Čo o tom hovorí Biblia?
Nakoľko významný je rok 2000?
VÄČŠINA ľudí vôbec nepripisuje nejaký náboženský význam tomu, čo bude pre krajiny Západu, ako aj pre mnohé iné krajiny znamenať rok 2000. Napríklad židia, moslimovia a hinduisti majú každý svoj vlastný náboženský kalendár, a tieto kalendáre sa nezhodujú s kalendárom Západu. Číňania používajú v súvislosti s náboženstvom a tradíciami lunárny kalendár. A tak miliardy ľudí, možno aj väčšina obyvateľstva sveta, dnes nepripisujú roku 2000 nijaký zvláštny význam.a
Napriek tomu, zvlášť v krajinách Západu mnohí so zvedavosťou očakávajú približujúci sa prah nového tisícročia podľa gregoriánskeho kalendára. Pre niektorých je to však viac ako zvedavosť. Rok 2000 považujú za začiatok novej éry, za historický medzník. Mnohí, ktorí vyhlasujú, že veria v Bibliu, spájajú splnenie jej proroctiev s rokom 2000. Niektorí očakávajú nejaký druh nadprirodzeného zjavenia veľkého rozsahu. Iní sa obávajú kataklizmy — konca sveta. Poskytuje Biblia nejaký základ pre takéto očakávania?
Jehova, Veľký Časomerač
Boh Biblie je opísaný ako „Pradávny dní“. (Daniel 7:9) Vládne času s dokonalou precíznosťou, čo je zjavné z toho, ako fungujú mnohé z jeho stvoriteľských diel — rotáciou planét počnúc a pohybom subatómových častíc končiac. Má svoj vlastný časový rozvrh, ktorého sa presne pridržiava. „Vymedzil ustanovené časy a stanovené hranice... bývania [ľudí],“ hovorí Biblia. (Skutky 17:26) Jehova je presný Časomerač.
V súlade s tým Biblia venuje zvláštnu pozornosť chronológii. Poskytuje súvislý dejinný záznam, ktorý nám umožňuje metodicky sa dopočítať až k začiatku dejín človeka. Takýmto počítaním sa dostaneme až k roku 4026 pred n. l. ako k roku, v ktorom Boh stvoril Adama. Asi o 2000 rokov neskôr sa narodil Abrahám. Ubehlo ďalších 2000 rokov a narodil sa Ježiš.
Niektorí ľudia, ktorí skúmajú biblickú chronológiu, uverejnili svoje vlastné výpočty, ktoré poukazujú na konkrétne dátumy v budúcnosti. Napríklad na základe postupnosti období o dĺžke približne 2000 rokov, ktoré oddeľujú Adama, Abraháma a Ježiša, niektorí predpovedajú, že dôjde k nejakej hrozivej udalosti na konci 2000-ročného obdobia od Ježišovho narodenia. To je len jeden príklad z niekoľkých časových výpočtov, ktoré sú údajne založené na biblickej chronológii.
Samozrejme, Biblia hovorí o čase, keď Jehova Boh zasiahne do ľudských záležitostí tak, že odstráni zlo a privedie nový svet. Biblické proroctvá hovoria o „čase konca“, „závere systému vecí“, „posledných dňoch“ a o „Jehovovom dni“. (Daniel 8:17; Matúš 24:3; 2. Timotejovi 3:1; 2. Petra 3:12) No „koniec“, ktorý predpovedá Biblia, nijako nesúvisí s rokom 2000. V Písmach nie je nič, čo by pripisovalo nejaký zvláštny význam koncu druhého tisícročia počítaného podľa gregoriánskeho kalendára.
„Kedy to bude?“
Ježišovi apoštoli prejavili horlivý záujem o Boží časový rozvrh, keď sa Ježiša opýtali: „Povedz nám, kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ (Matúš 24:3) Mnohí sú dnes rovnako zvedaví na to, čo sa stane v budúcnosti. Je len prirodzené mať horlivý záujem o také významné biblické proroctvá a o čas ich splnenia. Je však múdre prijať a rešpektovať Boží postoj k tejto záležitosti.
Jehova prostredníctvom svojho Syna zjavil svoj úmysel a na túto otázku dal priamu odpoveď. Krátko predtým ako Ježiš vystúpil do neba, sa ho učeníci opäť spýtali na čas splnenia Božích sľubov. Ježiš odpovedal: „Nie je vašou vecou, aby ste poznali časy alebo obdobia, ktoré ustanovil Otec v svojej právomoci.“ (Skutky 1:7) Pri jednej skoršej príležitosti Ježiš svojim učeníkom povedal: „O tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec.“ — Matúš 24:36.
Je jasné, že ‚poznať časy alebo obdobia‘, a zvlášť v prípade, keď ide o budúce splnenie biblických proroctiev, nepatrí do ľudskej právomoci. Boh sa rozhodol nezjaviť nám tieto informácie. (Matúš 24:22–44) Mohli by sme Božie predsavzatie nejako ovplyvniť tým, že by sme sa sami snažili vypočítať „ten deň a hodinu“ proti jeho vôli? Samozrejme, to by bolo nemožné. (4. Mojžišova 23:19; Rimanom 11:33, 34) Biblia vyhlasuje: „Jehovova rada, tá obstojí na neurčitý čas.“ (Žalm 33:11) Keďže je všemohúcim Bohom, je vždy úspešný. — Izaiáš 55:8–11.
I napriek Božej moci udržať si ‚poznanie časov a období vo svojej právomoci‘, mnohí ľudia stále s obľubou špekulujú. Niektorí sa stávajú samozvanými prorokmi záhuby. Z tohto dôvodu dal apoštol Pavol Tesaloničanom konkrétne poučenie o tom, aké nebezpečné je počúvať tých, ktorí špekulujú o dátumoch. Napísal: „Prosíme vás... aby ste sa nedali rýchlo otriasť a tým odviesť od rozumného zmýšľania, ani rozrušiť buď inšpirovaným výrokom alebo ústnym posolstvom či listom, akoby od nás, v tom zmysle, že Jehovov deň je tu. Nech vás nikto nijakým spôsobom nezvedie.“ — 2. Tesaloničanom 2:1–3.
Jehovovi svedkovia pevne veria, že Božie predsavzatie týkajúce sa budúcnosti sa určite splní v čase, ktorý Boh vopred určil, presne v ten deň a v tú hodinu, ktorú on označil. (Habakuk 2:3; 2. Petra 3:9, 10) Veríme, že k týmto udalostiam dôjde v nie veľmi vzdialenej budúcnosti. (2. Timotejovi 3:1–5) O teóriách, ktorých je dnes tak veľa, však nešpekulujeme ani ich nepodporujeme.b Je isté, že ani rok 2000, ani rok 2001, ani žiaden iný medzník stanovený ľuďmi nemá nič spoločné s Jehovovým časovým rozvrhom.
[Poznámky pod čiarou]
a V prísnom zmysle slova sa takzvané tretie tisícročie začne 1. januára 2001. Prvé tisícročie sa totiž nezačalo nejakým rokom nula, ale rokom 1. Verejnosť však spája pojem „tretie tisícročie“ s rokom 2000. Tento článok sa sústreďuje na všeobecne rozšírené očakávania v súvislosti s týmto rokom.
b Časopis Strážna veža z 1. septembra 1997 na strane 22 uviedol: „Jehovovi svedkovia dychtivo túžili vedieť, kedy príde Jehovov deň. Vo svojej dychtivosti sa niekedy pokúšali odhadnúť, kedy by mohol prísť. Ale tak ako Ježišovi raní učeníci, aj oni pri tom prehliadli upozornenie svojho Pána, že ‚nevieme, kedy nastane ustanovený čas‘. (Marek 13:32, 33) Posmievači sa verným kresťanom posmievajú pre ich predčasné očakávania. (2. Petra 3:3, 4) Ale napriek tomu Jehovov deň príde, ako to Peter potvrdzuje, podľa Jehovovho časového rozvrhu.“