Zvestovatelia Kráľovstva dávajú svoje prípady na súd

1., 2. a) Ako zareagovali náboženskí predstavitelia na horlivé zvestovanie apoštolov? b) Čo urobili apoštoli a prečo?

JE KRÁTKO po Letniciach 33 n. l., iba pár týždňov po založení kresťanského zboru v Jeruzaleme. Satan zjavne cíti, že nadišla jeho chvíľa. Je rozhodnutý zničiť tento zbor skôr, ako zosilnie. Hneď riadi udalosti tak, aby náboženskí predstavitelia zakázali zvestovať Kráľovstvo. Lenže apoštoli odvážne kážu ďalej a z mnohých mužov a žien sa stávajú „veriaci v Pána“. (Sk. 4:18, 33; 5:14)

² Rozhnevaní odporcovia zakročia znova. Tentoraz uväznia všetkých apoštolov. Ale Jehovov anjel v noci otvára brány väzenia a apoštoli na svitaní opäť zvestujú! Znova ich zatknú a predvedú pred vládcov. Tí ich obviňujú z porušenia zákazu zvestovania. Apoštoli im na to smelo hovoria: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ Vládcov to rozzúri do nepríčetnosti a chcú ich odstrániť. V tejto rozhodujúcej chvíli však prehovorí vážený učiteľ Zákona Gamaliel a varuje ich: „Dajte si pozor... Nemiešajte sa do týchto ľudí a nechajte ich na pokoji.“ Napodiv si dajú povedať a apoštolov prepustia na slobodu. Čo urobia títo verní muži? Nepríjemná skúsenosť ich neodrádza, ale „bez prestania ďalej vyučujú“ a „oznamujú dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi“. (Sk. 5:17–21, 27–42; Prísl. 21:1, 30)

3., 4. a) Akú osvedčenú metódu používa Satan pri útokoch na Boží ľud? b) Čomu sa budeme venovať v tejto kapitole a v ďalších dvoch?

³ Tento súdny proces bol síce prvým prípadom odporu, ktorý kládli úrady kresťanskému zboru, ale ani zďaleka nebol posledný. (Sk. 4:5–8; 16:20; 17:6, 7) Satan aj v našich časoch podnecuje nepriateľov pravého uctievania, aby proti nám huckali úrady a dosiahli zákaz našej zvestovateľskej činnosti. Odporcovia už obvinili Boží ľud zo všetkého možného. Niekedy tvrdili, že narúšame verejný poriadok. Inokedy nás zas obvinili z poburovania alebo z nás urobili podomových obchodníkov. Keď to bolo vhodné, naši bratia dali také obvinenia na súd, aby sa dokázalo, že sú nepravdivé. Ako sa také prípady skončili? Aký význam majú pre teba súdne rozhodnutia spred desiatok rokov? Preskúmajme niekoľko súdnych prípadov, ktoré nám pomohli v „obhajobe a zákonnom upevňovaní dobrého posolstva“. (Fil. 1:7)

⁴ V tejto kapitole sa sústredíme na to, ako sme obhajovali naše právo na slobodu kázať. V ďalších dvoch sa bližšie pozrieme na niekoľko právnych sporov, ktoré sme viedli v snahe zostať oddelení od sveta a žiť podľa noriem Kráľovstva.

Narušovatelia poriadku či verní obhajcovia Božieho Kráľovstva?

5. Prečo boli zvestovatelia Kráľovstva koncom 30. rokov zatýkaní a čo usúdili bratia zodpovední za chod organizácie?

⁵ Koncom 30. rokov sa mestá a štáty Spojených štátov amerických snažili dosiahnuť, aby Jehovovi svedkovia mohli zvestovať iba s príslušným oprávnením. Ale bratia zvestovali aj bez neho. Vedeli, že oprávnenie je možné odobrať, a boli presvedčení, že žiadna vláda nemá právo zasahovať do zvestovateľskej činnosti, ktorou Ježiš poveril kresťanov. (Mar. 13:10) Preto boli stovky zvestovateľov Kráľovstva zatknuté. Bratia zodpovední za chod organizácie usúdili, že bude dobré dať to na súd. Chceli, aby sa jasne ukázalo, že štátne orgány protizákonne obmedzujú právo Jehovových svedkov slobodne prejavovať svoje náboženstvo. Napokon v roku 1938 prišlo k incidentu, ktorý skončil na súde a ovplyvnil množstvo ďalších súdnych rozhodnutí. Čo presne sa stalo?

6., 7. Čo sa stalo rodine Cantwellovcov?

⁶ V utorok 26. apríla 1938 dopoludnia sa zvláštni priekopníci Newton Cantwell, ktorý mal vtedy 60 rokov, jeho manželka Esther a ich synovia Henry, Russell a Jesse vybrali zvestovať do mesta New Haven v americkom štáte Connecticut. Išli síce na jeden deň, ale všetci rátali s tým, že v ten deň sa už domov nevrátia. Prečo? Lebo už predtým boli niekoľkokrát zatknutí, a tak si uvedomovali, že sa to môže opakovať. Táto predstava ich však nevyľakala a neoslabila ich túžbu kázať posolstvo o Kráľovstve. Do New Havenu sa priviezli dvoma autami. Rodinné auto naložené biblickou literatúrou a prenosnými gramofónmi šoféroval Newton. Za volantom auta s ampliónmi sedel 22-ročný Henry. Presne ako predpokladali, po niekoľkých hodinách služby ich zastavila polícia.

⁷ Najskôr zatkli 18-ročného Russella a potom Newtona s Esther. Šestnásťročný Jesse z diaľky videl, ako mu policajti odvádzajú rodičov i brata, a keďže Henry zvestoval v inej časti mesta, Jesse zostal celkom sám. No zobral si gramofón a pokračoval v službe. Dvaja muži ho nechali pustiť prejav brata Rutherforda s názvom „Nepriatelia“. Ale kým počúvali, vzkypela v nich žlč a len-len že Jesseho nezbili. On sa nedal vyviesť z miery a pokojne od nich odišiel. O chvíľu ho však zastavil policajt, a tak skončil v cele aj on. Sestru Cantwellovú polícia neobvinila z ničoho. A hoci proti bratovi Cantwellovi a jeho synom bolo vznesené obvinenie, ešte v ten deň ich všetkých prepustili na kauciu.

8. Prečo súd uznal Jesseho Cantwella za vinného z narúšania verejného poriadku?

⁸ O niekoľko mesiacov, v septembri 1938, stáli Cantwellovci pred súdom v New Havene. Newton, Russell a Jesse boli uznaní za vinných z toho, že bez príslušného oprávnenia žiadali o peniaze. Jesse bol okrem toho vyhlásený za vinného z narúšania verejného poriadku. Odvolal sa na Najvyšší súd štátu Connecticut, no ten rozhodnutie nižšieho súdu potvrdil. Prečo? Lebo dvaja muži, ktorí si vypočuli nahrávku prejavu, vo výpovediach uviedli, že nahrávka urážala ich katolícke náboženstvo a provokovala ich. Bratia, ktorí mali v tom čase zodpovednosť za dielo, sa rozhodli napadnúť nepriaznivé rozsudky na Najvyššom súde Spojených štátov.

9., 10. a) Ako Najvyšší súd Spojených štátov rozhodol v prípade rodiny Cantwellovcov? b) Aký úžitok máme z tohto rozhodnutia my dnes?

⁹ Proces sa začal 29. marca 1940. Predsedom Najvyššieho súdu Spojených štátov bol Charles E. Hughes a mal osem prísediacich sudcov. Právnym zástupcom Jehovových svedkov bol brat Hayden Covington.a Keď právny zástupca štátu Connecticut predložil argumenty, ktorými sa snažil dokázať, že Jehovovi svedkovia narúšajú verejný poriadok, jeden sudca sa ho opýtal: „Nebolo to tak, že ani to, čo hlásal Ježiš Kristus, nebolo v jeho časoch populárne?“ On odpovedal: „Bolo to tak. A ak si dobre pamätám, v Biblii som čítal aj to, čo mu za to urobili.“ K tomu nebolo čo dodať! Nechtiac spojil Jehovových svedkov s Ježišom a štát s ľuďmi, ktorí ho odsúdili. Dňa 20. mája 1940 súd jednomyseľne rozhodol v prospech Jehovových svedkov.

¹⁰ Čím bolo toto rozhodnutie významné? Rozšírila sa ním ochrana práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo, čo znamená, že žiadne federálne, štátne ani miestne úrady nemajú právo obmedzovať náboženskú slobodu. Súd okrem toho v Jesseho správaní nenašiel nič, čo by „predstavovalo hrozbu pre verejný poriadok“. Rozsudkom sa teda jednoznačne potvrdilo, že Jehovovi svedkovia nie sú narušovateľmi verejného poriadku. Bolo to rozhodujúce právne víťazstvo Božích služobníkov. Máme z neho my dnes nejaký úžitok? Rozhodne áno! Istý brat, ktorý je právnikom, hovorí: „Právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo bez obáv z protiprávnych obmedzení nám umožňuje hovoriť o nádeji s ľuďmi v našom okolí.“

Podvratníci či hlásatelia pravdy?

11. Akú kampaň rozbehli bratia v Kanade a prečo?

¹¹ V 40. rokoch čelili Jehovovi svedkovia v Kanade zúrivému odporu. Preto v roku 1946 rozbehli 16-dňovú kampaň, ktorou chceli verejne poukázať na to, že štát porušuje právo vykonávať náboženské obrady. Bratia rozširovali traktát s názvom Quebec’s Burning Hate for God and Christ and Freedom Is the Shame of All Canada (Planúca nenávisť Quebecu k Bohu a Kristovi a slobode je hanbou pre celú Kanadu). Štvorstranový traktát podrobne opisoval výtržnosti vyvolané duchovnými, policajnú brutalitu i prípady davových násilností zacielených proti našim bratom v provincii Quebec. Uvádzalo sa v ňom: „Protizákonné zatýkanie Jehovových svedkov pokračuje... V celom Montreale sa proti Jehovovým svedkom nazbieralo približne 800 obvinení.“

12. a) Ako odporcovia zareagovali na rozširovanie traktátu? b) Z akého trestného činu boli naši bratia obvinení? (Pozri aj poznámku.)

¹² Quebecký premiér Maurice Duplessis bol jedna ruka s rímskokatolíckym kardinálom Villeneuvom a za rozširovanie traktátu vyhlásil svedkom „neľútostnú vojnu“. Počet žalôb sa rýchlo zdvojnásobil na 1 600. „Polícia nás už zatkla toľkokrát, že sme to aj prestali počítať,“ povedala istá priekopníčka. Svedkovia, ktorí boli prichytení pri rozširovaní traktátu, boli obvinení z trestného činu propagácie materiálu, ktorý podvracia a hanobí štát.b

13. Kto bol ako prvý pred súdom na základe obvinenia z podvracania a hanobenia štátu a ako súd rozhodol?

¹³ Prvými, ktorí za podvracanie a hanobenie štátu stáli pred súdom, boli v roku 1947 brat Aimé Boucher a jeho dcéry, 18-ročná Gisèle a 11-ročná Lucille. Traktát Quebec’s Burning Hate (Planúca nenávisť Quebecu) rozširovali neďaleko svojej farmy v kopcoch južne od mesta Quebec. Pri pohľade na nich však bolo treba veľkú dávku fantázie, aby v nich človek videl narušovateľov verejného poriadku, ktorí nerešpektujú zákon. Brat Boucher bol totiž pokorný a mierny človek, ktorý sa v tichosti staral o svoju farmičku a tu a tam zašiel na bričke do mesta. Paradoxne práve jeho rodina si prešla niektorými útrapami, o ktorých sa písalo v traktáte. Sudca neznášal Jehovových svedkov a odmietol prijať dôkazy o nevine tejto rodiny. Naproti tomu ochotne prijal stanovisko obžaloby, že traktát rozdúchava nenávisť a Boucherovci majú byť uznaní za vinných. Tým v podstate vyjadril, že hovoriť pravdu je trestný čin! Aimého a Gisèle uznal za vinných z podvracania a hanobenia štátu a ešte aj maloletá Lucille strávila vo väzení dva dni. Bratia sa odvolali na Najvyšší súd Kanady a ten rozhodol, že sa bude prípadom zaoberať.

14. Ako si počínali bratia a sestry z Quebecu v čase, keď boli prenasledovaní?

¹⁴ Medzičasom, aj napriek neutíchajúcim násilným útokom, naši odvážni bratia a sestry z Quebecu ďalej zvestovali posolstvo o Kráľovstve. A často s obdivuhodnými výsledkami. Za štyri roky od kampane, ktorá prebehla v roku 1946, stúpol počet svedkov v Quebecu z 300 na 1 000!c

15., 16. a) Ako rozhodol Najvyšší súd Kanady v prípade rodiny Boucherovcov? b) Aký úžitok mali z tohto víťazstva naši bratia a iní ľudia?

¹⁵ Najvyšší súd Kanady sa v úplnom, deväťčlennom zložení venoval prípadu Aimého Bouchera v júni 1950. O šesť mesiacov, 18. decembra toho roku, rozhodol v náš prospech. Prečo? Právnik Jehovových svedkov brat Glen How objasnil, že súd prijal argument obhajoby, že človeka možno obviniť z „podvracania“, len ak nabádal na násilie alebo na vzburu proti vláde. Traktát však „nijaké také nabádanie neobsahoval, a preto bol zákonným uplatnením slobody prejavu“. Brat How dodal: „Na vlastné oči som videl, ako nám Jehova pomohol zvíťaziť.“d

¹⁶ Rozhodnutie najvyššieho súdu bolo pre Božie Kráľovstvo veľkým víťazstvom. Po ňom už bolo bezpredmetných aj všetkých 122 neuzavretých prípadov, v ktorých boli Jehovovi svedkovia z Quebecu obvinení z podvracania a hanobenia štátu. Výnos súdu navyše znamenal, že občania Kanady a ostatných krajín Britského spoločenstva národov už môžu slobodne vyjadrovať znepokojenie nad konaním vlády. Toto víťazstvo okrem toho zastavilo útok cirkvi a štátu na práva a slobody Jehovových svedkov.e

Podomoví obchodníci či horliví kazatelia Božieho Kráľovstva?

17. Pomocou čoho sa niektoré vlády snažia obmedzovať našu službu?

¹⁷ Jehovovi svedkovia nie sú „podomovými obchodníkmi s Božím slovom“, rovnako ako nimi neboli ani raní kresťania. (Prečítajte 2. Korinťanom 2:17.) Niektoré vlády sa však napriek tomu snažia obmedzovať našu službu pomocou zákonov o obchodných vzťahoch. Zamyslime sa nad dvoma prípadmi, v ktorých sa riešila otázka, či sú Jehovovi svedkovia podomoví obchodníci, alebo kazatelia Božieho Kráľovstva.

18., 19. Ako sa dánske štátne úrady snažili obmedziť našu zvestovateľskú službu?

¹⁸ Dánsko. Prvého októbra 1932 začal platiť zákon, ktorým sa predaj tlačeného materiálu bez príslušného oprávnenia stal protizákonným. Naši bratia o takéto oprávnenie, pochopiteľne, nepožiadali. Na druhý deň slúžilo päť zvestovateľov v meste Roskilde, vzdialenom niečo vyše 30 kilometrov západne od hlavného mesta Kodaň. Keď sa podvečer stretli, chýbal medzi nimi August Lehmann. Zatkli ho za neoprávnený podomový predaj.

¹⁹ Súd s Augustom Lehmannom sa konal 19. decembra 1932. Brat vo výpovedi potvrdil, že navštevoval ľudí a ponúkal im biblickú literatúru, ale poprel, že by išlo o podomový predaj. Súd prvého stupňa mu dal za pravdu. V súdnom rozhodnutí sa uvádzalo: „Obžalovaný... dokáže pokryť svoje finančné potreby, nenadobúdal žiadne finančné výhody ani nemal v úmysle ich nadobudnúť; naopak, svoju činnosť vykonával na vlastné náklady.“ Súd sa postavil na stranu Jehovových svedkov a dospel k záveru, že činnosť Augusta Lehmanna nemožno „považovať za predaj“. Ale nepriatelia Božieho ľudu chceli zvestovanie v Dánsku zastaviť stoj čo stoj. (Žalm 94:20) Štátny žalobca sa preto postupne odvolal až na najvyšší súd krajiny. Čo s tým urobili naši bratia?

20. Ako rozhodol Najvyšší súd Dánska a ako na to zareagovali bratia a sestry?

²⁰ Týždeň pred zasadnutím najvyššieho súdu Jehovovi svedkovia v celom Dánsku zintenzívnili službu. V rozsudku, ktorý zaznel v utorok 3. októbra 1933, najvyšší súd potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu, totiž, že August Lehmann neporušil zákon. To znamenalo, že svedkovia môžu ďalej slobodne zvestovať. Bratia a sestry vyjadrili Jehovovi vďaku za toto právne víťazstvo tým, že sa v službe nasadili ešte viac. Od vynesenia tohto rozsudku môžu bratia v Dánsku slúžiť bez toho, aby sa im v tom vláda pokúšala brániť.

21., 22. Ako rozhodol Najvyšší súd Spojených štátov v prípade brata Murdocka?

²¹ Spojené štáty. V nedeľu 25. februára 1940 boli priekopník Robert Murdock mladší a sedem ďalších svedkov zatknutí počas služby v meste Jeannette neďaleko Pittsburghu v štáte Pensylvánia. Boli uznaní za vinných z neoprávneného predaja literatúry. Proti tomuto rozsudku sa odvolali na Najvyšší súd Spojených štátov a ten ich odvolanie prijal.

²² Najvyšší súd oznámil svoje rozhodnutie 3. mája 1943. Bolo v prospech Jehovových svedkov. Súd vyslovil námietku proti povinnosti kúpiť si oprávnenie, pretože sa tým „spoplatňuje výkon práva zaručeného federálnou ústavou“. Vyhlásil, že mestské nariadenie „predstavuje obmedzenie slobody tlače a práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo“. Keď sudca William O. Douglas tlmočil väčšinové rozhodnutie súdu, o činnosti Jehovových svedkov uviedol: „Nie je to len kázanie; nie je to len rozširovanie náboženskej literatúry. Je to kombinácia týchto dvoch činností.“ A dodal: „Táto forma náboženskej činnosti má... v spoločnosti rovnako dôležité miesto ako bohoslužby v kostoloch a kázanie z kazateľníc.“

23. Prečo sú víťazstvá na súdoch v roku 1943 pre nás významné?

²³ Toto rozhodnutie bolo pre Boží ľud významným víťazstvom. Potvrdilo sa ním, že sme skutočne kazatelia Božieho Kráľovstva, a nie obchodníci. V ten pamätný deň roku 1943 vyhrali Jehovovi svedkovia na najvyššom súde nielen v prípade brata Murdocka, ale aj v ďalších 11 zo všetkých 13 prípadov. Rozsudky boli pôsobivým precedensom v neskorších súdnych sporoch, v ktorých sa odporcovia snažili spochybniť naše právo zvestovať posolstvo o Kráľovstve verejne a z domu do domu.

„Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí“

24. Čo robíme, keď niektorá vláda zakáže našu zvestovateľskú činnosť?

²⁴ Veľmi si ceníme, keď nám vlády svojimi zákonmi zaručujú právo slobodne zvestovať posolstvo o Kráľovstve. Ak však niektorá vláda našu činnosť zakáže, my len upravíme formy služby a ďalej v nej pokračujeme tak, ako sa dá. Podobne ako apoštoli, aj my „musíme ako vládcu viac poslúchať Boha ako ľudí“. (Sk. 5:29; Mat. 28:19, 20) Zároveň sa obraciame na súdy, aby sme dosiahli zrušenie zákazu našej činnosti. Pozrime sa na dva príklady.

25., 26. a) Čo viedlo k tomu, že sa bratia v Nikarague obrátili na najvyšší súd? b) Aký rozsudok vyniesol najvyšší súd?

²⁵ Nikaragua. Dňa 19. novembra 1952 vstúpil misionár a služobník pobočky Donovan Munsterman do budovy prisťahovaleckého úradu v hlavnom meste Managua. Predvolal si ho riaditeľ úradu, kapitán Arnold García. Kapitán bratovi povedal, že všetkým Jehovovým svedkom v Nikarague „sa zakazuje pokračovať v hlásaní ich učenia a propagácii ich náboženských aktivít“. Keď sa ho brat opýtal prečo, odpovedal, že Jehovovi svedkovia nemajú od ministerstva povolenie konať svoju službu a že boli obvinení z toho, že sú komunisti. Kto ich z toho obvinil? Rímskokatolícki duchovní.

²⁶ Brat Munsterman sa ihneď odvolal na príslušné ministerstvo i na prezidenta Anastasia Somozu Garcíu, ale márne. A tak sa bratia zmenenej situácii prispôsobili. Zavreli sály Kráľovstva a začali sa stretávať v malých skupinách. A hoci prestali vydávať svedectvo na ulici, posolstvo o Kráľovstve hlásali ďalej. V tom čase tiež oficiálne požiadali Najvyšší súd Nikaraguy, aby zákaz vyhlásil za neplatný. O zákaze i o obsahu žiadosti podanej na tento súd sa doširoka rozpísali noviny. Najvyšší súd prijal prípad na prerokovanie. Aký bol výsledok? Devätnásteho júna 1953 vydal najvyšší súd jednomyseľné uznesenie v prospech Jehovových svedkov. Zákaz vyhlásil za porušenie ústavného práva na slobodu prejavu a svedomia a práva slobodne prejavovať svoju vieru. Nariadil tiež, aby sa vzťahy medzi nikaragujskou vládou a svedkami vrátili do stavu, v akom boli pred zákazom.

27. a) Čo udivilo Nikaragujčanov na rozhodnutí najvyššieho súdu? b) O čom boli presvedčení naši bratia?

²⁷ Nikaragujčania nevychádzali z údivu, keď sa najvyšší súd zastal svedkov. Dovtedy malo duchovenstvo taký vplyv, že súd sa s ním nechcel ťahať za prsty. Aj predstavitelia vlády mali takú moc, že súd sa proti ich rozhodnutiam postavil iba zriedkakedy. Naši bratia pripisovali víťazstvo svojmu Kráľovi a tomu, že neprestali zvestovať. (Sk. 1:8)

28., 29. Aký zvrat nastal v polovici 80. rokov v Zaire?

²⁸ Zair. V polovici 80. rokov bolo v Zaire (dnes Konžská demokratická republika) okolo 35 000 svedkov. Aby sa uspokojili potreby rastúceho počtu zvestovateľov Kráľovstva, pobočka stavala nové budovy. V decembri 1985 sa v hlavnom meste Kinshasa konal medzinárodný zjazd a na mestskom štadióne sa zišlo 32 000 delegátov z mnohých častí sveta. Potom sa však situácia Jehovových služobníkov začala meniť. Čo sa stalo?

²⁹ Porozpráva nám o tom brat Marcel Filteau, misionár z kanadského Quebecu, ktorý zažil prenasledovanie za Duplessisovho režimu a slúžil aj v Zaire: „Dvanásteho marca 1986 dostali bratia list, v ktorom boli informovaní, že zairská spoločnosť Jehovových svedkov bola postavená mimo zákona.“ Tento výnos podpísal prezident krajiny Mobutu Sese Seko.

30. Pred akým vážnym rozhodnutím stáli členovia výboru pobočky a ako sa rozhodli?

³⁰ Na druhý deň hlásateľ v štátnom rozhlase oznámil: „V [Zaire] už budeme mať od Jehovových svedkov svätý pokoj.“ Hneď sa rozpútalo prenasledovanie. Ľudia ničili sály Kráľovstva. Bratia prichádzali o majetok, boli zatýkaní, väznení a bití. Do väzenia sa dostali dokonca aj deti svedkov. Dvanásteho októbra 1988 vláda skonfiškovala majetok našej organizácie a pozemok pobočky zabralo vojsko. Bratia, ktorí mali na starosti dielo v krajine, sa písomne obrátili na prezidenta, ale nedostali žiadnu odpoveď. V tých dňoch stáli členovia výboru pobočky pred vážnym rozhodnutím: obrátiť sa na najvyšší súd alebo počkať? Koordinátorom výboru pobočky bol v tom čase misionár Timothy Holmes. Brat Holmes spomína: „Prosili sme Jehovu, aby nám dal múdrosť a viedol nás.“ Po modlitbách a spoločnej úvahe dospel výbor k záveru, že nie je vhodný čas na právne kroky. Rozhodli sa radšej sústrediť na to, aby sa postarali o bratov a našli spôsoby, ako pokračovať vo zvestovateľskej službe.

31., 32. Aké pozoruhodné rozhodnutie prijal Najvyšší súd Zairu a aký vplyv to malo na našich bratov?

³¹ Prešlo niekoľko rokov. Tlak na Jehovových svedkov poľavil a v krajine sa začali viac rešpektovať ľudské práva. Vtedy výbor pobočky usúdil, že nastal čas napadnúť zákaz na Najvyššom súde Zairu. Napodiv, najvyšší súd prijal ich žiadosť a rozhodol sa týmto prípadom zaoberať. Dňa 8. januára 1993, skoro sedem rokov po vyhlásení prezidentského zákazu, súd rozhodol, že postup vlády proti svedkom bol protiprávny. Na základe tohto rozhodnutia bol zákaz zrušený. Pritom to nebolo len tak, lebo s rozsudkom bolo spojené obrovské riziko. Zrušenie rozhodnutia prezidenta krajiny mohlo sudcov stáť život! Brat Holmes hovorí: „Počas celého procesu sme videli, ako môže Jehova všetko zmeniť.“ ​(Dan. 2:21) Víťazstvo veľmi posilnilo vieru našich bratov. Cítili, že Kráľ Ježiš vedie svoj ľud a pomáha mu konať v správnom čase a správnym spôsobom.

³² Zrušenie zákazu umožnilo pobočke pozvať misionárov, postaviť novú budovu a začať dovážať biblickú literatúru.f Boží služobníci na celom svete sú nesmierne šťastní, keď vidia, ako Jehova duchovne chráni svoj ľud! (Iz. 52:10)

„Jehova je môj pomocník“

33. Čo je zjavné z tohto krátkeho prehľadu niekoľkých súdnych sporov?

³³ Ježiš svojim nasledovníkom sľúbil: „Dám vám ústa a múdrosť, ktorej žiadni vaši protivníci dovedna nebudú schopní odolať alebo prieť sa.“ ​(Prečítajte Lukáša 21:12–15.) Z nášho krátkeho prehľadu niekoľkých súdnych sporov vidno, že Ježiš svoj sľub naozaj plní. Je tiež celkom zjavné, že Jehova niekedy pôsobí, aby novodobí gamalielovia ochránili jeho ľud. Alebo podnecuje odvážnych sudcov či právnikov, aby sa zastali spravodlivosti. Jehova tak zneškodňuje zbrane našich protivníkov. (Prečítajte Izaiáša 54:17.) Záver je jasný: Božie dielo nemôže nič zastaviť.

34. Prečo sú naše víťazstvá na súdoch také pozoruhodné a čo potvrdzujú? (Pozri aj rámček „Pozoruhodné víťazstvá uľahčujú zvestovanie“.)

³⁴ Prečo sú naše víťazstvá na súdoch také pozoruhodné? Zvážme: Jehovovi svedkovia nemajú vysoké posty ani veľký vplyv. Nezapájame sa do volieb, nepodporujeme politické kampane ani nelobujeme u politikov. Okrem toho tí z nás, ktorí stáli pred najvyššími súdmi, sú zvyčajne považovaní za „nevzdelaných a obyčajných ľudí“. (Sk. 4:13) Teda z čisto ľudského hľadiska nemali súdy dôvod rozhodnúť v neprospech našich vplyvných náboženských a politických odporcov a pomôcť nám. Jednako to znova a znova robili! Naše právne víťazstvá potvrdzujú, že sme naozaj „pod Božím dohľadom spolu s Kristom“. (2. Kor. 2:17) Preto sa pridávame k apoštolovi Pavlovi, ktorý vyhlásil: „Jehova je môj pomocník; nebudem sa báť.“ ​(Hebr. 13:6)