Čo by sme o gangoch mali vedieť

Wade, bývalý člen jedného kalifornského gangu, povedal: „Boli sme prosto chlapci, ktorí bývali v susedstve. Dali sme sa dokopy na základnej škole. Ale nerobili sme správne rozhodnutia.“

GANGY často začali pôsobiť viac-menej ako skupiny mladých zo susedstva. Dospievajúci alebo ešte mladší sa zhromažďovali na rohu ulice. Všetko robili spolu a potom sa spojili, aby sa chránili pred silnejšou skupinou z okolia. Ale čoskoro začala ich skupina klesať na úroveň jej najnásilníckejších členov a začala sa zúčastňovať na nebezpečnej trestnej činnosti.

Konkurenčný gang z inej ulice sa azda pozeral na novú skupinu ako na svojho nepriateľa. Hnev potom viedol k násiliu. Predajcovia drog použili tento gang na predaj nezákonných drog. Nasledovala ďalšia trestná činnosť.

Luis mal 11 rokov, keď priatelia vytvorili gang. V 12 rokoch začal užívať drogy. Ako 13-ročný bol prvýkrát zatknutý. Podieľal sa na krádežiach áut, vlámaniach a ozbrojených lúpežiach. Často bol vo väzení za gangové bitky a výtržnosti.

Niekedy nás môže prekvapiť, kto všetko patrí do gangov. Martha, upravená, úspešná študentka strednej školy, mala v škole dobrý prospech aj správanie. Predsa však bola vodkyňou gangu, ktorý predával marihuanu, heroín a kokaín. Až keď bol jeden z jej priateľov niekoľkokrát postrelený a usmrtený, vydesila sa a zmenila svoj život.

Prečo sa pripájajú ku gangom

Napodiv, niektorí členovia gangu hovoria, že sa ku gangu pripojili kvôli láske. Hľadali kamarátstvo, blízky vzťah, ktorý nenašli doma. Noviny Die Zeit vychádzajúce v Hamburgu (Nemecko) uviedli, že v pouličných gangoch sa mladí ľudia pokúšajú nájsť bezpečie, ktoré nemôžu nájsť nikde inde. Eric, bývalý člen gangu, povedal, že ak nenájdete lásku doma, „idete hľadať niečo lepšie von“.

Jeden otec, niekdajší člen gangu, o svojich raných životných skúsenostiach napísal: „Každú chvíľu som bol vo väzení za výtržníctvo, gangové bitky, vyčíňanie na verejnosti a napokon za pokus o vraždu, keď som strieľal z idúceho auta.“ Neskôr sa stal otcom syna Ramira a mal na neho málo času. Keď Ramiro podrástol, aj on sa pripojil k jednému gangu a po boji gangov bol zatknutý políciou. Keď naňho otec naliehal, aby z gangu odišiel, zvolal: „Oni sú teraz moja rodina.“

Jedna ošetrovateľka v texaskej nemocnici, ktorá sa za niečo vyše roka rozprávala so 114 mladými obeťami streľby, povedala: „Je to zvláštne. Nemyslím, že by som niekedy počula niekoho z nich pýtať sa na svoju matku alebo na iného člena rodiny.“

Je pozoruhodné, že ku gangom sa nepripájajú len deti z chudobnejších častí mesta. Pred niekoľkými rokmi citoval kanadský časopis Maclean’s políciu, keď uviedol, že v tom istom gangu našli mladíkov z najbohatších aj z najchudobnejších častí mesta. Títo mladí z rôzneho prostredia sa spolčujú z podobného dôvodu — hľadajú pocit rodinnej spolupatričnosti, ktorú doma nenachádzajú.

V niektorých oblastiach vyrastajú mladí ľudia v presvedčení, že členstvo v gangu je normálny spôsob života. Šestnásťročný Fernando to vysvetlil: „Myslia si, že pripojenie sa ku gangu im pomôže vyriešiť ich problémy. Myslia si: ‚Získam nejakých priateľov. Sú veľkí a nosia pištole. Budú ma chrániť a nikto proti mne nič nezmôže.‘“ Avšak noví členovia gangu čoskoro zistia, že ako jeho členovia sa stávajú terčom nepriateľov gangu.

Gangy sa často nachádzajú v oblastiach, kde je málo peňazí a príliš veľa strelných zbraní. Správy hovoria o školských triedach vo veľkých mestách, z ktorých dve tretiny študentov žijú v domácnosti s jedným rodičom. V niektorých prípadoch je rodič študentky drogovo závislý a možno na noc nechodí domov a ona, kým ide ráno do školy, musí odviesť do materskej školy svoje vlastné dieťa bez otca.

Guvernér Kalifornie Pete Wilson povedal: „Máme tu hrozný problém, pretože mnoho detí vyrastá bez otca, bez mužského vzoru, ktorý by im dal lásku, usmernenie, vedenie k disciplíne a hodnoty, bez toho, aby si uvedomovali, prečo by mali mať úctu k sebe či k druhým.“ Povedal, že táto neschopnosť niektorých mladých ľudí prejaviť druhým pochopenie je dôvodom, prečo „môžu niekoho odbachnúť [zastreliť] zdanlivo bez najmenšej výčitky svedomia“.

Aj keď k hlavným činiteľom nárastu počtu gangov patrí nedostatok rodinnej spolupatričnosti, osobnej výchovy a spoľahlivého mravného príkladu, sú tu aj iné činitele. Patria k nim televízne programy a filmy, ktoré prezentujú násilie ako ľahké riešenie problémov, ďalej spoločnosť, ktorá často označuje chudobných za ľudí, čo zlyhali, a neprestajne im pripomína, že si nemôžu dovoliť robiť to, čo iní, a tiež rastúci počet rodín s jedným rodičom, v ktorých sa preťažená mladá matka musí namáhať, aby uživila jedno alebo viac detí, ktoré zostávajú bez dozoru. Spojenie väčšiny týchto činiteľov alebo všetkých a možno ešte ďalších viedlo k rastúcej celosvetovej pohrome v podobe pouličných gangov.

Je ťažké dostať sa odtiaľ

Je pravda, že po čase niektorí členovia postupne z gangu odchádzajú, pretože sa zaoberajú inými činnosťami. Ďalší azda idú bývať k príbuzným v inej oblasti, a tak uniknú životu v gangu. Ale často nie je také ľahké dostať sa z neho.

Skôr než môžu členovia gangu odísť z neho živí, zvyčajne musia podstúpiť krutú bitku od viacerých členov. Členovia niektorých gangov museli dokonca zniesť, že sa na nich strieľalo, keď chceli z gangu odísť. Ak prežili, dovolili im odísť! Oplatí sa dostať sa z gangu za cenu takého hrubého zaobchádzania?

Jeden bývalý člen gangu vysvetlil, prečo sa chcel z gangu dostať: „Piati z mojich priateľov sú už mŕtvi.“ Skutočne, život člena gangu môže byť takmer neuveriteľne nebezpečný. Časopis Time napísal o jednom bývalom členovi istého chicagského gangu toto: „Počas svojej sedemročnej kariéry bol postrelený do brucha, udreli ho železničným podvalom do hlavy, v bitke mu zlomili ruku a dva razy bol vo väzení za krádeže áut... a teraz, keď sa konečne napravil, snažia sa ho dostať dokonca jeho bývalí priatelia.“

Lepší život je možný

Brazílčan Eleno bol kedysi členom Headbangers, gangu, ktorý bojoval nožmi a niekedy aj strelnými zbraňami. Cítil sa diskriminovaný a nachádzal uspokojenie v tom, že rozbíjal veci a prepadával ľudí. Jeden spolupracovník sa s ním porozprával o Biblii. Eleno neskôr navštívil zjazd Jehovových svedkov, kde stretol niekdajších spoločníkov, ktorí jeho gang opustili, ako aj bývalého člena konkurenčného gangu. Pozdravili sa navzájom ako bratia — aký to bol rozdiel oproti tomu, čo by sa udialo predtým!

Naozaj sa to stáva? Naozaj! Nedávno sa zástupca Prebuďte sa! zhováral s bývalými členmi popredných gangov v Los Angeles, ktorí teraz slúžia v zboroch Jehovových svedkov. Po niekoľkohodinovom rozhovore sa jeden z nich nakrátko odmlčal, pohodlne sa oprel a povedal: „Pozrite! Bývalí členovia Bloods a Crips tu sedia a majú medzi sebou lásku ako bratia!“ Súhlasili s tým, že ich premena z neľútostných členov gangu na mužov, ktorí prejavujú láskavosť a lásku, vyplýva zo skutočnosti, že si starostlivým štúdiom Biblie osvojili zbožné zásady.

Mohlo by sa to v 90. rokoch 20. storočia naozaj stať? Skutočne dnes môžu členovia gangu urobiť také zmeny? Môžu, ak sú ochotní preskúmať mocné povzbudenie poskytnuté v Božom Slove a potom uviesť svoj život do súladu s biblickými zásadami. Ak si azda členom gangu, prečo neuvažovať o takejto zmene?

Biblia nás nabáda, aby sme ‚odložili starú osobnosť, ktorá zodpovedá vášmu predchádzajúcemu spôsobu správania‘ a ‚obliekli si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti‘. (Efezanom 4:22–24) Ako sa vytvára taká nová osobnosť? Biblia hovorí, že ‚presným poznaním‘ sa môže osobnosť človeka ‚obnovovať podľa obrazu Boha, ktorý ju stvoril‘. — Kolosanom 3:9–11.

Oplatí sa úsilie o zmenu? Áno! Ak si členom gangu, pravdepodobne budeš potrebovať pomoc, aby si mohol urobiť takú zmenu. V tvojom okolí sú ľudia, ktorí ti radi pomôžu. Ale často sú to rodičia, ktorí môžu mať najväčší pozitívny vplyv na svoje deti. Preto teraz budeme uvažovať o tom, čo môžu rodičia robiť, aby chránili svoje deti pred gangmi.

[Obrázok na strane 7]

Niekdajší členovia konkurenčných gangov sú teraz zjednotení biblickou pravdou