OKNO DO MINULOSTI
Španielsko vyháňa Moriskov
Takmer za každým ťahom Španielska v tomto smutnom príbehu vraj stála cirkev. Je to príbeh, ktorý rozhodne stojí za prečítanie.
ŠPANIELSKA koruna chcela vytvoriť kresťanský štát s jedným právnym systémom. Moriskovia boli považovaní za nevercov, a preto podľa názoru mnohých bola ich prítomnosť v Božích očiach hrubou urážkou. Po mnohých rokoch nakoniec padlo rozhodnutie. Aké? Moriskovia mali byť vyhnaní!a
NÁSILNÉ OBRACANIE NA VIERU
Španielski Mauri — príslušníci moslimskej menšiny, ktorých tu nazývali Mudejarovia — žili po stáročia na územiach ovládaných katolíkmi v relatívnom mieri. Na niektorých miestach sa istý čas tešili právnemu postaveniu, ktoré im umožňovalo ponechať si vlastné zákony a zvyky a vyznávať svoje náboženstvo.
V roku 1492 katolícki panovníci Ferdinand II. Aragónsky a Izabela I. Kastílska dobyli Granadu, poslednú moslimskú baštu na Pyrenejskom polostrove. Podmienky kapitulácie zaručovali miestnemu maurskému obyvateľstvu podobné práva, ako mali Mudejarovia. Zakrátko však katolícki vládcovia spolu s duchovnými zintenzívnili prenasledovanie moslimskej menšiny vo svojich správnych oblastiach a nútili ich prijať katolicizmus. Mauri proti tomuto porušovaniu predchádzajúcich dohôd protestovali a v roku 1499 sa vzbúrili. Vládne vojská povstanie násilne potlačili a potom boli moslimovia v jednej oblasti za druhou nútení buď konvertovať, alebo opustiť krajinu. Konvertitov, ktorí zostali v Španielsku, začali Španieli nazývať Moriskami.
„ANI DOBRÍ KRESŤANIA, ANI LOJÁLNI PODDANÍ“
V roku 1526 bol islam zakázaný už v celom Španielsku, ale mnohí Moriskovia naďalej tajne vyznávali svoje náboženstvo. Ako ľud si viac-menej zachovali svoju kultúrnu identitu.
Spočiatku bola povrchná príslušnosť Moriskov ku katolicizmu tolerovaná. Veď koniec koncov zohrávali dôležitú úlohu ako umelci, remeselníci, robotníci a daňoví poplatníci. No keďže sa vo všeobecnosti odmietali asimilovať, nálada voči nim bola nepriateľská a stretávali sa s diskrimináciou zo strany vlády i bežných ľudí. Takéto predsudky mohli byť živené aj tým, že cirkev čoraz viac spochybňovala úprimnosť ich obrátenia.
Toleranciu čoskoro vystriedal nátlak. V roku 1567 vydal kráľ Filip II. nariadenie, ktorým zakázal Moriskom používať ich jazyk, nosiť ich oblečenie a dodržiavať ich zvyky a tradície. Toto nariadenie vyvolalo ďalšiu vzburu a krviprelievanie.
Odhaduje sa, že zo Španielska muselo násilne odísť asi 300 000 Moriskov
Podľa historikov dospeli španielski panovníci k presvedčeniu, že „Moriskovia nie sú ani dobrými kresťanmi, ani lojálnymi poddanými“. Preto ich obvinili, že sa spolčili s nepriateľmi Španielska — berberskými pirátmi, francúzskymi protestantmi a Turkami —, aby podporili vpád cudzích vojsk. Predsudky a obavy, že by sa Moriskovia nakoniec stali zradcami, prispeli k tomu, že Filip III. v roku 1609 rozhodol o ich vypovedaní z krajiny.b V nasledujúcich rokoch boli ľudia, ktorí boli podozriví z príslušnosti k Moriskom, prenasledovaní. Takýmito hanebnými prostriedkami sa napokon dosiahlo, že sa celé Španielsko stalo katolíckou krajinou.
a Označenie Moriskovia pochádza zo španielčiny a znamená Mauríci (malí Mauri). Historici používajú tento výraz v nehanlivom zmysle na označenie ľudí moslimského pôvodu, ktorí po páde posledného moslimského kráľovstva na Pyrenejskom polostrove v roku 1492 konvertovali na katolicizmus a zostali v krajine.
b Historici sa domnievajú, že najmenej jeden zo španielskych vládcov sa zhabaním majetku Moriskov značne obohatil.