Do akej miery zaujíma náboženstvo mladých ľudí?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! vo Francúzsku

PRE 750 000 mladých ľudí v publiku to bol večer eufórie. Mávali zástavami, spievali a tlieskali. Laserové lúče a svetlá ohňostroja pretínali oblohu a hudobníci rozvášňovali dav. Atmosféra pripomínala „obrovskú improvizovanú diskotéku“. A napokon za oslavných výkrikov vystúpil na pódium muž, ktorého čakali.

Bol to vari začiatok svetového turné nejakej rockovej skupiny? Nie. Bolo to masové náboženské stretnutie v Paríži počas katolíckych Svetových dní mládeže, a tým mužom nebol nikto iný ako pápež Ján Pavol II.!

Niekomu sa môže zdať čudné, že sa mladí ľudia zaujímajú o takéto náboženské slávnosti. Ale oznamovacie prostriedky teraz hovoria o oživení náboženského záujmu medzi mladými.

Vonkajšie zdanie

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že náboženstvo prekvitá. Asi 68 percent mladých Európanov hovorí, že patria k nejakému náboženstvu, a v Írsku je to viac ako 90 percent. V Arménsku, bývalej sovietskej republike, kde predtým mnohí považovali náboženstvo za prežitok minulosti, jeden kňaz povedal o kedysi pustých, ale teraz plných kostoloch toto: „Žasnem nad tým, akú príťažlivosť má náboženstvo pre mladšiu generáciu.“

Oznamovacie prostriedky v mnohých krajinách zoširoka informujú verejnosť o zapájaní sa mladých ľudí do kultov a charizmatických skupín. Obľúbené sú aj náboženské oslavy podobné tej, ktorá je spomenutá v úvode. Ale čo uvidíme, keď sa pozrieme pod povrch?

Bližší pohľad

Bližší pohľad odhalí, že v roku 1967 verilo v Boha 81 percent francúzskych mladých, ale v roku 1997 to bolo menej ako polovica. V celej Európe verí v osobného Boha len 28 percent mladých ľudí. Potom neprekvapuje, že len 12 percent európskych mladých sa modlí často. Ako sa to prejavuje v názore mladých na náboženstvo?

Deväťdesiat percent mladých ľudí v Dánsku hovorí, že patria k národnej cirkvi. Ale len 3 percentá sa označili za aktívnych členov. Ako ukázal prieskum uskutočnený v roku 1997 katolíckymi novinami La Croix, ktoré vychádzajú vo Francúzsku, 70 percent francúzskych mladých priznáva, že v ich živote náboženstvo nehrá podstatnú úlohu. Tri štvrtiny z nich pripisujú väčšiu dôležitosť osobnej skúsenosti než učeniu sa o náboženstve. To isté platí vo väčšine európskych krajín.

Prečo sa mladí ľudia odvracajú od cirkví? Náboženstvá hlavného prúdu vo väčšine z nich nevzbudzujú dôveru. Napríklad vo Francúzsku si väčšina mladých myslí, že náboženstvo je rozdeľujúcim činiteľom vo svete. Navyše, nie je nezvyčajné nájsť mladých, ktorí si myslia to, čo 15-ročná Judith, katolíčka zo Španielska. Hovorí: „Nesúhlasím s tým, čo cirkev hovorí o morálke.“ Podobne aj 20-ročnému Josephovi z Tchaj-wanu sa zdá, že náboženstvo „sa príliš opiera o tradíciu“. Ale ak väčšina mladých ľudí nesúhlasí s náukami svojho náboženstva, čomu potom títo mladí veria?

Náboženstvo podľa jedálneho lístka

Mladí ľudia si dnes bežne vyberajú náboženské presvedčenie, ako sa v reštaurácii vyberá jedlo. Jeden časopis to nazval náboženstvom „podľa jedálneho lístka“. Istý katolícky časopis sa o tom zmienil ako o „prezeraní výkladov náboženstiev“. Myšlienky, ktoré sa stávali nemodernými, sa teraz bežne propagujú. Preto asi 33 percent mladých ľudí v Európe verí v amulety pre šťastie, 40 percent verí, že veštci môžu predpovedať budúcnosť, a 27 percent verí, že hviezdy ovplyvňujú život ľudí. Reinkarnácia a podobné myšlienky sú teraz súčasťou presvedčenia mnohých mladých Európanov.

Rozmanitosť náboženských učení je taká veľká, že mladí ľudia si môžu vyberať myšlienky, ktoré vyhovujú ich vkusu. Málo mladých verí, že pravdu má len jedno náboženstvo. U mladých ľudí, ktorí si takto ľubovoľne vyberajú, sa rozdiely medzi ich náboženskými presvedčeniami stávajú menej výraznými. Sociológovia preto teraz hovoria o „postupnom vymazávaní“ či o „všeobecnom narúšaní“ formálnych vyznaní. Ako v tomto duchovnom prostredí reagujú tradičné náboženstvá?

Cirkvi hľadajú mladých

Náboženstvá zisťujú, že pritiahnuť mladých je náročná úloha. Istý francúzsky kňaz položil zástupu ľudí, ktorí navštívili katolícke Svetové dni mládeže v Paríži, otázku: „Odkiaľ prišli títo mladí? Ku mne do kostola nechodia. Nikdy ich tam nevidím.“ Katolícka cirkev pri svojom úsilí o upútanie a udržanie záujmu mladých mení svoje posolstvo i spôsob, akým ho predkladá.

„Cirkev mení svoj štýl!“ oznámili francúzske noviny Le Figaro. Pri zabezpečovaní programu na 12. svetové dni mládeže v Paríži cirkev využila služby agentúr, ktoré sú skúsenejšie v organizovaní rockových koncertov. Na to, aby sa mladí návštevníci z viac než 100 krajín mohli zabávať, bolo usporiadaných vyše 300 predstavení a pre duchovenstvo bolo zvlášť ušité značkové oblečenie.

Keďže sú mnohé náboženstvá dnes mladým ľuďom odcudzené a cítia potrebu prispôsobiť sa, stávajú sa vierami, ktoré si nevyberajú. Keď Michel Dubost, duchovný, ktorý organizoval Svetové dni mládeže v Paríži, hovoril o tejto taktike, povedal: „Prirodzene, že by sa mi páčilo, keby všetci pokrstení boli verní Kristovi. Ale aj keď nie sú verní, majú v cirkvi svoje miesto.“

Mladí hľadajú odpovede

Keď isté noviny hovorili o tom, že mladí ľudia skutočne hľadajú odpovede na svoje otázky, opísali účasť mladých na náboženskej slávnosti v Paríži skôr ako „volanie po viere než volanie z viery“. Odpovedala na takéto volanie katolícka cirkev?

Čo zostane, keď odkryjeme obal čiže keď sa pozrieme pod to, čo jedny katolícke noviny nazývajú „optickým klamom“ veľkých náboženských slávností? Francúzske noviny Le Monde kritizovali „nedostatok skutočného obsahu“ pod povrchom.

Hoci je vzhľad jedla dôležitý, jedlo musí byť aj výživné. Otázky mladých ľudí o zmysle života si vyžadujú duchovne výživné odpovede. Príťažlivé, ale prázdne odpovede, ktoré sú mladým predkladané, ich neuspokojujú.

Majú dnes takéto náboženské udalosti bez skutočného obsahu nejaký trvalý účinok na mladých? Francúzska sociologička Danièle Hervieuová-Légerová poznamenala: „Takéto veľkolepé udalosti majú malú nádej na to, aby mali trvalé spoločenské účinky.“ Teda kde môžu mladí nájsť uspokojivé odpovede na svoje otázky?

Uspokojivé odpovede

V roku 1997 uverejnil francúzsky časopis Le Point článok o ťažkostiach, s ktorými sa musia mladí ľudia vyrovnávať. Okrem otázok týkajúcich sa zmyslu života, ktoré si väčšina mladých bežne kladie, mládež sa musí vyrovnávať aj so zločinnosťou a násilím. Môžu to zvládnuť? V tomto článku sa písalo: „Vo svojich 30 rokoch sa David začal znepokojovať nad daňou, ktorú si na jeho tele vyberal alkohol, drogy a násilie. Na dvere mu zaklopali Jehovovi svedkovia s uistením, že jeho nádeje na očistenie sa môžu splniť. Študoval. Obrátil sa. Splatil svoje dlhy z hazardných hier a ľuďom, ktorí ani nevedeli, že ich v pokri okradol, všetko nahradil. Už viac nefajčí, neopíja sa ani sa nebije.“

O ďalších mladých ľuďoch, ktorí študovali Bibliu s Jehovovými svedkami, článok ďalej uviedol: „Našli odpovede na všetky svoje otázky.“ Jeden mladý svedok to vyjadril jednoducho: „Biblia hovorí pravdu už dvetisíc rokov, tak prečo by som mal hľadať vedenie niekde inde?“

Božie Slovo obsahuje posolstvo pre mladých ľudí. Jeho praktické rady im pomáhajú vyrovnávať sa s dnešnými ťažkosťami a dávajú im pevný základ pre vieru v budúcnosť pokoja a bratstva. V neustále sa meniacom svete je nádej, ktorú dáva Biblia, ‚kotvou duše, istou a pevnou‘, ktorá poskytuje stabilitu a útechu. (Hebrejom 6:19) Státisíce mladých ľudí našlo skutočný zmysel života pomocou osobného biblického štúdia s Jehovovými svedkami. Sami vidia, ako Biblia spôsobuje zmeny, ktoré nie sú povrchné. Keď mladí ľudia prijímajú biblické odpovede, zisťujú, že ich hľadanie skutočnej viery je odmenené.

[Obrázok na strane 12]

Náboženské slávnosti priťahujú do Paríža tisíce mladých

[Obrázok na strane 13]

Svetové dni mládeže v Paríži — pravé oživenie náboženstva?