Čo o tom hovorí Biblia?

Ako je možné báť sa Boha lásky?

„ŠŤASTNÝ JE MUŽ, KTORÝ SA BOJÍ JEHOVU.“ — Žalm 112:1.

AK JE Boh láska, ako ho opisuje Biblia, prečo by malo byť potrebné báť sa ho? (1. Jána 4:16) Láska a strach sa všeobecne považujú za nezlučiteľné. Akú úlohu by teda mal hrať strach v našom vzťahu k Bohu? Prečo by sme sa mali báť Boha lásky? Bližší pohľad na to, ako sa slová „strach“ a „bázeň“ používajú v Biblii, nám môže pomôcť lepšie tejto veci porozumieť.

Vo väčšine jazykov môžu mať jednotlivé slová v závislosti od kontextu viacero významových odtieňov. Napríklad v niektorých jazykoch možno povedať: „Milujem zmrzlinu“ a zároveň aj „Milujem svoje deti“. Je veľký rozdiel v intenzite a medzi typmi lásky, ktorá je takto opísaná. Podobne Biblia hovorí o viacerých druhoch strachu. Keď toto slovo používa v spojitosti s uctievaním Boha, vtedy nehovorí o hrôze, zdesení alebo o pocite strachu z približujúceho sa trestu. Takýto strach alebo bázeň pred Bohom skôr vyvoláva zdravé pocity — úctivú bázeň, úctu a hlboký rešpekt. Tieto vznešené city sú sprevádzané láskou k Bohu a tým, že je človek k Bohu priťahovaný, nie nutkaním dať sa na útek alebo skrývať sa pred ním.

Bázeň pred Bohom vytláča chorobný, sužujúci strach. O človeku, ktorý sa bojí Boha, žalmista napísal: „Nebude sa báť ani zlej správy. Jeho srdce je stále, spoľahlo sa na Jehovu.“ (Žalm 112:7) Nijaká hrozba zo strany zlých ľudí či zo strany samotného Satana nemôže premôcť náš hlboký rešpekt pred Jehovom a úctu k nemu. (Lukáš 12:4, 5) Ani nesmieme mať strach priblížiť sa k Bohu v modlitbe. V tomto kontexte skôr platí, že „láska vyháňa strach“. — 1. Jána 4:18.

Nebesia a Božia vznešenosť

Staroveký kráľ Dávid bol bohabojný muž. Bol naplnený úctivou bázňou, keď uvažoval o nádhere a zložitosti stvorenia. Vyhlásil: „Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň. Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja duša veľmi dobre vie.“ (Žalm 139:14) Uprene hľadiac na nočnú oblohu, zvolal: „Nebesia oznamujú Božiu slávu.“ (Žalm 19:1) Myslíte si azda, že Dávida táto skúsenosť vystrašila? Naopak, podnietilo ho to spievať Jehovovi chvály.

Väčšie poznanie o nebesiach, ktoré dnes máme, nám poskytuje ešte viac dôvodov na to, aby sme mali pred Bohom úctivú bázeň. Astronómovia, ktorí používajú Hubblov kozmický teleskop, sa nedávno zahľadeli do vesmíru hlbšie ako ktorýkoľvek človek pred nimi. Vybrali si takú časť oblohy, ktorá sa pozemským teleskopom javila ako prázdna, a zaostrili Hubblov teleskop na oblasť, ktorá sa nám javí len taká malá ako zrnko piesku pozorované zo vzdialenosti dĺžky ruky. Obraz, ktorý sa im naskytol, bol preplnený nie jednotlivými hviezdami, ale galaxiami — obrovskými sústavami skladajúcimi sa z miliárd hviezd —, ktoré žiaden človek nikdy predtým nevidel!

Veľkosť, tajomnosť a divy vesmíru vyvolávajú v mysli nadšeného pozorovateľa úctivú bázeň. Takéto divy stvorenia sú však iba odleskom Stvoriteľovej slávy a moci. Biblia nazýva Jehovu Boha ‚Otcom nebeských svetiel‘ a hovorí nám, že On „sčítava počet hviezd; všetky ich nazýva ich menami“. — Jakub 1:17; Žalm 147:4.

Nezmernosť vesmíru možno vnímať aj z času, ktorý je na nebeské javy potrebný. Svetlo z galaxií, ktoré odfotografoval Hubblov kozmický teleskop, cestovalo vesmírom miliardy rokov! Či by v nás nemala naša „mladosť“ a nepatrnosť v porovnaní s trvaním nebies vyvolať úctivú bázeň a hlbokú úctu k Tomu, ktorý stvoril hviezdy? (Izaiáš 40:22, 26) Keď si uvedomíme skutočnosť, že Boh, ktorý toto všetko stvoril, zároveň ‚uchováva smrteľného človeka v mysli a stará sa oňho‘, prehlbuje to naše ocenenie pre nášho Stvoriteľa a roznecuje to v nás túžbu poznať ho a páčiť sa mu. (Žalm 8:3, 4) Taká vznešená úcta a ocenenie sú tým, čo Biblia nazýva bázňou pred Bohom.

Boh, ktorý odpúšťa

Všetci sme nedokonalí. Aj keď sa snažíme konať to, čo je správne, hrešíme neúmyselne. Keď sa také niečo stane, mala by nás azda desiť predstava, že stratíme Božiu priazeň? Žalmista napísal: „Ak by si pozoroval previnenia, ó, Jah, ó, Jehova, kto by mohol obstáť? Veď u teba je pravé odpustenie, aby sa ťa báli.“ (Žalm 130:3, 4) Skutočnosť, že „Vznešený Tvorca“ je taký láskavý a odpúšťajúci, vyvoláva v srdciach jeho ctiteľov hlboké ocenenie a úctu. — Izaiáš 54:5–8.

Bázeň pred Bohom nás podnecuje robiť to, čo je dobré, a zdržiavať sa konania toho, o čom Boh hovorí, že je zlé. Náš vzťah s naším nebeským Otcom možno prirovnať k vzťahu dobrého ľudského otca k jeho deťom. Deti niekedy možno nepamätajú na to, prečo im otec zakazuje hrať sa na ulici. Predsa však, keď cítia nutkanie bežať za loptou na cestu plnú áut, spomienka na otcov zákaz im v tom zabráni — čím ich možno zachráni pred smrťou. Podobne môže bázeň pred Bohom zabrániť dospelému človeku v konaní skutkov, ktoré by mohli zničiť život jemu i druhým. — Príslovia 14:27.

Báť sa Božieho odsúdenia

Naproti tomu človek, ktorému svedomie nezabráni v konaní toho, čo sa Bohu nepáči, má oprávnený dôvod báť sa v inom zmysle. Tak ako ľudské vlády trestajú kriminálne živly, aj Boh má právo konať proti tým, ktorí úmyselne a s nekajúcnym postojom konajú to, čo je zlé. To, že Boh dočasne pripustil zlo, viedlo niektorých k tomu, že sa zatvrdili v konaní toho, čo je nesprávne. Biblia však jasne ukazuje, že už čoskoro nastane deň, keď Boh odstráni zo zeme všetky živly zla. (Žalm 37:9, 10; Kazateľ 8:11; 1. Timotejovi 5:24) Nekajúcni páchatelia zla majú naozaj dôvod báť sa Božieho trestu. No tento druh strachu nie je tou bázňou, ktorú odporúča Biblia.

Naopak, Biblia spája bázeň pred Jehovom s nádhernými stránkami života — so spevom, radosťou, dôverou, múdrosťou, dlhovekosťou, pocitom istoty, blahobytom, nádejou a pokojom, a to sme vymenovali iba niektoré.a Ak budeme aj naďalej chodiť v bázni pred Jehovom, budeme sa z takýchto požehnaní tešiť navždy. — 5. Mojžišova 10:12–14.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 26]

S láskavým dovolením Anglo-Australian Observatory, fotografia: David Malin