Delfín „priamo pred našimi dverami“

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Austrálii

MILUJE teplé plytké tropické vody, či už slané alebo sladké, kalné alebo priezračné. Oblasť jeho výskytu sa rozprestiera od Bengálskeho zálivu v Indii cez vody Malajských ostrovov až po severnú Austráliu.

A predsa iba málo ľudí — zvlášť Austrálčanov, ktorí majú na severe svojej krajiny, takpovediac „priamo predo dvermi“, hádam najväčšiu populáciu tohto zvieraťa na svete — niekedy videlo alebo aspoň počulo o delfínovi iravadskom. Znie to prekvapujúco? Áno i nie.

V 19. storočí videl zoológ John Anderson stáda tohto sivomodrého delfína s guľovitou hlavou bez rypáka v rieke Iravadi v Myanmare (vtedajšej Barme). Dal mu meno delfín iravadský.

Prečo ho vidno tak zriedka

Delfínom iravadským sa darí v horúcich a vlhkých oblastiach pri morskom pobreží, v riekach a v ústiach riek. Ich domov je často bahnistý a obklopený mangrovmi, džungľou, mrakmi moskytov a na niektorých miestach dokonca i plný krokodílov — to naozaj nie je prostredie, ktoré by ľudí priťahovalo.

Aj voda je v týchto oblastiach obyčajne kalná, a tak uvidieť delfína môžete iba vtedy, keď sa nakrátko vynorí, aby sa nadýchol. I vtedy vám ukáže veľmi málo. Objaví sa len kúsok chrbta, a ešte aj jeho chrbtová plutva je v porovnaní s inými delfínmi malá.

No uvidieť delfína iravadského nie je na niektorých miestach až takou vzácnosťou. Rybári a pracovníci na riečnych lodiach, ktorí pracujú na rieke Iravadi v Myanmare a na iných riekach Ázie, v hlavnej oblasti výskytu tohto delfína, ich často vidia loviť a šantiť ďaleko od ústia rieky, a dokonca aj vystrekovať z úst prúdy vody ako vodné fontánky alebo ako sochy vo vodnej záhrade.

V austrálskych vodách žijú delfíny iravadské pri západnom pobreží, okolo hornej časti kontinentu a pozdĺž východného pobrežia. Zvyčajne ich možno vidieť v menej ako 6-členných skupinách, no občas ich je až 15. Na rozdiel od ich ázijských príbuzných o členoch tohto „dolnozemského“ klanu nie je známe, že by napodobňovali vodné fontány.

Je to naozaj delfín?

Delfíny iravadské žijú blízko pevniny a v porovnaní so svojimi čulejšími bratrancami z modrastých vôd oceánu sú to pomalí plavci. Napriek tomu vedci, ktorí ich skúmajú, čelia ťažkostiam. Hlavným faktorom je nehostinné prostredie, v ktorom žijú. No štúdiu živých delfínov iravadských sa venuje oceanárium Jaya Ancol v Djakarte (Indonézia).

Keďže sa o delfínoch iravadských vie tak málo, až donedávna si biológovia neboli istí, do ktorej vetvy rodostromu delfínov a veľrýb patria. Prirodzene, s delfínmi majú mnoho spoločného. A predsa, tvarom tela, i keď nie farbou (tá môže byť od bledej sivomodrej po tmavú sivomodrú farbu), by celkom obstáli ako menšia verzia arktickej bieluhy. Dokonca aj ich neobyčajne ohybný krk je veľmi podobný krku bieluhy. Takže čím vlastne sú — rovníkovou obdobou bieluhy, alebo pravým delfínom?

Jedným zo spôsobov, ako to zistiť, je, obrazne povedané, položiť náklad širokého spektra ich anatomických a genetických čŕt na misky váh a pozrieť sa, kam sa nakloní jazýček. Ťarcha dôkazov nakoniec nahne jazýček váh smerom k delfínom.

To málo, čo o nich vieme

Pri narodení sú mláďatá dlhé takmer jeden meter a vážia približne 12 kilogramov. Samce dorastajú do dĺžky vyše dva a pol metra a samice o trochu menej. Môžu sa dožiť 28 rokov.

Vzorky, ktoré boli odobraté zo žalúdkov uhynutých delfínov iravadských, odhalili, že ich jedálny lístok sa skladá z kalmarov, garnátov a rýb — zvlášť rýb žijúcich pri dne. Niektorí vedci uvažujú o tom, či kuriózny zvyk ázijských delfínov vystrekovať z úst vodu delfínom nepomáha pri love rýb v kalných vodách.

Podobne ako ostatné druhy delfínov, aj delfín iravadský vydáva charakteristické zvuky. Dr. Peter Arnold z Múzea tropickej prírody Queenslandu povedal pre časopis Prebuďte sa!, že „podľa výskumu vykonaného v oceanáriu Jaya Ancol je možné, že delfín iravadský využíva zvuky, ktoré vydáva, na echolokáciu pri vyhľadávaní koristi, podobne ako to robia iné druhy delfínov“.

Má nejakú nádej do budúcnosti?

Vedci nevedia, koľko delfínov iravadských žije na celom svete. Vzrastajú však obavy, že im hrozí vyhynutie. V niektorých častiach juhovýchodnej Ázie ich počet klesá a v iných častiach sveta ich už vôbec nemožno nájsť.

Často je to následok ťažby dreva a s tým spojeného znečistenia a zanášania riek bahnom. V Austrálii zostáva veľká časť teritória delfínov iravadských prakticky neobývaná ľuďmi. Ale v príťažlivejších oblastiach východného pobrežia si urbanizácia a turistický ruch vyžiadali svoju daň. Niektoré delfíny iravadské sa utopia, keď uviaznu v rybárskych sieťach, a niektoré zas uviaznu neďaleko pláží v sieťach na ochranu plavcov pred žralokmi. Ich počet ovplyvňuje aj nadmerný rybolov, ktorý im ukrajuje z potravinových zdrojov.

Najväčšie potenciálne nebezpečenstvo im však hrozí zo strany rastúceho množstva znečisťujúcich látok, ktoré prenikajú do riek a ich ústí. Medzi tie najhoršie patria syntetické organické zlúčeniny, ako napríklad polychlórované bifenyly (PCB), ktoré v životnom prostredí dlho pretrvávajú. Polychlórované bifenyly sa používajú v elektronických súčiastkach, farbách, mazadlách, náteroch na drevo a kovy, ako aj v iných výrobkoch.

No je pozitívne, že Austrálska agentúra pre ochranu prírody mohla v dokumente The Action Plan for Australian Cetaceans (Plán činností na ochranu austrálskych veľrybotvarých) uviesť: „Väčšia časť teritória [delfínov iravadských] v Queenslande patrí pod správu Morského parku Veľkej koralovej bariéry; možnosti ochrany v queenslandských vodách sú teda dobré.“

Ako ďalší krok k zlepšeniu ochranárskych opatrení táto agentúra odporúča, aby bol delfín iravadský, podobne ako vráskavec dlhoplutvý, veľryba pravá a delfín skákavý, zaradený medzi druhy, ktoré si vyžadujú prvoradú pozornosť v programoch na vzdelávanie verejnosti. To bude užitočné tak pre delfína iravadského, ako aj pre nás.

[Prameň ilustrácie na strane 17]

Fotografie: S láskavým dovolením Dr. Tonyho Preena