Pozorujeme svet
Lesné požiare v Mexiku
Vlna lesných požiarov, ktorá do polovice apríla zničila okolo 140 000 hektárov lesa v Mexiku, bola opísaná ako „ekologická katastrofa“. Podľa Julie Carabias Lillovej, tajomníčky federálnej vlády Mexika, dovtedy v Mexiku zúrilo 6800 požiarov, a toto obdobie bolo nazvané najkritickejším obdobím požiarov za posledných 57 rokov. Hoci teploty boli nadpriemerné a dažďové zrážky boli slabé, predsa väčšina požiarov vznikla „ľudským pričinením — následkom nevedomosti, nezodpovednosti, a dokonca aj kriminálnej činnosti,“ uvádzajú noviny El Universal. Octavio Escobar López, regionálny riaditeľ Výboru pre prírodné zdroje, povedal: „Potrvá to asi desať rokov, kým sa obnoví všetka flóra a fauna, ktorú sme stratili za obdobie len o niečo dlhšie ako tri dni.“
Cvičenie a dlhovekosť
„Zdá sa, že rezké polhodinové prechádzky, aj keby sa opakovali len šesťkrát do mesiaca, by mohli znížiť riziko [predčasnej] smrti o 44 percent,“ uvádzajú noviny The New York Times v súvislosti s nedávnou štúdiou o dlhovekosti. Výskumníci vo Fínsku sledovali takmer 8000 párov dvojčiat počas obdobia približne 19 rokov a zistili, že aj u ľudí, ktorí cvičili len príležitostne, bola „pravdepodobnosť predčasnej smrti o 30 percent nižšia ako u ich dvojčiat žijúcich sedavým spôsobom života“. Táto štúdia je významná preto, lebo pri rozbore účinnosti cvičenia sa brali do úvahy aj dedičné faktory. Steve Farrell, výskumník, ktorý sa síce na tejto štúdii nezúčastnil, ale zaoberá sa skúmaním aerobiku, povedal: „Aj keď nemáte dobré genetické predpoklady, táto štúdia silne naznačuje, že zvýšenie telesnej činnosti vám môže pomôcť žiť dlhšie.“
Operení zločinci?
Polícia v Južnej Afrike odhalila systém pašovania diamantov pomocou vtákov. Polícia uvádza, že zamestnanci štátnej diamantovej bane si nosia v nádobkách na obed alebo vo voľných odevoch poštové holuby, a tak ich prepašujú do bane. Tam na ne pripevnia diamanty a potom vtáky vypustia, uvádzajú noviny Los Angeles Times. Poštové holuby môžu s drahokamami letieť aj niekoľko kilometrov. Počas niekoľkých rokov boli zachytené štyri vtáky nesúce pašované diamanty. V jednom prípade bol nájdený poštový holub so šiestimi karátmi neopracovaných diamantov, ktoré mal pod krídlami priviazané remienkom. Doteraz bolo pre používanie tejto metódy zatknutých 70 ľudí. Spomínané noviny uviedli odhad vedenia spoločnosti, že takmer každý tretí z diamantov vyťažených zo starého riečneho koryta ukradnú nepoctiví zamestnanci.
Génové inžinierstvo
Za posledných desať rokov vedci urobili mnoho objavov súvisiacich s génmi, ktoré u ľudí údajne určujú zložité črty alebo zdravotné poruchy. Niektorí vedci predpovedali, že jedného dňa to ľudstvu umožní manipulovať s génmi a vďaka tomu odstraňovať nežiaduce črty. Noviny The New York Times napríklad uvádzajú, že Lee Silver, biológ z Princetonskej univerzity, tvrdí, že naši potomkovia budú bystrejší, budú mať atletickejšiu postavu a budú žiť stovky rokov. No John Horgan, autor knihy The End of Science (Koniec vedy), hovorí: „Výskumníci dúfajú, že vďaka génovému inžinierstvu budú schopní produkovať ľudské osobnosti na objednávku. No doteraz žiadne z tvrdení o spojitosti medzi génmi a komplexnými črtami neboli potvrdené štúdiami, ktoré po týchto tvrdeniach nasledovali.“ Horgan preto dodáva: „Keď si vedci i žurnalisti uvedomia zlyhania vedy rovnako ako aj jej skutočné úspechy, možno predložia menej skreslený a poctivejší obraz reálnych vyhliadok vedy.“
Poľnohospodárske plodiny menej výživné?
Je dnešné ovocie a zelenina menej výživné následkom vyčerpania pôdy? Podľa vedcov zaoberajúcich sa skúmaním pôdy je odpoveď negatívna. University of California Berkeley Wellness Letter uvádza: „Rastlinné vitamíny vytvárajú rastliny samy.“ Ak teda v pôde chýbajú potrebné minerálne látky, rastliny nebudú primerane rásť. Rastlina možno nezakvitne alebo zvädne a vyhynie. Aby sa tomu predišlo, poľnohospodári hnojením dodávajú pôde minerálne látky. Spravodaj Wellness Letter uvádza: „Ak ovocie alebo zelenina, ktoré kupujete, vyzerajú zdravo, môžete si byť istí, že obsahujú tie výživné látky, ktoré majú obsahovať.“
Domy bez kuchyne
Odhaduje sa, že v Austrálii je viac než polovica jedál skonzumovaná mimo domova. Tento trend natoľko silnie, že niektoré byty v Sydney sa stavajú bez kuchyne, píše časopis The Courier-Mail. Navyše, keďže Austrálčania strávia prípravou jedál priemerne iba 20 minút denne, mnoho austrálskych supermarketov muselo prehodnotiť, aké druhy jedál budú ponúkať. Riaditeľka rozsiahlej siete veľkopredajní v Sydney tvrdí, že Austrália nasleduje vzor Spojených štátov, kde je väčšina jedál konzumovaná mimo domova.
Zločinnosť a rasizmus
Nedávny vzrast zločinnosti v Grécku niektorí pripisujú zvýšenému prílivu utečencov a prisťahovalcov z východnej Európy a z Balkánu, najmä z Albánska. Richardos Someritis, redaktor jednej rubriky v novinách To Vima, hovorí, že obavy súvisiace s týmto vzrastom zločinnosti spôsobujú istý druh „xenofóbneho a veľmi často aj rasistického šialenstva“ zameraného proti cudzincom v tejto krajine. Napriek tomu sa ukázalo, že cudzinci nemajú na nezákonných činoch väčší podiel ako Gréci. Prieskumy napríklad ukazujú, že „96 zločinov zo 100 spáchajú Gréci,“ uvádza sa v spomínaných novinách. „Príčiny zločinnosti majú ekonomický a sociálny charakter, nie ‚rasový‘,“ tvrdí Someritis. Obviňuje médiá z toho, že svojimi prekrútenými správami o zločinnosti v Grécku „systematicky živia xenofóbiu a rasizmus“.
Veľký Čip sa pozeral
Bežci súťažiaci na tohtoročnom bostonskom maratóne si so sebou niesli počas celého behu na trati dlhej 42,195 kilometra malý „balíček“ navyše — bol to mikročip. Podľa časopisu InformationWeek bol na dresy všetkých registrovaných bežcov pripevnený elektronický čip, ktorý slúžil na monitorovanie ich postupu vpred. Čipy boli naprogramované tak, aby ich signál mohli „zachytávať prijímače rádiových vĺn, ktoré boli umiestnené každých päť kilometrov pozdĺž trate.“ Časy jednotlivých bežcov boli potom odoslané do pretekárskeho ústredia, kde boli vložené do Internetu. Takto mohli fanúšikovia maratónu nielen sledovať beh svojich obľúbených bežcov, ale táto nová technika zároveň zmarila aj snahy ktoréhokoľvek bežca, ktorý by sa pokúsil podvádzať tým, že by nebežal celú trať.
Znovuobjavenie vzácneho druhu jeleňa v Číne
„Jeleň lesný Wallichov (Cervus elaphus wallichi), o ktorom sa už vyše 50 rokov predpokladalo, že je vyhubený, bol znovu objavený v prefektúre Shannan v Tibetskej autonómnej oblasti,“ uvádzajú noviny China Today. Dlhé roky bol počet jeleňov lesných Wallichových, ktoré sú vysoké asi 1,2 metra a vážia asi 110 kilogramov, vo veľkej miere decimovaný poľovníkmi, ktorí ich lovili pre ich cenné parohy. Vojna a zmeny v životnom prostredí si tiež vyžiadali svoju daň. Odhaduje sa, že dnes žije menej ako 200 kusov týchto nádherných jeleňov, a preto sú na zozname ohrozených druhov.
Súťaže na skúšku pamäti
Súťažiaci na prvých Majstrovstvách Spojených štátov v skúške pamäti si nedávno testovali svoju zručnosť v piatich hrách na skúšku pamäti. Pri testoch si súťažiaci museli zapamätať 100 tvárí bežných ľudí, naučiť sa 50-riadkovú báseň naspamäť (vrátane interpunkčných znamienok), spomenúť si na 125 anglických podstatných mien (v určenom poradí), zapamätať si poradie náhodne vybraných čísel a spomenúť si na poradie 52 kariet (zamiešaných a položených rubom navrch). Jeden súťažiaci, Wallace Bustello, zapôsobil na svojich spolusúťažiacich tým, že si zapamätal poradie 109 náhodne vybraných čísel. Celkovým víťazom sa však stala 26-ročná Tatiana Cooleyová. Podľa newyorského denníka Daily News mala vo zvyku súťažiť v testoch pamäti so svojím otcom, ktorý programuje satelity pre jednu leteckú spoločnosť. „Obvykle som vyhrala,“ hovorí Tatiana.
Sviatok na rieke Gange
Milióny hinduistov sa v apríli, keď vrcholil sviatok Kumbh Melá čiže sviatok džbánu, ponárali do rieky Gangy. Kumbh Melá je trojmesačný hinduistický sviatok, ktorým sa oslavuje dar nesmrteľnosti. Tento sviatok sa slávi každé tri roky a jeho oslavy sa striedajú v štyroch indických mestách, kam podľa legendy dopadol nektár nesmrteľnosti, ktorý sa počas boja bohov a démonov o jeho vlastníctvo v nebi vylial na zem. Panika, vyvolaná tým, že sa davy veriacich ponáhľali okúpať v posvätných vodách Indie, bola v minulosti príčinou smrti mnohých ľudí.