebné šíriť tieto naliehavé čísla, aby sme varovali všetkých, ktorí chcú počúvať.“ — Izaiáš 61:2; Zjavenie 18:4, 5.
Vo februári japonské vydanie Našej služby kráľovstva zdôraznilo toto životne dôležité dielo. Hovorilo sa tam: „Nech sa každý Jehovov svedok v Japonsku — teraz je ich už vyše 130 000 — druhú sobotu, 8. apríla, podieľa na práci s časopismi.“ Starší boli povzbudení, aby naplánovali rôzne druhy práce s časopismi na celý deň, aby sa mohlo zúčastniť čo najviac ľudí. Vďaka pozitívnej reakcii starších a úprimnej podpore ostatných zvestovateľov sa tento deň skvele vydaril. Môžeme povedať, že v ten deň znelo v Japonsku oznamovanie Jehovových súdov nad Veľkým Babylonom naozaj mohutne.
Napríklad v ušodskom zbore v Jokohame naplánovali službu starší na trinásť hodín, od 7,00 do 20,00. Zahŕňala dva časové úseky svedeckej služby na ulici a čas na návštevu ľudí, ktorí predtým neboli doma, a pravidelnú svedeckú službu z domu do domu. Väčšina zvestovateľov sa mohla podieľať aspoň na jednej z týchto foriem služby. Radi sa zúčastnili takmer na každej plánovanej činnosti.
Nepretržitá služba sa naplánovala aj v jonanskom zbore v meste Fukuoka. Urobili sa opatrenia na čas od 8,00 do 21,00 s krátkou obednou prestávkou. Zahŕňalo to svedeckú službu z domu do domu, návštevu podnikových oblastí a obchodných stredísk a návštevy ľudí, ktorí pri minulých návštevách neboli prítomní. Niektorí svedkovia v zbore podali správu za tento deň až osem hodín zvestovateľskej služby!
Celým srdcom odpovedali aj bratia vo wakayamskej prefektúre, kde sa na zvláštnom dni činnosti podieľalo všetkých 55 zvestovateľov kainanského zboru. Jedna sestra, pravidelná priekopníčka, 7. apríla rodila. Zabránilo jej to 8. apríla svedčiť? Nie. Ponúkala časopisy priamo v nemocnici. Podobného ducha prejavil brat z osackej prefektúry, ktorý 8. apríla musel vybavovať záležitosti na svojom svetskom pracovisku. Ako sa mohol zúčastniť na zvláštnej činnosti? Urobil si obvod zo svojho pracoviska a získal päť predplatiteľov.
Sestra v saitamskej prefektúre túžila mať účasť na zvláštnej činnosti, ale musela so svojím neveriacim manželom cestovať takmer 1 400 kilometrov do mesta Asahikawa. Nevzdala sa. V Asahikawe išla so svojimi dvoma malými deťmi na stanicu, pred ktorou našla, ako dúfala, zástup zvestovateľov z miestneho zboru, zaujatý zvestovateľskou službou. Mohla sa v ten deň podieľať na činnosti s nimi.
Svedecká služba na ulici
Japonská Naša služba kráľovstva povzbudzovala najmä starších, aby organizovali na 8. apríla svedeckú službu na ulici, čo sa stalo význačným rysom tohto zvláštneho dňa. V celej krajine veľmi pršalo, ale nadšenie bratov to nestlmilo. Väčšina prejavila takého istého ducha ako tri telesne postihnuté sestry z minamatského zboru v kumamotskej prefektúre. Napriek svojmu veku — 65, 80 a 85 rokov — čelili zlému počasiu a boli vynikajúcim povzbudením pre ostatných členov zboru; upútali pozornosť aj mnohých okoloidúcich.
Jedna sestra sa vo svedeckej službe na ulici v zbore Kašiwa–západ opýtala istého muža: „Počuli ste niekedy o Veľkom Babylone?“ Keď mu ponúkla aprílové čísla časopisu, povedal: „Nemám záujem“ a odišiel. Ale keď prišiel k železničnému prechodu a zostal stáť, mrmlal si: „Čo to je ten Veľký Babylon?“ Brat, ktorý slúžil na ulici neďaleko, ho počul, išiel za ním a vysvetlil mu, čo je Veľký Babylon. Muž časopisy prijal.
Niektoré zbory nikdy predtým neslúžili na ulici. Ale od 8. apríla je to pravidelná zložka ich činnosti. A niet divu. Svedecká služba na ulici je veľmi úspešný spôsob nachádzania ľudí, ktorých nie je možné inak zastihnúť. Jedna sestra v meste Naha v Okinawe slúžila na ulici pred úradnou budovou, kam svedkovia nesmú vstúpiť a vydávať svedectvo. Za hodinu rozšírila dvanásť časopisov, keď prišla k tým, ktorí do budovy vchádzali alebo vychádzali.
Sestra v meste Muroran na Hokkaide slúžila na ulici pred obchodnými domami v strede mesta. Mužovi, ktorý prijal časopis, povedala: „Keby ste sa chceli dozvedieť viac, môžem vás navštíviť doma.“ Dal jej svoju adresu, telefónne číslo, nakreslil jej, ako sa k jeho domu dostane, a napísal, kedy bude doma. Budúci týždeň ho s jedným bratom navštívila a zistila, že býva v byte, ktorý bol neprístupný pravidelným návštevám Jehovových svedkov. Mladý muž sa už vlastným čítaním Biblie presvedčil, že kresťanstvo nemá Božiu priazeň. Hľadal pravé kresťanstvo a bol šťastný, že môže začať pravidelne študovať Bibliu.
Zvestovateľka v meste Kawasaki slúžila 8. apríla poobede na ulici. Na konci času, ktorý si vyhradila, oslovila ešte jednu osobu, mladú ženu, ktorá jej povedala, že už študovala Bibliu s Jehovovými svedkami. Ale rodičia boli odporcovia. Potom išla študovať na univerzitu a presťahovala sa na internát. Prestala s biblickým štúdiom. Vďaka svedeckej službe na ulici s radosťou obnovila svoje biblické štúdium a už chodí aj na zhromaždenia.
Rozširovanie časopisov
Vďaka tomu, že toľko osôb podporilo zvláštnu činnosť, sa rozšírilo obrovské množstvo časopisov — najmä tých so súdnym posolstvom proti Veľkému Babylonu. Jeden zborový zvestovateľ v osackej prefektúre rozšíril v apríli 205 časopisov. V zbore Kagošima–východ rozšíril každý zo 14 zvestovateľov vyše sto časopisov, kým izolovaná skupina dvanástich zvestovateľov v meste Ogawa, ibaracká prefektúra, rozšírila v apríli spolu 1 388 časopisov.
V celom Japonsku sa za celý apríl v minulom roku rozšírilo spolu 3 293 266 časopisov — o 92 percent viac ako v apríli 1988! Ako mocne zaznelo Jehovovo súdne posolstvo proti Veľkému Babylonu!
Moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené
Jehovovi svedkovia v Japonsku boli určite na jar 1989 pozitívni a horliví ako všade inde na svete. Ich skúsenosti jasne dosvedčili, že Jehova ich horlivosť požehnal a podporil ich úsilie zvestovať jeho súdy nad falošným náboženstvom. Pre niektorých nebolo ľahké sa toho zúčastniť; ale boli odhodlaní a Jehova ich horlivosť požehnal. Mnohí žijú na území, ktoré sa často prepracováva, ale prejavili takého istého ducha naliehavosti a nadšenia ako ich bratia v iných oblastiach. Vo všetkých prípadoch sa prejavila pravdivosť Izaiášových slov: „Unavenému dáva silu; a v človekovi bez dynamickej energie rozhojňuje plnú moc.“ — Izaiáš 40:29.
Ich skúsenosti im istotne pripomenuli slová apoštola Pavla: „Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby bola moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené, Božia, a nie z nás.“ (2. Korinťanom 4:7) Áno, keď dá človek kresťanskú službu, „tento poklad“, na prvé miesto v živote, spozná Božiu „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. Kiež Jehova stále používa svojich služobníkov v Japonsku a vo všetkých ostatných krajinách na vydanie dôkladného svedectva, kým príde koniec. — Matúš 24:14.
Tento rok vyjde v Strážnej veži č. 7–10 (angl.) seriál „Kto privedie ľudstvo k mieru?“, „Svetový mier — čo bude naozaj znamenať?“, „Milióny teraz mŕtvych budú opäť žiť“ a „Armageddon — kedy?“. Prečo by si si nenaplánoval, že sa o tieto myšlienky podelíš so svojimi susedmi? Snaž sa, aby sa ich čo najviac dozvedelo o podivuhodnom dobrom posolstve, ktoré Boh zachoval v Biblii pre naše dni.