Francúzska Biblia — jej zápas o prežitie

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FRANCÚZSKU

VIAC než sto miliónov ľudí vo svete hovorí po francúzsky. I keď nie ste jedným z nich, zápas francúzskej Biblie o prežitie je strhujúcim čítaním, čiastočne pre svoju súvislosť s náboženskou slobodou. V priebehu stáročí stihol mnoho francúzskych Biblií krutý koniec v rukách nepriateľov i falošných priateľov. Napriek hrozivým vyhliadkam prekladatelia a tlačiari riskovali život, aby tento zápas vyhrali.

V 12. storočí boli preklady častí Biblie dostupné v niekoľkých hovorových jazykoch vrátane francúzštiny. K ich používaniu povzbudzovali skupiny ľudí, ktoré katolícka cirkev považovala za kacírov. Ale až do 19. storočia Biblia vo francúzštine všeobecne nebola rozšírená. Toto dlhé obdobie počas storočí poukazuje na nebezpečné skúšky, ktorými francúzska Biblia prešla, kým začala slúžiť verejnosti.

Jednou z prvých kníh vo francúzštine bol biblický slovník vydaný okolo roku 900 n. l. Bol určený na pomoc čitateľom Biblie v latinčine, jazyku používanom katolíckou cirkvou. V tom čase už prostý ľud nehovoril latinčinou, ale používal niekoľko nárečí. Tak mal zamedzený prístup k Božiemu Slovu. Privilégium čítať ho zostalo duchovným, lebo boli zbehlí v latinčine.

V roku 842 n. l. sa objavila prvá oficiálna štátna listina vo francúzštine. Bolo to tichým uznaním toho, že väčšina ľudu už nehovorí po latinsky. Náboženské básne v jazyku prostého ľudu sa vo Francúzsku začali objavovať okolo roku 880 n. l. Preklady Biblie sa však neobjavovali ešte ďalšie dve storočia. Medzi najranejšie patria normansko-francúzske preklady častí Biblie, vytvorené začiatkom 12. storočia.

Začína sa ozajstný boj

Prvý, kto sa vytrvalo usiloval sprístupniť Sväté Písma ľuďom vo Francúzsku v zrozumiteľnej podobe, bol Peter Valdo, obchodník z 12. storočia z Lyonu v strednom Francúzsku. Valdo financoval preklady častí Biblie do provensalčiny, nárečia, ktorým sa hovorilo na juhovýchode Francúzska. V roku 1179, na Treťom lateránskom koncile, predložil časť svojho prekladu Biblie pápežovi Alexandrovi III.

Neskôr cirkev odsúdila Valda a jeho nasledovníkov ako kacírov a mnísi pálili preklady, ktoré financoval. Odvtedy cirkev odporovala každej snahe vložiť Božie Slovo do rúk prostého ľudu.

Stratégia cirkvi sa jasne ukázala v roku 1211, keď dala spáliť Biblie v meste Metz na východe Francúzska. V roku 1229 koncil v Toulouse výslovne zakázal laikom používať Bibliu v ktoromkoľvek hovorovom jazyku. Po tomto koncile nasledoval v roku 1234 koncil v Tarragone v Španielsku, ktorý zakázal vlastniť Bibliu v akomkoľvek románskom jazyku (jazyku odvodenom z latinčiny), a tento zákaz platil aj pre duchovných.

Navzdory takej neúprosnej opozícii sa prvý úplný preklad Biblie vo francúzštine objavil v druhej polovici 13. storočia. Táto anonymne preložená Biblia dosiahla len malé rozšírenie. V tom čase nebola Biblia prístupná prostému ľudu v žiadnej forme. Kópie sa robili ručne. Pre vysokú cenu a obmedzenú dostupnosť mohla Bibliu vlastniť skoro výlučne len šľachta a duchovenstvo.

Formuje sa obrana Biblie

Tlačiarenská revolúcia, ktorá v Európe vznikla po vynáleze tlačiarskeho lisu a tlače metódou pohyblivých písmen Johanna Gutenberga okolo roku 1450, zachvátila aj Francúzsko. Tri francúzske mestá — Paríž, Lyon a Rouen — sa stali dôležitými strediskami tlače, baštami obrany Biblie.a

Až po túto etapu boja boli francúzske preklady Biblie založené na latinskej Vulgáte. Tento latinský text po tisíc rokoch opakovaného prepisovania znehodnotili početné chyby, ale cirkev na Vulgáte lipla. No francúzsky katolík Jacques Lefèvre d’Étaples sa rozhodol urobiť Bibliu zrozumiteľnou ľudu. V roku 1530 preložil Vulgátu do francúzštiny a opravil niektoré jej chyby tak, že ju porovnal s hebrejskými a gréckymi rukopismi, ktoré sa stali len nedávno dostupnými. Odstránil tiež mätúce náukové vysvetlivky, ktoré do textu vložila cirkev.

Lefèvrov preklad bol okamžite napadnutý. Niektoré verzie museli byť vytlačené mimo Francúzska. Tie boli zaradené do zoznamu kníh zakázaných cirkvou. Po čase musel Lefèvre hľadať útočište v Štrasburgu, vtedajšom slobodnom ríšskom meste na východe Francúzska. Napriek tomu jeho preklad znamenal úspech.

Prvý francúzsky preklad Biblie založený na textoch v pôvodnom jazyku bol vydaný v roku 1535. Prekladateľom bol francúzsky protestant Pierre-Robert Olivétan, bratranec reformátora Jána Kalvína. Pre odpor cirkvi nemohol byť tento preklad vytlačený vo Francúzsku, ale vytlačilo ho začínajúce protestantské spoločenstvo v meste Neuchâtel vo Švajčiarsku. Olivétanov francúzsky preklad Biblie slúžil ako vzor pre mnohé nasledujúce revízie a preklady Biblie do iných jazykov.

Riskantný boj

Vo Francúzsku boli niektorí odvážni tlačiari, ako Étienne Dolet v roku 1546, upálení na kole za tlačenie Biblie. Trentský koncil v roku 1546 opätovne potvrdil „hodnovernosť“ Vulgáty napriek jej chybám a odvtedy cirkev zaujímala stále tvrdší postoj proti prekladom do hovorových jazykov. V roku 1612 sa španielska inkvizícia pustila do zúrivého ťaženia, aby zničila Biblie v hovorových jazykoch.

Prenasledovanie občas viedlo k dômyselným zlepšeniam. Vyrábali sa „uzlové“ Biblie, ktoré boli dostatočne malé na to, aby sa ukryli do uzla ženských vlasov. A v roku 1754 boli úryvky Hebrejských a Gréckych Písiem vytlačené v knihe veľkosti len tri krát päť centimetrov.

Protiútoky

Časom sa doba predsa len zmenila. Po storočiach zlomyseľných útokov boli v prospech Biblie zasadené rozhodujúce údery. Týmito údermi pre cirkevnú opozíciu boli nové myšlienky a sloboda uctievania, ktoré priniesla Francúzska revolúcia. A tak bol v roku 1803 vytlačený vo Francúzsku protestantský Nový zákon, prvý po 125 rokoch!

Pomoc tiež prišla od biblických spoločností. V roku 1792 bola v Londýne v Anglicku založená Francúzska biblická spoločnosť, „aby v čo najväčšom rozsahu zaobstarala francúzske Biblie tým Francúzom, ktorí nevlastnia tento božský klenot v im zrozumiteľnom jazyku“. A pripojili sa aj ďalšie biblické spoločnosti. Ich cieľ vyrobiť a rozšíriť Bibliu vo francúzštine bol dosiahnutý.

Posledný úder

Katolícka cirkev odmietala akékoľvek zmeny vo svojej taktike, ale bojovala už prehratý boj. V priebehu 19. storočia vydali pápeži rad dekrétov neúprosne odporujúcich šíreniu Biblií v hovorových jazykoch. Ešte v roku 1897 pápež Lev XIII. opätovne potvrdil, že „všetky verzie Svätých kníh vyrobené nejakým nekatolíckym autorom, nech je to ktokoľvek a nech je to v ktoromkoľvek bežnom jazyku, sú zakázané, zvlášť tie, ktoré vydali biblické spoločnosti, ktoré boli pri viacerých príležitostiach Pontifikom rímskym odsúdené“.

Keďže lacné protestantské Biblie vydané biblickými spoločnosťami boli ľahko dostupné, dovolila katolícka cirkev svojim učencom, aby preložili Bibliu do francúzštiny. Preklad Augustina Crampona, prvýkrát uverejnený v siedmich zväzkoch (1894–1904) a potom v jednom zväzku (1904), bol prvým francúzskym katolíckym prekladom založeným na pôvodných textoch. Pozoruhodné bolo množstvo odborných poznámok pod čiarou a skutočnosť, že Crampon vo veľkom rozsahu použil Jéhovah, francúzsku formu Božieho mena.

Vatikán zmenil svoj postoj, keď vo svojej encyklike Divino Afflante Spiritu z roku 1943 napokon sformuloval pravidlá pre preklad Biblie do hovorových jazykov. Odvtedy bolo vydaných mnoho katolíckych prekladov vrátane populárnej Bible de Jérusalem, ktorá bola najskôr publikovaná vo francúzštine a neskôr bola preložená do niekoľko ďalších jazykov vrátane angličtiny.

Jednou Bibliou, ktorá pomáha ľuďom hovoriacim po francúzsky všade na svete, je francúzske vydanie Prekladu nového sveta Svätých písiem. Kompletný preklad bol prvýkrát uverejnený v roku 1974 a revidovaný bol v roku 1995. V tých mnohých jazykoch, v ktorých bol doteraz Preklad nového sveta vydaný, pripisuje česť Autorovi Biblie vrátením jeho mena, Jehova, do Hebrejských Písiem, a kde to bolo vhodné, do Gréckych Písiem. Doteraz bolo vytlačených viac než päť miliónov výtlačkov francúzskeho vydania tohto prekladu. Biblia bezpochyby svoj zápas o prežitie vo francúzštine vyhrala.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 16]

Biblia od Lefèvra d’Étapla z roku 1530

[Obrázok na strane 16]

Olivétanova Biblia z roku 1535

[Obrázok na strane 17]

Vzácny exemplár „Biblie z 13. storočia“

[Prameň ilustrácií na strane 17]

Biblie: Bibliothèque Nationale de France