Baptistériá — tichí svedkovia zabudnutého zvyku — INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže

Baptistériá — tichí svedkovia zabudnutého zvyku

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FRANCÚZSKU

„PONORENÝ pri krste v katedrále“ — tento titulok sa objavil v jedných francúzskych novinách v roku 2001. No sprievodná fotografia zobrazovala, ako budúci katolík stojí vo veľkom bazéne po kolená vo vode a katolícky biskup mu leje vodu na hlavu. Tento výjav, ktorý sa objavuje na mnohých miestach vo svete, poukazuje na trend, ktorým sa uberá katolícka cirkev od Druhého vatikánskeho koncilu, na krst nových členov čiastočným ponorením. Preto vznikajú otázky: Keďže väčšina katolíkov bola v detstve pokrstená niekoľkými kvapkami vody, ktorý druh krstu zodpovedá tomu, ako krstil Ján Krstiteľ a Ježišovi apoštoli? Ako by sa mali krstiť kresťania dnes? Na tieto otázky nám pomôžu nájsť odpoveď dejiny baptistérií.a

Pôvod a význam krstu

Pôvodne sa kresťania krstili úplným ponorením. Túto skutočnosť nám pomáha uvedomiť si biblická správa o tom, ako Filip pokrstil etiópskeho úradníka. Keď sa úradník dozvedel, kto je Kristus, a zbadal vodnú plochu, povedal: „Čo mi bráni, aby som bol ponorený?“ (Skutky 8:26–39, The Emphatic Diaglott) Koreň gréckeho slova pre „ponorený“ je baptizó a vzťahuje sa na úplné ponorenie. To zdôrazňuje aj skutočnosť, že krst je pripodobnený k pochovaniu. (Rimanom 6:4; Kolosanom 2:12) Je zaujímavé, že niektorí francúzski prekladatelia Biblie (napríklad Chouraqui a Pernot) hovoria o Jánovi Krstiteľovi ako o Jánovi Ponárateľovi.

V prvých storočiach po vzniku kresťanstva boli ľudia krstení úplným ponorením, a to na miestach, kde bolo dostatok vody — v riekach, v mori alebo v súkromných kúpeľoch. Ako však rástol počet konvertitov, na mnohých miestach Rímskej ríše — od Dalmácie po Palestínu a od Grécka po Egypt — sa začali stavať baptistériá. Jedno z najstarších baptistérií, ktoré boli dosiaľ objavené, sa nachádza v Sýrii na brehu rieky Eufrat a pochádza asi z roku 230 n. l.

Keď sa vo štvrtom storočí n. l. „kresťanská“ viera stala oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše, milióny ľudí sa stali „kresťanmi“ a museli byť pokrstení. A tak boli všade budované baptistériá. Len v Ríme bolo už v šiestom storočí postavených asi 25 baptistérií vrátane baptistéria v Bazilike sv. Jána v Lateráne. V Galii mala asi každá diecéza vlastné baptistérium. Podľa jedného zdroja ich bolo približne 150. Ďalšie stovky baptistérií boli postavené pravdepodobne na vidieku blízko malých kostolov, hrobiek alebo kláštorov.

Architektúra a dodávka vody

Baptistériá mali často kruhový alebo mnohouholníkový pôdorys a boli postavené buď ako samostatná budova, alebo ako súčasť už postaveného kostola. Pri vykopávkach sa zistilo, že hoci boli malé (zväčša zaberali menej ako 200 štvorcových metrov), boli nádherne zdobené kolonádami, mramorom, mozaikami a freskami, ktoré niekedy zobrazovali biblické scény. Niektoré baptistériá, napríklad v meste Mariana na Korzike, mali nad bazénom dokonca baldachýn. Názov baptistérium sa vzťahoval aj na samotný bazén, ktorý mohol mať štvorcový, okrúhly, šesťuholníkový, obdĺžnikový, krížový alebo osemuholníkový tvar. Zo šírky a hĺbky prvých baptistérií vidno, že boli prispôsobené na krst dospelých. Väčšinou boli dosť veľké, aby sa do nich zmestili aspoň dvaja ľudia. Napríklad v Lyone na východe Francúzska bol bazén široký 3,25 metra. Mnohé bazény mali schody — zvyčajne sedem —, po ktorých sa schádzalo do vody.

Jednou z najdôležitejších vecí, ktorou sa projektanti zaoberali, bol prívod vody. Mnohé baptistériá, napríklad baptistérium v Nice na juhu Francúzska, boli postavené blízko prírodného prameňa alebo na ruinách termálnych kúpeľov. Voda bola často privádzaná a odvádzaná potrubím. Inokedy ľudia prinášali dažďovú vodu z neďalekej nádrže.

Baptistérium sv. Jána v Poitiers na západe Francúzska, ktoré bolo postavené okolo roku 350 n. l., je dobrou ukážkou „kresťanského“ baptistéria zo štvrtého storočia. V obdĺžnikovej miestnosti s niekoľkými krídlami sa nachádzal veľký osemuholníkový bazén s tromi schodmi. Je hlboký 1,41 metra a jeho maximálna šírka je 2,15 metra. Bol napojený na akvadukt, ktorý privádzal do mesta vodu z neďalekého prameňa.

Úplné alebo čiastočné ponorenie?

Krstili sa ľudia v týchto baptistériách úplným ponorením? Niektorí katolícki historici hovoria, že nie, pretože ako tvrdia, z raného obdobia katolíckej cirkvi existujú zmienky o tom, že je možné vykonať čiastočný krst pokropením (vyliatím vody na hlavu). Hovoria tiež, že mnohé bazény neboli hlbšie ako jeden meter, a tak sa v nich dospelý človek nemohol ponoriť. V jednej katolíckej encyklopédii sa píše, že v Poitiers „celebrant [kňaz] mohol zostúpiť na tretí schod, a pritom si nenamočiť nohy“.

Ale aj z neskorších umeleckých stvárnení krstu vidno, že ľudia sa bežne dávali pokrstiť úplným ponorením, lebo sú zobrazení tak, že pred krstom im voda siaha po hruď alebo dokonca po krk. (Pozri fotografie hore.) Ale mohli by byť dospelí ľudia priemernej výšky úplne ponorení, keby im voda siahala len po pás? V jednom odbornom diele sa píše, že odvodňovací systém mohol byť dočasne zastavený, aby mohol byť kľačiaci alebo čupiaci krstenec ponorený.b Profesor Pierre Jounel, ktorý vyučuje katolícku liturgiu v Paríži, sa vyjadril: Krstenec „stál po pás vo vode. Kňaz alebo diakon mu položil ruku na hlavu a úplne ho ponoril pod vodu.“

Z baptistérií krstiteľnice

Časom sa z jednoduchého obradu krstu z čias apoštolov stal zložitý obrad, ku ktorému patria zvláštne odevy a pohyby, modlitby vyháňajúce zlých duchov, posvätenie vody, vyznanie viery a pomazanie. Na čoraz väčšom počte miest sa ujímal zvyk ponárať krstencov čiastočne. Bazény v baptistériách sa začali zmenšovať a niektoré boli prestavané na polovicu svojej pôvodnej šírky a hĺbky alebo aj na menej. Napríklad v Cazères na juhu Francúzska bazén, ktorý bol pôvodne hlboký 1,13 metra, bol v šiestom storočí hlboký už len 0,48 metra. Asi v 12. storočí čiastočné ponorenie z rímskokatolíckej cirkvi vymizlo a nahradilo ho pokropenie. Podľa francúzskeho akademika Pierra Chaunua to bolo preto, lebo „krstenie detí sa šírilo do krajín s nevľúdnymi klimatickými podmienkami, kde novorodenec nemohol byť ponorený do studenej vody“.

Tento vývoj viedol k budovaniu čoraz menších zariadení na krstenie, a tak vznikli dnešné krstiteľnice. V štúdii o dejinách krstu historik Frédéric Buhler hovorí: „Archeológia, písomné dokumenty a výtvarné umenie vo všeobecnosti dokazujú, že krstenie sa vyvíjalo od úplného ponorenia dospelých v prvých storočiach kresťanskej éry po pokropenie nemluvniat, pričom medzitým existovalo čiastočné ponorenie dospelých i úplné ponorenie detí.“

Zdá sa, že zvyk čiastočne ponárať dospelých je dnes čoraz obľúbenejší a dnešné krstiteľnice sú väčšie než kedysi. A v súlade s tým, čo Buhler nazval nostalgiou za ponorením, súčasná liturgia katolíckej cirkvi odporúča viac než kedykoľvek predtým úplné ponorenie. Je zaujímavé, že Biblia celý čas poukazuje na to, že je vhodné, aby sa kresťania krstili úplným ponorením.

[Poznámky pod čiarou]

a Pojem „baptistérium“ zvyčajne označuje cirkevnú budovu alebo časť kostola, kde sa odbavuje obrad krstu.

b V dnešnej dobe boli mnohí Jehovovi svedkovia pokrstení tak, že boli úplne ponorení v malých bazénoch alebo dokonca vo vani.

[Obrázok na strane 13]

Baptistérium sv. Jána v Poitiers, Francúzsko

[Obrázok na strane 13]

Rekonštrukcia baptistéria z piateho storočia v Mariane na Korzike

[Prameň ilustrácie]

[Obrázky na strane 14]

ZOBRAZENIA KRISTOVHO KRSTU

Rieka Jordán siaha Ježišovi po hruď a anjeli mu nesú uteráky na osušenie, deviate storočie

[Prameň ilustrácie]

Ježiš stojí v rieke Jordán a voda mu siaha po krk. Vľavo nesú dvaja anjeli plátno, aby ho osušili, 12. storočie

[Prameň ilustrácie]