Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo neviem byť smelší?

„Byť plachý je ochromujúce. Je to zvierajúci strach, s ktorým musíte bojovať. Je to také skutočné.“ — Richard.a

„Keď som vyrastala, mala som skutočný problém s plachosťou. Bolo to, akoby som žila vo vlastnom malom svete.“ — 18-ročná Elizabeth.

‚VARI nie som v poriadku? Prečo nedokážem byť smelší?‘ Kládol si si niekedy takéto otázky? Podobne ako Richard spomenutý vyššie, možno cítiš nervozitu a úzkosť, keď stretneš niekoho nového. Možno máš strach, keď sa stretneš s ľuďmi, ktorí majú istú autoritu. Alebo možno máš také obavy z toho, čo si o tebe iní myslia, že keď máš príležitosť vyjadriť svoje pocity alebo názory, radšej zostaneš ticho. „Pre mňa je naozaj ťažké ísť k ľuďom, ktorých nepoznám naozaj dobre, a hovoriť s nimi,“ hovorí mladá Tracey.

Čo je vlastne za takýmito pocitmi? Porozumieť tomuto problému môže byť prvým krokom k jeho vyriešeniu. (Príslovia 1:5) Jedna žena povedala: „Nikdy som nevedela, prečo sa necítim medzi ľuďmi dobre. No teraz, keď viem, v čom je problém, môžem na ňom pracovať.“ Nuž, pozrime sa na niekoľko dôvodov, prečo je pre niektorých mladých náročné byť smelými.

Problém plachosti

Plachosť je pravdepodobne najčastejšia príčina. Kým smelý mladý človek sa zvyčajne teší z rôznych priateľstiev, ten, ktorý je plachý a odťahuje sa, môže sa cítiť sám a izolovaný. „Keď som vyrastala, mala som skutočný problém s plachosťou,“ hovorí 18-ročná Elizabeth. „Bolo to, akoby som žila vo vlastnom malom svete.“ Diane si spomína na stresy, ktoré prežívala počas prvého roku na strednej škole. „Nerada som bývala stredobodom pozornosti. Mala som učiteľa, ktorý chcel, aby sme hodnotili, aké je pre nás dôležité byť obľúbený. Na stupnici od nula po päť nula znamenala nedôležité a päť znamenalo dôležité. Všetky dievčatá, ktoré boli v škole obľúbené, napísali päťku. Ja som dala nulu. U mňa bola plachosť takmer strach z obľúbenosti. Nechceš, aby si ťa všímali alebo aby si bola stredobodom pozornosti, pretože máš strach, že iným by si sa nemusela páčiť.“

Samozrejme, byť tak trochu plachý nie je celkom zle. S plachosťou je úzko spätá skromnosť — uvedomovanie si vlastných obmedzení. Aj Biblia nám prikazuje, aby sme boli ‚skromní, keď chodíme so svojím Bohom‘. (Micheáš 6:8) Je ľahšie byť v prítomnosti osoby, ktorá je skromná alebo dokonca tak trocha plachá, ako v prítomnosti niekoho, kto je panovačný, agresívny či náročný. A zatiaľ čo platí, že je „čas hovoriť“, je aj „čas mlčať“. (Kazateľ 3:7) Plachí ľudia asi nemajú problém byť ticho. Pretože majú sklon byť ‚rýchli v počúvaní a pomalí v reči‘, iní si ich často cenia ako dobrých poslucháčov. — Jakub 1:19.

Veľmi často sa však stáva, že mladý človek je taký tichý, plachý či hanblivý, že je preňho ťažké nájsť si priateľov. A v niektorých extrémnych prípadoch môže plachosť spôsobiť to, čo jeden spisovateľ nazval „druhom neurotickej samoväzby“ — sociálnou izoláciou. — Príslovia 18:1.

Plachosť — bežný problém

Ak ťa trápi plachosť, uvedom si, že je to veľmi častý problém. V jednej štúdii so stredoškolskými a vysokoškolskými študentmi „sa 82 percent študentov vyjadrilo, že v určitom období svojho života boli plachí“. (Adolescence od Eastwooda Atwatera) Plachosť bola problémom niektorých ľudí aj v biblických časoch. Bojovali s ňou možno takí významní muži, ako bol Mojžiš a Timotej. — 2. Mojžišova 3:11, 13; 4:1, 10, 13; 1. Timotejovi 4:12; 2. Timotejovi 1:6–8.

Uvažuj o Saulovi, prvom kráľovi starovekého izraelského národa. Za normálnych okolností bol Saul odvážny muž. Keď sa jeho otcovi stratilo stádo oslíc, Saul sa smelo vydal na cestu, aby ho našiel. (1. Samuelova 9:3, 4) No keď bol ustanovený za kráľa národa, náhle ho ovládla plachosť. Namiesto toho, aby sa Saul postavil pred jasajúce zástupy, skryl sa medzi batožinu! — 1. Samuelova 10:20–24.

Saulov očividný nedostatok sebadôvery sa môže zdať záhadný. Napokon, Biblia ho opisuje ako pozoruhodného, príťažlivého mladého muža. Veď „od ramien nahor prevyšoval všetok ľud“! (1. Samuelova 9:2) A navyše, Boží prorok uistil Saula, že Jehova bude požehnávať jeho kraľovanie. (1. Samuelova 9:17, 20) No i tak sa Saul necítil istý. Keď sa dozvedel, že má byť kráľom, skromne odpovedal: „Či nie som Benjaminec, z najmenšieho z kmeňov Izraela, a môj rod najbezvýznamnejší zo všetkých rodov kmeňa Benjamina? Prečo si mi teda hovoril niečo také?“ — 1. Samuelova 9:21.

Ak mohlo chýbať sebavedomie takému človeku, ako bol Saul, niet sa čo čudovať, že aj tebe možno občas chýba odvaha. Ako mladý človek si v takom období života, keď sa tvoje telo rýchlo mení. Ešte si sa iba začal učiť, ako sa pohybovať vo svete dospelých. Je teda len prirodzené, že sa občas cítiš trocha rozpačitý a neistý. Dr. David Elkind napísal v časopise Parents: „Keď mladí ľudia začnú dospievať, väčšina z nich prejde obdobím plachosti, keď nadobudnú pocit niečoho, čo ja nazývam imaginárne obecenstvo — dojem, že druhí ich pozorujú a premýšľajú o ich výzore a skutkoch.“

Keďže mladých ľudí často posudzujú ich vrstovníci podľa výzoru, mnohí sa hnevajú na to, ako vyzerajú. (Porovnaj 2. Korinťanom 10:7.) Avšak príliš sa znepokojovať tým, ako človek vyzerá, je nezdravé. Mladá žena z Francúzska menom Lilia si spomína na svoju skúsenosť v tomto ohľade: „Mala som problém, aký má veľa mladých ľudí. Mala som akné — vyrážky! Nemáte odvahu ísť za druhými, lebo vás sužuje váš výzor.“

Začarovaný kruh

Pretože plachí ľudia bývajú často nepochopení, ľahko sa môžu dostať do začarovaného kruhu izolácie. Kniha Adolescence uvádza: „Pre plachých dospievajúcich je náročnejšie nájsť si priateľov, pretože druhí ich často nesprávne vnímajú negatívne. Plachí ľudia sú často považovaní za povznesených, nudných, bez záujmov, povýšeneckých, chladných a nepriateľských. Keď sa podľa toho s nimi zaobchádza, môžu sa cítiť ešte viac izolovaní, osamelí a deprimovaní.“ To nevyhnutne spôsobí, že sa správajú ešte plachejšie, čo, prirodzene, iba zosilní mylný dojem, že sú povýšeneckí a namyslení.

Samozrejme, keďže ako kresťan si „divadelným predstavením svetu“, mal by si sa zaujímať o to, akým dojmom pôsobíš na iných. (1. Korinťanom 4:9) Vyhýbaš sa zrakovému kontaktu, keď hovoríš s druhými? Hovorí tvoj postoj a reč tela, že chceš, aby ťa nechali na pokoji? Potom si uvedom, že ostatní si to môžu vysvetliť zle a začnú sa ti vyhýbať. To všetko môže ešte sťažiť možnosť rozvinúť priateľstvo.

Ďalšie faktory

Ďalším častým problémom je strach zo zlyhania. Pravdaže, je úplne normálne, že sa cítiš tak trocha neisto a váhavo, keď máš robiť niečo, čo je pre teba nové a presahuje to rámec tvojich skúseností. No niektorí mladí v tom zachádzajú do extrémov. Keď bola Gail mladá, bola tým, čo označila za obeť sociálnej fóbie. Hovorí: „Nikdy som v triede neodpovedala. A moji rodičia boli neustále bombardovaní poznámkami ako ‚Nikdy nezodvihne ruku. Nedokáže sa voľne vyjadrovať.‘ Tieto veci boli pre mňa veľmi nepríjemné a stresujúce. Viete, ešte aj teraz je to pre mňa ťažké.“ Strach z neúspechu môže byť ochromujúci. „Bojím sa, že urobím chybu,“ hovorí mladík menom Peter. „Nie som si celkom istý, či robím veci správne.“ Kruté žarty a kritika vrstovníkov môžu prehĺbiť pocit strachu a natrvalo podkopať sebadôveru mladého človeka.

Nedostatok družnosti je ďalší zvyčajný problém. Možno váhaš predstaviť sa niekomu novému jednoducho preto, že nevieš, čo povedať. Možno ťa prekvapí, že dokonca aj starší ľudia sú občas v spoločnosti neistí. Obchodník menom Fred hovorí: „Vo svete obchodu viem, ako si počínať, a naozaj mi to ide. Ak hovorím iba o obchode, nemám žiadne pochybnosti, že zanechám dobrý dojem. No keď s tými istými ľuďmi začnem spoločenskú konverzáciu, naraz zaváham. Možno si pomyslia, že som nudný alebo sa vyjadrujem knižne či príliš technicky a nie veľmi zaujímavo.“

Či si už plachý, cítiš sa v spoločnosti nesvoj, alebo si jednoducho spoločensky nešikovný, je iba na tvoje dobro, aby si sa naučil byť smelší. Biblia povzbudzuje kresťanov, aby sa ‚rozšírili‘ a spoznávali ďalších! (2. Korinťanom 6:13) No ako to môžeš dosiahnuť? To bude námetom budúceho článku.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Plachí ľudia sú často považovaní za povýšeneckých

[Obrázok na strane 26]

Strach zo zlyhania spôsobuje, že sa niektorí mladí vyhýbajú spoločnosti