Dokázali, že Biblia je nepravdivá?

DOKÁZALI vedci a kritici Biblie naozaj, že Biblia obsahuje omyly a výmysly? Skôr ako prijmeš ich záver, mal by si si spomenúť, že mnohí učenci síce predkladajú svoje názory ako autoritatívne tvrdenia, ale nemajú vždy pravdu. Ich myšlienky často stoja na vratkom základe.

Pochybné predpoklady

Príkladom autoritatívne znejúceho vyhlásenia kritika Biblie je výrok S. R. Drivera o Danielovej knihe. Všeobecne sa verí, že túto knihu napísal Daniel v Babylone v šiestom storočí pred n. l. (Daniel 12:8, 9) Ale Driver tvrdil, že bola napísaná oveľa neskôr. Prečo? Jedným „dôkazom“ bolo, že kniha obsahuje grécke slová. Driver ubezpečoval: „Môžeme s dôverou tvrdiť, že tieto slová sa nemohli v Danielovej knihe použiť, keby nebola napísaná po rozšírení gréckych vplyvov v Ázii vďaka dobyvateľským činom Alexandra Veľkého.“ Alexander dobýval Áziu okolo roku 330 pred n. l.

Driver to vyhlásil veľmi rozhodne. Napriek tomu na podporu uvádza iba tri grécke slová, názvy hudobných nástrojov. (Daniel 3:5) Pretože Gréci mali od najstaršej písanej histórie blízke styky so západnou Áziou, ako môže platiť niečie tvrdenie, že hudobné nástroje s gréckymi menami sa nepoužívali v šiestom storočí pred n. l. v Babylone? To je neistý základ pre spochybnenie času vzniku a pisateľa Danielovej knihy.

Iným príkladom je zaobchádzanie s prvými piatimi knihami Biblie. Všeobecne sa uznáva, že väčšinu z nich napísal Mojžiš okolo roku 1 500 pred n. l. Ale kritici tvrdia, že niekedy sa o Bohu hovorí jeho menom — Jehova — a niekedy hebrejským označením „Boh“. Z toho vyvodzujú, že sú tieto biblické knihy súborom dokumentov napísaných v rôznych časoch a spojených do konečnej podoby po roku 537 pred n. l.

Tejto teórii sa dosť verí, ale nikto nevysvetlil, prečo by Mojžiš nemohol hovoriť o stvoriteľovi ako o Bohu aj ako o Jehovovi. Nikto nedokázal, že nemohol písať rôznymi štýlmi, keď hovoril o rôznych námetoch, písal v rôznych obdobiach svojho života alebo používal staršie pramene. Navyše, ako povedal John Romer v knihe Zákon — Biblia a dejiny (angl.): „Podstatnou námietkou proti celej tejto metóde rozboru je to, že sa dodnes nenašiel jediný útržok starovekého textu, ktorý by dokazoval existenciu predpokladaných pôvodcov odlišných textov, na ktoré si potrpí moderná veda.“

Základný predpoklad mnohých kritikov Biblie vysvetľuje McClintockova a Strongova Cyclopedia: „Bádatelia... vychádzajú z predpokladu, že historické skutočnosti v príbehoch sú čisto prirodzené, povahou sa podobajú na iné, ktoré poznáme... Hovorí pisateľ o udalosti ležiacej mimo hranice známych prírodných zákonov ako o skutočnosti? Potom... sa uvedená udalosť nestala.“

Mnohí teda predpokladajú, že sa zázraky nemohli stať, pretože ležia mimo hranice známych prírodných zákonov. Takisto je nemožné vysloviť dlhodobé proroctvá, lebo ľudia nemôžu vidieť ďaleko do budúcnosti. Akýkoľvek zázrak musí byť legenda alebo mýtus. Akékoľvek proroctvo, ktoré sa zjavne splnilo, sa muselo napísať až po splnení.a Niektorí lipnú na svojom tvrdení, že proroctvá z Danielovej knihy sa splnili do 2. storočia pred n. l., a teda kniha sa musela napísať vtedy.

Takýto predpoklad vychádza z viery, že Boh neexistuje, alebo ak áno, nikdy nezasahuje do ľudských dejín. Ale v Biblii predsa ide práve o to, že Boh naozaj existuje a je činný v ľudských dejinách. Ak je to pravda — a dôkazy o tom svedčia — značná časť modernej biblickej kritiky stráca platnosť.

Dokázala moderná veda, že sa Biblia mýli?

Ale ako je to s tvrdením, že veda dokázala, že Biblii nemôžeme veriť? Pravdou je to, že ak sa Biblia dotýka vedy, väčšinou nie je v rozpore s tým, čo učia moderní vedci.

Biblia napríklad dáva veľmi praktické príkazy o hygiene a nákazlivých chorobách. Kniha Príručka tropického lekárstva (angl.) uvádza: „Na každého musia zapôsobiť starostlivé hygienické opatrenia mojžišovského obdobia... Je pravda, že klasifikácia chorôb bola veľmi jednoduchá — akútne choroby, nazývané ‚rana‘, a chronické choroby s nejakým druhom vyrážok, nazývané ‚malomocenstvo‘ —, ale nesmierne presné pravidlá karantény veľmi pravdepodobne prinášali veľa dobrého.“

Uvažuj aj o biblickom výroku: „Všetky zimné bystriny vychádzajú k moru, a predsa more nie je plné. K miestu, odkiaľ zimné bystriny vychádzajú, tam sa vracajú, aby vychádzali.“ (Kazateľ 1:7) Znie to ako opis vodného kolobehu v dnešných učebniciach. Rieky sa vlievajú do mora, odkiaľ sa voda vyparuje a v podobe oblakov sa vracia späť na zem, padá v podobe dažďa alebo snehu a steká späť do riek.

Podobne sa básnické slová žalmistu zhodujú so závermi vedcov, že vrchy vystupujú a klesajú a že dnešné vrchy boli kedysi pod pradávnymi moriami: „Vody stáli až nad vrchmi. Vrchy vystupovali, údolné roviny klesali — na miesto, ktoré si založil pre nich.“ — Žalm 104:6, 8.

Jeden spisovateľ tvrdil: „Všetci pisatelia Starého zákona považovali Zem za plochú dosku a niekedy sa zmieňovali o stĺpoch, ktoré ju podopierali.“ Ale to nie je pravda. Izaiáš hovoril o Jednom, „ktorý býva nad kruhom Zeme“. (Izaiáš 40:22) A Jób o tom Jednom povedal: „Rozťahuje sever nad prázdnom, vešia zem na ničom.“ (Jób 26:7) Opis Zeme ako guľatého telesa zaveseného v priestore bez viditeľnej opory je pozoruhodne moderný.

Evolúcia

A ako je to s rozporom medzi Bibliou a evolučnou teóriou?b Encyclopaedia Britannica uvádza: „Evolučnú teóriu prijíma drvivá väčšina vedeckej spoločnosti.“ No Biblia učí jazykom dostatočne jednoduchým a zrozumiteľným aj v predvedeckom veku, že život je výsledok priameho Božieho stvorenia a že základné druhy života sa nevyvinuli, ale boli stvorené. — 1. Mojžišova 1:1; 2:7.

Evolucionisti sa neodlišujú od kritikov Biblie. Majú pevné presvedčenie a vyjadrujú sa autoritatívne. Ale niektorí sú natoľko poctiví, že priznávajú slabiny evolučnej teórie. Jeden evolucionista hovorí: „Darwinov model evolúcie... ktorý je v podstate teóriou historickej rekonštrukcie... nemožno overiť pokusom ani priamym pozorovaním, ako je vo vede bežné... Teória evolúcie sa navyše zaoberá mnohými jedinečnými udalosťami, vznikom života, vznikom inteligencie a tak ďalej. Jedinečné udalosti sú neopakovateľné a nemožno ich podrobiť žiadnemu experimentálnemu skúmaniu.“ (Evolúcia: teória v kríze, angl., Michael Denton) Iný hovorí o „fakte evolúcie“. Priznáva však veľké ťažkosti pri dokazovaní tohto „faktu“: „Keď hľadáte spojovacie články medzi hlavnými skupinami zvierat, jednoducho tu nie sú.“ — Krk žirafy, angl., Francis Hitching.

Koľko toho môžu vedieť?

Veľkú časť dôkazov pre evolúciu predkladajú geológovia a paleontológovia — vedci, ktorí študujú dávnu minulosť Zeme. Problémy, s ktorými sa stretávajú títo vedci, sa veľmi neodlišujú od problému, pred ktorým stoja astronómovia. Pomocou rôznych prístrojov sledujú astronómovia žiarenie prichádzajúce z nesmiernych vzdialeností z hviezd, planét, galaxií a záhadných telies ako sú kvazary. Väčšinu informácií sprístupňujú a rozvíjajú teórie o takých zložitých veciach, ako je povaha hviezd a vznik vesmíru. Málokedy majú možnosť overiť si svoje teórie, ale keď sa to stane, často zistia, že sú nevyhovujúce alebo nesprávne.

Rádioastronóm Gerrit Verschuur napísal: „Nedávno vyslané americké planetárne sondy odhalili úžasnú skromnosť skutočného poznania obsahu kozmu. Mars je zblízka úplne iný, ako sme si predstavovali na základe pozorovaní zo Zeme... Žiadny astronóm neočakával, že prstence Jupitera budú mať takú fantastickú štruktúru... Najväčším prekvapením bol Saturn, keď kamery Voyageru objavili spletené kruhy, skáčuce mesiace a vyše 1 000 krúžkov... Zdá sa, že to, čo platí o vesmíre, bude platiť aj o laboratórnych vzorkách fotografovaných pod stále rastúcim zväčšením. No každý bližší pohľad odhaľuje úplne neočakávané informácie, ktoré nás mätú a menia naše predchádzajúce názory.“

Geológovia, paleontológovia a iní, ktorí nachádzajú veľa „dôkazov“ pre evolúciu, sa takisto ako astronómovia zaoberajú dejmi a udalosťami, ktoré sú veľmi vzdialené — nie v priestore, ale v čase. Astronómovia sa spoliehajú iba na informácie v podobe slabého žiarenia, ktoré prichádza z nepredstaviteľných vzdialeností. Tí druhí sú nútení spoliehať sa na stopy, ktoré sa náhodne zachovali z dávnej minulosti našej planéty. Aj oni sa musia v mnohých svojich záveroch nevyhnutne mýliť takisto ako astronómovia.

Môžeš veriť Biblii?

Uvažujúci ľudia sa teda nemusia zľaknúť názorov učencov, že sa Biblii nedá veriť. Ale to ešte nedokazuje, že sa jej veriť dá. Môžeš sa presvedčiť, keď urobíš ťo, čo neurobili mnohí kritici Biblie — že si otvoríš Bibliu a budeš ju čítať s otvorenou mysľou. (Skutky 17:11) Pred niekoľkými rokmi priznal jeden austrálsky scenárista, ktorý bol kritikom Biblie: „Prvýkrát v živote som urobil to, čo je prvou povinnosťou reportéra: overil som si fakty... A bol som otrasený, lebo to, čo som čítal [v evanjeliách] nebola legenda ani naturalistická próza. Bola to reportáž. Správy z prvej a druhej ruky o neobyčajných udalostiach... Reportáž má svoju príchuť, a túto príchuť majú aj evanjeliá.“

Povzbudzujeme ťa, aby si sa riadil jeho príkladom. Prečítaj si Bibliu. Až sa zamyslíš nad hlbokou múdrosťou Biblie, nad tým, ako sa spĺňajú jej proroctvá, a nad jej úžasnou jednotou, uvedomíš si, že je to niečo viac ako len zbierka nevedeckých mýtov. (Jozua 23:14) Až sám uvidíš, ako môže biblická múdrosť zmeniť tvoj život k lepšiemu, vôbec nezapochybuješ, že Biblia je Božie slovo. (2. Timotejovi 3:16, 17) Áno, Biblii môžeš veriť. — Ján 17:17.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 7]

Paleontológovia môžu takisto ťažko rozoznať, čo sa stalo v dávnej minulosti ako astronómovia rozoznať povahu vecí, ktoré sa nachádzajú v ďalekom priestore