Veľký zásah do krajiny

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NEMECKU

„KEĎ sme museli opustiť svoj domov, manželke takmer puklo srdce,“ hovorí Dieter. „Aj Michaela, naša 11-ročná dcéra, bola z toho veľmi nešťastná. Nemali sme však na výber.“ Sú to slová otca rodiny utečencov, ktorá utiekla z vojnovej zóny? Nie, táto rodina žila v jednej z banských oblastí Nemecka.

Podobný osud ako Dietra a jeho rodinu postihol v nemeckom Porýní za posledných 55 rokov približne 33 000 ľudí. Museli sa presťahovať, aby uvoľnili miesto na vybudovanie povrchovej hnedouhoľnej bane. Vzhľadom na rastúce požiadavky priemyslu na energiu sa len v nemeckých povrchových baniach každoročne vyťaží okolo 180 miliónov ton hnedého uhlia, čo je asi 25-násobok odhadovanej hmotnosti Cheopsovej pyramídy v Egypte.

Ako táto ťažba zasahuje do okolitej krajiny a do života ľudí, ktorí v nej žijú? Brockhaus Enzyklopädie uvádza: „Veľké povrchové bane si často vyžadujú rozsiahle presídlenie ľudí a prinášajú so sebou rôzne drastické zmeny.“a Pozrime sa na povrchovú baňu v Porýní a na ľudí, ktorých sa vybudovanie tejto bane dotklo.

Povrchová ťažba hnedého uhlia

Oblasť medzi Kolínom nad Rýnom a Aachenom v Dolnom Porýní je najväčšou hnedouhoľnou oblasťou v Európe. Má približne 2500 štvorcových kilometrov, teda je veľká takmer ako Luxemburské veľkovojvodstvo. Hnedé uhlie sa nenachádza priamo na povrchu. Je pokryté vrstvami štrku, piesku alebo hliny, ktoré musia byť pred ťažbou odstránené. Tieto vrchné vrstvy sa nazývajú skrývka.

Na odstránenie skrývky sa používajú kolesové rýpadlá. Jedno takéto rýpadlo odstráni za deň toľko skrývky, že by ňou bolo možné naplniť 16 000 nákladných áut. Aby sa steny jamy nezrútili, jama sa hĺbi terasovito. Jednotlivé pracovné plošiny vyhĺbenej bane sa nazývajú etáže. Na hornom obrázku môžete vidieť kolesové rýpadlá, ktoré pracujú na týchto etážach. Sú to jedny z najväčších strojov na svete. Sú vysoké 95 metrov, teda približne ako 30-podlažná budova.

Skrývka, ktorú rýpadlo odstráni, sa dopravníkom premiestni na určené miesto. Skúste si predstaviť, koľko materiálu sa musí takto premiestniť. V nemeckom Porýní je potrebné na každý kubický meter uhlia odstrániť viac ako 4,6 kubického metra skrývky. Tento materiál sa na dopravníkoch presúva takou rýchlosťou, že by sme mali čo robiť, keby sme chceli ísť popri týchto pásoch rovnakou rýchlosťou hoci aj na bicykli. Všetky dopravníky dopravujú materiál na jedno miesto. Odtiaľ sa jednotlivé materiály prepravujú do zásobníkov uhlia, nakladajú sa na vagóny a odvážajú sa do elektrární alebo sa vyvážajú na skládku hlušiny. Väčšina uhlia sa prevezie priamo do elektrární, kde sa použije na výrobu elektrickej energie.

Pokiaľ je to možné, skrývka sa využije na zasypanie jám, z ktorých už bolo uhlie vyťažené. Používajú sa na to stroje, ktoré zapĺňajú jamu vrstvou po vrstve, až kým celá jama nie je zaplnená. Zvyšná skrývka zostane uskladnená na výsypkách, teda na násypoch hlušiny, ktoré sa môžu týčiť až do výšky 200 metrov. Dosiahnuť, aby tieto násypy zapadli do reliéfu krajiny a dali sa prípadne využiť na poľnohospodárske účely alebo v lesníctve, je skúškou schopností krajinných architektov.

Znižovanie hladiny spodnej vody

Povrchová ťažba nevyhnutne znamená veľký zásah do reliéfu krajiny i do prírodných cyklov. Aby zostala povrchová baňa suchá, hladina spodnej vody sa musí znížiť pod úroveň najnižšieho bodu jamy. Množstvo vody, ktoré sa v Nemecku každoročne takto odčerpá, by postačovalo na uspokojenie potrieb najväčšieho nemeckého mesta Berlína na takmer tri a pol roka. Odčerpávanie takého veľkého množstva vody znepokojuje ochrancov životného prostredia. Obávajú sa hlavne toho, že by to mohlo ohroziť neďaleký prírodný park Maas-Schwalm-Nette, ktorý sa rozprestiera na hranici Nemecka s Holandskom. Tento park tvoria prírodné mokrade, ktoré sú domovom mnohých rastlín a zvierat.

Ľudia zodpovední za povrchovú ťažbu tvrdia, že niet dôvodu na obavy. Vodu, ktorú odčerpajú na mieste ťažby, vrátia neďaleko bane späť do zeme. Robia to pomocou vsakovacích studní. Predpokladá sa, že takým spôsobom zamedzia vysychaniu okolitej oblasti.

Krajina získava nový ráz

Na zemi neustále prebiehajú mnohé zmeny. Približne 25 000 miliónov ton sedimentov sa každoročne dostane do oceánov bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili. Pre toho, kto stojí na okraji povrchovej bane, sú však zmeny reliéfu krajiny zjavnejšie. Krajina tu získava úplne iný ráz. Ako ťažba hnedého uhlia zmenila krajinu v porýnskej oblasti?

Tie miesta medzi Kolínom nad Rýnom a Aachenom, kde sa už ťažba skončila, boli rekultivované a premenené na poľnohospodárske pozemky, lesy a parky. Boli sem presmerované toky riek a boli tu vybudované cesty, ako aj železničná trať. Publikácia Lignite Mining in the Rhineland (Ťažba hnedého uhlia v Porýní) vysvetľuje: „[Rekultivácia krajiny] nie je pokus napodobniť prírodu. Človek môže urobiť len prvý krok. Hlavnú časť práce musí urobiť príroda sama.“ Dnes sa už vyše 65 percent krajiny, do ktorej sa pri ťažbe zasiahlo, znovu využíva, a to hlavne na poľnohospodárske účely. S týmto cieľom bola na povrch priepustnej pôdy čo najrovnomernejšie nanesená dvojmetrová úrodná vrstva zeminy. Niekoľko rokov obhospodarovala túto oblasť určená spoločnosť. Potom bola pôda sprístupnená na bežné poľnohospodárske využitie.

Malá časť tohto územia s novými lesmi a umelými jazerami sa stala zákonom chránenou oblasťou. Domov si tu našli aj niektoré ohrozené druhy živočíchov, napríklad krehký motýľ bielopásovec topoľový a také vtáky, ako je trsteniarik škriekavý. Okrem toho tu začali rásť rastliny ako bublinatka obyčajná a vstavač vojenský. Obyvatelia Kolína nad Rýnom a Bonnu zistili, že bývalá povrchová baňa je teraz pre nich vhodným miestom na oddych a uvoľnenie.

Presídlenie a nový začiatok

Jednou z najťažších úloh spojených s povrchovou ťažbou je presídlenie ľudí, ktorí žijú priamo nad ložiskom hnedého uhlia. Pred začiatkom ťažby je nutné presťahovať celé obce.

Takéto presídlenie si vyžaduje veľké plánovanie, ktoré sa začína už 10 až 15 rokov vopred. Vynakladá sa úsilie, aby obyvatelia dedín mohli po presťahovaní zostať spolu. Skúsenosti ukazujú, že asi polovica ľudí chce zostať v tej istej komunite spolu so svojimi susedmi, zatiaľ čo iní sa na presťahovanie pozerajú ako na príležitosť začať úplne nový život niekde inde. Ľudia, ktorí sa musia presťahovať, dostanú odškodné, ale niektoré veci sa jednoducho nedajú vynahradiť. Napríklad ako vám môžu vynahradiť stratu nádherného výhľadu, ktorý ste mali z okna svojej obývacej izby? Alebo čím vám vynahradia blízke vzťahy s vašimi susedmi? V novom prostredí môže byť všetko inak.

Presídlenie neznamená len presťahovať sa do iného domu. Pri ťažbe sa celé okolie navždy zmení. Rodičia už nikdy nebudú môcť ukázať svojim deťom, kde vyrastali a kam chodili do školy. Ich niekdajší domov bude navždy preč. Ako sa ľudia vyrovnávajú s touto situáciou? Niektorých sme sa na to opýtali.

Friedhelm žije v dedine, ktorá sa má zakrátko presídliť. Stavba nového domu — v jeho prípade už po druhý raz — nie je v jeho veku radostnou vyhliadkou. „Keď sme stavali prvý dom, naučili sme sa veľa cenných vecí,“ hovorí jeho manželka Inge, „ale teraz už nemáme silu začať znovu stavať.“ Stavba nového domu obyčajne znamená žiť niekoľko rokov v provizórnych podmienkach na stavenisku a to je naozaj náročné.

Werner a Margarethe si myslia, že z hmotnej stránky väčšina ľudí týmto presídlením získa. Ale pre určité skupiny ľudí — napríklad pre vekom starších, pre farmárov a pre obchodníkov — je to veľký zásah do života. Pre tých, ktorí podnikali v obchodnej sfére, je začať odznova na novom mieste jednoducho finančne príliš náročné. Jeden farmár, ktorý sa musel presťahovať a už vyše 20 rokov má farmu na novom mieste, však hovorí, že preňho toto presídlenie dopadlo celkom dobre. Jeho postoj je „vyťažiť z danej situácie čo najviac, pretože na nej aj tak nemožno nič zmeniť“.

To je naozaj pravda! Časom si aj Dieter a jeho rodina, ktorých sme spomínali v úvode, zvykli na svoj nový domov. Patria k mnohým ľuďom, ktorí by mohli z vlastnej skúsenosti povedať, že povrchová ťažba znamená veľký zásah do krajiny i do života tých, ktorí v nej žijú.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 21]

Kolesové rýpadlo doluje hnedé uhlie

[Prameň ilustrácie]

Rheinbraun AG

[Obrázky na strane 23]

Stroj zasypáva bývalé miesto ťažby úrodnou pôdou

Rekultivované miesto bývalej povrchovej bane

[Prameň ilustrácií]

Obe fotografie: Rheinbraun AG