OKNO DO MINULOSTI
Čeng Che
„Zdolali sme vyše stotisíc lia nedozerných morských diaľav a videli sme na oceáne vlny ozrutné sťa vrchy, dvíhajúce sa do výšky oblohy, a naše oči sa upierali na ďaleké barbarské končiny... zatiaľ čo naše plachty sa vznosne rozvíjali sťa oblaky vo dne v noci, a napredovali sme rezko ako hviezda, pretínajúc tie besnejúce vlny, ani čo by sme si vykračovali po verejnej ceste.“ (Nápis v meste Čchang-le v čínskej provincii Fu-ťien, ktorý sa datuje do 15. storočia a pripisuje sa Čeng Chemu.)
ČÍNA je výnimočná vo viacerých ohľadoch. Má najviac obyvateľov na svete a patrí ku krajinám s najväčšou rozlohou. Jej obyvatelia postavili Veľký čínsky múr, jednu z najkolosálnejších stavieb v histórii. Flotila obrovských lodí, ktoré dali postaviť čínski cisári Jung-le a Suan-te z dynastie Ming, nemala v nasledujúcich piatich storočiach obdobu. Tejto flotile velil Čeng Che, moslimský admirál z juhozápadnej Číny.
MOC, OBCHOD A ÚCTA
Podľa nápisu, ktorý bol čiastočne citovaný v úvode tohto článku, Čeng Che mal za úlohu „ukázať pretvárajúcu silu (cisárskej) cnosti a správať sa k ľuďom zo vzdialených krajín láskavo“. A tak, ako citát uvádza ďalej, sa vďaka jeho výpravám „krajiny spoza horizontu a z končín celej zeme stávajú poddanými [Číny]... Barbari zo zámoria... sa uchádzajú o prijatie [na cisárskom dvore], prinášajúc vzácne predmety a dary.“
Niektoré prístavy, do ktorých zavítala Čeng Cheho flotila
Dodnes zostáva nezodpovedaná otázka, prečo cisári z dynastie Ming podnikali tieto plavby. Niektorí považujú Čeng Cheho za vyslanca kultúry a dobrej vôle zo silného, no mierumilovného národa. Iní sa domnievajú, že jeho cieľom bolo výbojné politické ťaženie proti vazalským krajinám. Je pravda, že Čeng Che priniesol vládcom, ktorí ho vítali, skvostné dary a poskytol im politickú podporu. No tých, ktorí odmietli prejaviť minskému cisárovi symbolickú podriadenosť a úctu, premohol a vzal do zajatia. Výsledkom Čeng Cheho pôsobivých plavieb bolo, že desiatky vládcov z krajín obmývaných Indickým oceánom posielali do Číny vyslancov, aby vzdali cisárovi poctu.
Isté však je, že Čeng Cheho flotila viezla aj nevídané lakované predmety, porcelán a hodváb z dielní minských remeselníkov, aby s nimi obchodovala vo vzdialených prístavoch. Do Číny sa vrátila s drahokamami, slonovinou, koreninami, tropickými drevinami a s inými luxusnými predmetmi, ktoré si Číňania nesmierne cenili. Dokonca priviezli aj žirafu, ktorá údajne vyvolala v Číne nemalý rozruch. Vďaka tejto výmene tovaru i myšlienok sa okolitý svet mohol aspoň trochu zoznámiť s úchvatnou čínskou civilizáciou 15. storočia.
Tieto významné plavby však nemali dlhé trvanie. Len niekoľko desaťročí po Čeng Cheho výpravách stratila Čína záujem o medzinárodný obchod a diplomaciu. Nový cisár a jeho konfuciánski radcovia necítili potrebu kontaktovať sa s inými krajinami a snažili sa uzatvoriť Čínu pred okolitým svetom. Zdá sa, že zničili záznamy o veľkolepých plavbách i samotné lode, čím kapitolu o flotile pokladov nadobro uzavreli. Len nedávno sa ľudia v Číne i mimo nej dozvedeli o tomto slávnom období, keď moria brázdila majestátna flotila Čeng Cheho.
a Li je čínska jednotka dĺžky, ktorej hodnota sa počas stáročí menila. Predpokladá sa, že za života Čeng Cheho zodpovedala polovici kilometra.