Od našich čitateľov
Náboženstvo a vojna Píšem Vám, aby som vyjadril svoje ocenenie za poučnú sériu článkov, ktoré hovorili o náboženstve vo vojne. (22. apríla 1997) Prvý článok, „Zabíjanie v mene Boha“, skutočne upútal moju pozornosť. Bol stručný a vecný, najmä keď predkladal dôvody, prečo Jehova Boh schválil zabíjanie Kanaančanov starovekými Izraelitmi.
S. J., Spojené štáty
Príbeh Ginger Klaussovej Dovoľte mi, aby som Vám povedala, ako veľmi ma povzbudila skúsenosť Ginger Klaussovej „Teraz som šťastná, že žijem!“ (22. apríla 1997) Tak ako ona, aj ja som stratila všetku sebadôveru a cítila som sa bezcenná a nemilovaná. Keďže som nebola schopná vyrovnať sa s týmito pocitmi, so slzami v očiach som každý deň Bohu hovorila, že chcem zomrieť. Smrť som považovala za vítanú úľavu. Ale jedného dňa som sa modlila: „Ak je to tvoja vôľa, prosím, daj mi povzbudenie do života.“ Hneď po tej modlitbe som dostala toto Prebuďte sa! Keď som uvidela tento článok, pochopila som, že Boh odpovedal na moju modlitbu. Od Ginger som sa naučila, že udržiavať si zmysel pre humor a nebrať samého seba príliš vážne mi môže pomôcť zachovať si pozitívny postoj. Jednoznačne môžem povedať, že tento časopis ma podnietil žiť.
M. K., Japonsko
Práve som šiestykrát dočítala tento článok a určite to nebolo posledný raz! Mám 21 rokov a som zvestovateľkou celým časom. Ginger Klaussovú veľmi obdivujem pre jej horlivosť, ktorú má pre kazateľské dielo, aj keď je pripútaná na invalidný vozík. Jej skúsenosť ma podnietila, aby som v službe Jehovovi robila všetko, čo môžem.
S. Z., Taliansko
Veľmi Vám ďakujem za túto nádhernú skúsenosť. Keďže mám svalovú dystrofiu, veľkú časť každého dňa som pripútaná na lôžko a je pre mňa dosť náročné zúčastňovať sa na kazateľskom diele na invalidnom vozíku. Gingerina skúsenosť ma veľmi povzbudila a pomáha mi zvládať také chvíle, keď som pre svoju chorobu dosť skľúčená.
M. R., Taliansko
Prečo som taký chorý? Ďakujem Vám za článok „Mladí ľudia sa pýtajú... Prečo musím byť taký chorý?“ (22. apríla 1997) Mám 21 rokov a mám kosáčikovitú anémiu. Viem sa vžiť do pocitov mladých ľudí spomínaných v tomto článku. Často si kladiem otázku, či ma niekto bude mať rád a či si ma bude chcieť zobrať za manželku napriek týmto zdravotným problémom. Ale Váš článok mi pomohol, lebo teraz viem, že nie som sama, kto sa takto cíti.
D. R., Spojené štáty
Nerozlučné priateľky Ďakujem Vám za skúsenosť Anne-Marie Evaldssonovej. (22. apríla 1997) Obdivovala som, ako táto sestra ďalej duchovne napreduje napriek svojmu obmedzeniu. Tento príbeh ma podnietil k uvažovaniu. Mnohí z nás si necenia, čo sme dostali, aby sme to využívali v službe Jehovovi. Chcela by som túto sestru a jej vernú priateľku pochváliť. Aký vynikajúci príklad!
R. A., Ekvádor
Je veľmi povzbudzujúce vedieť, že niekto nevidiaci je zamestnaný, zapája sa do služby z domu do domu, vedie biblické štúdiá a každý týždeň navštevuje kresťanské zhromaždenia. Teraz chápem, že robiť v službe čo najviac, dávať ju na prvé miesto, je hodné úsilia. Hodnota duchovného náhľadu vskutku prevyšuje všetko ostatné. Na Anne-Marie Evaldssonovú budem spomínať s hlbokou láskou a ocenením.
J. O., Nigéria