Vrúcnosť a cit

EMÓCIE sú podstatnou súčasťou ľudského života. Keď človek vyjadruje svoje emócie, odhaľuje tým, čo je v jeho srdci, akým človekom je vo svojom vnútri, čo si myslí o rôznych situáciách a ľuďoch. Vplyvom zlých skúseností v živote — a v niektorých prípadoch vplyvom kultúry — však mnohí ľudia svoje emócie zakrývajú. No Jehova nás povzbudzuje, aby sme si pestovali pozitívne vlastnosti a potom vhodným spôsobom prejavovali, čo je v našom vnútri. — Rim. 12:10; 1. Tes. 2:7, 8.

Slová, ktoré povieme, môžu pravdivo opisovať naše emócie. Ale ak slová nevyjadríme s príslušným citom, tí, ktorí nás počúvajú, môžu pochybovať o našej úprimnosti. Na druhej strane, ak slová vyjadríme s vhodným citom, naša reč môže získať na kráse a bohatosti a to môže zapôsobiť na srdce poslucháčov.

Prejavovanie vrúcnosti. Vrúcne city sú často spojené s premýšľaním o ľuďoch. Aj keď hovoríme o Jehovových drahocenných vlastnostiach a vyjadrujeme ocenenie pre Jehovovu dobrotu, náš hlas by mal znieť vrúcne. (Iz. 63:7–9) A keď sa rozprávame s blížnymi, náš spôsob reči by mal takisto vyjadrovať príťažlivú vrúcnosť.

K Ježišovi prichádza malomocný a prosí ho o uzdravenie. Predstav si Ježišov tón hlasu, keď hovorí: „Chcem. Buď očistený!“ ​(Mar. 1:40, 41) Predstav si aj scénu, ako žena, ktorá je už 12 rokov postihnutá krvotokom, nenápadne pristupuje zozadu k Ježišovi a dotýka sa okraja jeho vrchného odevu. Keď si uvedomí, že neunikla pozornosti, trasúc sa predstupuje pred Ježiša, padá mu k nohám a pred všetkými ľuďmi vyznáva, prečo sa dotkla jeho odevu a ako bola uzdravená. Zamysli sa, akým tónom hlasu jej asi Ježiš hovorí: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila, choď v pokoji.“ ​(Luk. 8:42b–48) Vrúcnosť, ktorú Ježiš v týchto situáciách prejavil, pôsobí na naše srdce dodnes.

Keď tak ako Ježiš s ľuďmi súcitíme a keď im naozaj chceme pomôcť, prejaví sa to v spôsobe, akým sa s nimi rozprávame. Takýto prejav vrúcnosti je úprimný, nie prehnaný. Naša vrúcnosť môže byť tým, čo rozhodne o reakcii ľudí. Väčšina vecí, o ktorých hovoríme vo zvestovateľskej službe, si zaslúži takýto spôsob vyjadrovania, najmä keď podnecujeme ľudí k premýšľaniu, povzbudzujeme ich, nabádame a prejavujeme súcit.

Ak prechovávaš voči iným vrúcne city, daj to najavo výrazom tváre. Keď prejavuješ vrúcnosť, poslucháči sú k tebe priťahovaní ako k ohňu v studenej noci. No ak na tvojej tvári vrúcnosť nevidno, poslucháči nemusia byť presvedčení, že sa o nich úprimne zaujímaš. Vrúcnosť si nemožno nasadiť ako masku — musí byť pravá.

Vrúcnosť by sa mala prejavovať aj v tvojom hlase. Ak máš tvrdý, drsný hlas, bude asi ťažké vyjadrovať v reči vrúcnosť. Ale čas a vedomé úsilie ti v tom pomôžu. Jedna vec, ktorá by ti z čisto technického hľadiska mohla pomôcť, je pamätať na to, že krátke, sekané slabiky pôsobia tvrdo. Skús vyslovovať dlhé slabiky o niečo dlhšie. To ti umožní hovoriť vrúcnejšie.

Ešte dôležitejšie je však to, čo je predmetom tvojho záujmu. Ak sa tvoje myšlienky sústreďujú naozaj na tých, ku ktorým hovoríš, a máš úprimnú túžbu povedať im niečo, čo im pomôže, tieto pocity sa odzrkadlia aj v tom, ako hovoríš.

Živý prednes je podnetný, ale potrebné sú aj nežné city. Nestačí vždy len presvedčiť myseľ. Musíme tiež zapôsobiť na srdce.

Prejavovanie iných citov. Emócie, ako je úzkosť, strach a skľúčenosť, vyjadruje človek, ktorý je v tiesni. V našom živote by mala prevládať radosť a to by sa malo prejavovať aj v našej reči. Na druhej strane však niektoré emócie treba držať na uzde. Nie sú v súlade s kresťanskou osobnosťou. (Ef. 4:31, 32; Fil. 4:4) City každého druhu možno vyjadriť slovami, ktoré zvolíme, tónom hlasu, nábojom v našej reči, výrazom tváre a gestami.

Biblia sa zmieňuje o celom rade ľudských emócií. Niekedy ich priamo vymenúva. Inokedy hovorí o udalostiach alebo cituje výroky, ktoré odhaľujú emócie. Keď takú látku čítaš nahlas, zapôsobí na teba aj na tvojich poslucháčov silnejším dojmom vtedy, ak sa tieto emócie prejavia v tvojom hlase. Na to je potrebné vžiť sa do situácie ľudí, o ktorých čítaš. Prejav však nie je divadelné predstavenie, a preto si dávaj pozor, aby si to nepreháňal. Snaž sa, aby biblické pasáže ožili v mysli tých, ktorí ťa počúvajú.

Vhodné k látke. Rovnako ako to platí o nadšení, aj vrúcnosť, ktorú vkladáš do svojej reči, a iné emócie, ktoré vyjadruješ, do veľkej miery závisia od toho, čo hovoríš.

Nájdi si Matúša 11:28–30 a všimni si, čo sa tam hovorí. Potom si prečítaj Ježišovo odsúdenie znalcov Písma a farizejov, zaznamenané v Matúšovi 23. kapitole. Určite by sme si nevedeli predstaviť, že by tieto ostré slová odsúdenia hovoril apaticky a bez života.

Aké city si podľa tvojho názoru vyžaduje správa o Júdovej prosbe za svojho brata Benjamina, zapísaná v 1. Mojžišovej 44. kapitole? Všimni si emócie vyjadrené v 13. verši, náznak toho, čo si Júda myslel o dôvode nešťastia, v 16. verši a ako Jozef reagoval podľa 1. Mojžišovej 45:1.

Teda ak chceme čítať alebo hovoriť pôsobivo, musíme premýšľať nielen o slovách a myšlienkach, ale aj o citoch, s ktorými by sme ich mali vyjadrovať.