Otázky čitateľov

◼ Prečo hovoril Boží zákon, že Izraelčan, ktorý mal sexuálny pomer s nezasnúbenou pannou, sa s ňou musel oženiť a nikdy sa nesmel rozviesť?

Tento zákon, ktorý sa niektorým zdá neláskavý voči ženám, nájdeme v 2. Mojžišovej 22:16, 17 a v 5. Mojžišovej 22:28, 29. V skutočnosti povzbudzoval u mužov i žien vysokú mravnú úroveň.

Dvadsiatadruhá kapitola 5. Mojžišovej predkladala rôzne zákony o rodine. Riešila napríklad situáciu muža, ktorý už nemiloval svoju manželku a tvrdil, že nebola panna. Predkladala aj Božie zákony o cudzoložstve a znásilnení. Čítame tam:

„Keby našiel niektorý muž dievku, pannu, ktorá by nebola zasnúbená, a pochytil by ju a ležal by s ňou, a boli by nájdení, vtedy dá muž, ktorý ležal s ňou, otcovi dievky päťdesiat šeklov striebra, a bude mu ženou, za to, že ju ponížil, nebude ju môcť poslať preč po všetky svoje dni.“ — 5. Mojžišova 22:28, 29, RP.

Bol to prípad znásilnenia a (alebo) smilstva. Keby sa nesvedomitý muž cítil slobodný pre sexuálny pomer s pannou, strácala by na tom predovšetkým ona. Okrem toho, že by mohla mať nemanželské dieťa, znižovala sa jej hodnota nevesty, lebo väčšina Izraelčanov by sa s ňou neoženila, akonáhle by nebola panna. Ale čo odradí muža od toho, aby sa voľne správal k panne? Božie „sväté a spravodlivé a dobré“ prikázanie Zákona. — Rimanom 7:12.

Mojžišovský Zákon obsahoval opatrenie, ktoré mužovi dovoľovalo z určitých dôvodov sa s manželkou rozviesť. (5. Mojžišova 22:13–19; 24:1; Matúš 19:7, 8) Ale z toho, čo čítame v 2. Mojžišovej 22:16, 17 a v 5. Mojžišovej 22:28, 29, vyplýva, že po predmanželskom smilstve možnosť rozvodu zanikla. To mohlo muža (alebo pannu) prinútiť, aby odolali pokušeniu smilniť. Muž sa nemohol domnievať: ‚Je pekná a vzrušujúca, takže si s ňou užijem, hoci by som si ju nezobral.‘ Tento zákon naopak odrádzal od nemravnosti, lebo nútil toho, kto by ho rád prestúpil, zvažovať dlhodobé následky smilstva — že bude musieť s takýmto dievčaťom zostať po celý život.

Zákon zmenšoval problém nemanželských detí. Boh ustanovil: „Nevojde do zhromaždenia Hospodinovho syn nepoctivej lože.“ (5. Mojžišova 23:2, RP) Keď sa teda muž, ktorý zviedol pannu, s ňou musel oženiť, výsledkom ich smilstva nebol nemanželský potomok medzi Izraelčanmi.

Kresťania žijú, samozrejme, v inom spoločenskom prostredí ako starovekí Izraelčania. Nie sme pod predpismi mojžišovského Zákona, vrátane tohto zákona, vyžadujúceho sobáš osôb, ktoré sa dopustili smilstva. Ale nemôžeme sa domnievať, že predmanželské smilstvo je niečo bezvýznamné. Kresťania by sa mali vážne zamýšľať nad dlhodobými následkami, takisto ako k tomu nútil Zákon Izraelčanov.

Zvedenie slobodnej osoby ju zbavuje práva vstúpiť do kresťanského manželstva v panenskom stave. Predmanželské smilstvo sa dotýka aj práva toho, kto by sa mohol stať druhom tejto osoby, teda práva vziať si cudného kresťana. A najmä je nutné vyhýbať sa smilstvu, lebo Boh hovorí, že je to nesprávne; je to hriech. Apoštol vhodne napísal: „To, čo chce Boh, je vaše posvätenie, aby ste sa zdržovali smilstva.“ — 1. Tesaloničanom 4:3–6; Hebrejom 13:4.