Katolícka cirkev a evolúcia

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Taliansku

DŇA 26. apríla 1882 sa vo Westminsterskom opátstve v Londýne konal pohreb Charlesa Darwina. Niektorým sa môže zdať, že kostol je to posledné miesto, kde by mal byť pochovaný muž obvinený z toho, že svojou evolučnou teóriou prirodzeného výberu ‚zosadil Boha z trónu‘. Napriek tomu je tam Darwinova hrobka už vyše storočia.

Po vydaní Darwinovej knihy O vzniku druhov v roku 1859 sa postoj teológov k evolúcii postupne menil. Teológ Carlo Molari napísal, že po „otvorenom boji“ došlo začiatkom tohto storočia k „zastaveniu paľby“. Povedal, že potom v polovici 20. storočia nastalo „prímerie“ a napokon v súčasnosti „mier“.

Pred Darwinom

Myšlienku evolúcie, pravdaže, nezaviedol Darwin. Už starovekí filozofi teoretizovali o premene jednej formy života na inú. Stopy prvých novodobých evolucionistických tvrdení vedú k niekoľkým naturalistom 18. storočia.

V 18. a 19. storočí mnohí učenci navrhovali rôzne evolučné teórie, hoci slovo „evolúcia“ sa objavovalo len zriedka. Darwinov starý otec Erasmus Darwin (1731–1802) v jednom zo svojich diel predložil viacero evolučných myšlienok a toto jeho dielo bolo na zozname zakázaných kníh katolíckej cirkvi.

Prečo vznikol „otvorený boj“

Tí, čo neboli nábožensky založení, videli v Darwinovej teórii užitočný nástroj na oslabenie moci duchovenstva. A tak vypukol neľútostný boj. V roku 1860 nemeckí biskupi tvrdili: „Našich predkov priamo stvoril Boh. Preto vyhlasujeme, že názor tých, čo sa opovažujú tvrdiť, že človek, pokiaľ ide o jeho telo, vzniká spontánnou premenou z nedokonalej podstaty, je v úplnom rozpore so Svätým Písmom a s Vierou.“

Podobne v máji 1877 pápež Pius IX. chválil francúzskeho lekára Constatina Jama za publikáciu proti evolúcii, ktorá podporila správu o stvorení v 1. Mojžišovej. Prvá fáza boja dosiahla vyvrcholenie v sérii listov, ktoré v rokoch 1905 až 1909 vydala Pontifikálna biblická komisia. V jednom z nich komisia vyhlásila, že prvé tri kapitoly 1. Mojžišovej sú historické a mali by sa chápať ako „skutočné dejiny“.

„Zastavenie paľby“ a „prímerie“

Keď však vplyv Darwinovej teórie v akademických kruhoch vzrástol, katolícki teológovia, ako napríklad francúzsky jezuita Teilhard de Chardin, sa začali obracať k evolucionizmu. Hoci sa Teilhardove názory líšili od názorov ortodoxných evolucionistov, od roku 1921 považoval „biologickú evolúciu... za stále istejšiu skutočnosť“. Tendencia zmierenia medzi katolíckou vierou a evolucionizmom bola čoraz zreteľnejšia.

V roku 1948 ďalší jezuita povedal: „Už vyše 20 rokov je v cirkvi mimoriadny nárast počtu teológov, ktorí sú pravými katolíkmi a vyhlasujú, že zmierenie [medzi evolúciou a katolíckou vierou] je s určitými obmedzeniami možné.“ Asi v tom istom čase Pontifikálna biblická komisia odvolala väčšinu z toho, čo v roku 1909 napísala na podporu správy o stvorení v 1. Mojžišovej.

Potom v roku 1950 sa v encyklike Humani generis, ktorú vydal Pius XII., hovorilo, že katolícki učenci môžu považovať evolučnú teóriu za prijateľnú hypotézu. No pápež povedal: „Katolícka viera nás zaväzuje, aby sme sa držali toho, že duše sú priamo vytvorené Bohom.“

Prečo ten takzvaný mier?

Carlo Molari poznamenáva, že až na niekoľko výnimiek od ekumenického Druhého vatikánskeho koncilu sú „výhrady k evolučným teóriám definitívne prekonané“. Je významné, že v októbri 1996 pápež Ján Pavol II. vyhlásil: „Dnes, takmer pol storočia po vydaní encykliky [Pia XII.], nás nové poznanie vedie k tomu, aby sme uznali, že evolučná teória je viac než len hypotéza. Je vskutku pozoruhodné, že výskumníci túto teóriu postupne prijali.“

Historik Lucio Villari nazval pápežovo vyhlásenie „rozhodujúcim pripustením“. Titulok v konzervatívnych talianskych novinách Il Giornale znel: „Pápež hovorí, že možno pochádzame z opice.“ A časopis Time dospel k záveru, že pápežovo pripustenie „odráža prijatie evolúcie cirkvou“.

Aký je dôvod na to, čo bolo nazvané „viac-menej uvoľnenou orientáciou na evolucionizmus“ u katolíckych vodcov? Prečo rímskokatolícka cirkev uzavrela mier s náukou evolúcie?

Je jasné, že mnoho katolíckych teológov považuje Bibliu za „ľudské slovo“, a nie za „Božie slovo“. (1. Tesaloničanom 2:13; 2. Timotejovi 3:16, 17) Pre katolícku cirkev viac zaváži slovo súčasných evolucionistov než to, čo povedal Boží Syn, Ježiš Kristus, ktorý potvrdil, že správa o stvorení v 1. Mojžišovej je presná, slovami: „Nečítali ste, že ten, ktorý ich stvoril, stvoril ich od začiatku ako muža a ženu?“ (Matúš 19:4) Ktorý názor podľa vás zaváži viac?

[Rámček na strane 13]

Jehovovi svedkovia a evolúcia

Jehovovi svedkovia sa pevne držia Kristovho učenia o tom, že Boh priamo vytvoril prvú ľudskú dvojicu a „stvoril ich... ako muža a ženu“. (Matúš 19:4; 1. Mojžišova 1:27; 2:24) V roku 1886 sa v 1. zväzku Úsvitu Milénia (neskôr Štúdií Písiem) písalo o darvinizme ako o „neobhájiteľnej teórii“ a v roku 1898 brožúrka The Bible Versus the Evolution Theory (Biblia verzus evolučná teória) podporila biblickú správu o stvorení. Biblická správa o stvorení bola podporená aj v knihách The New Creation (Nové stvorenie, 1904) a Stvorenie (1927), ako aj v článkoch vydaných v skorších číslach Strážnej veže a Zlatého veku.

V čase, keď pápež Pius XII. zverejnil svoju encykliku Humani generis (v roku 1950), Jehovovi svedkovia vydali brožúrku Evolúcia proti novému svetu. V tejto brožúrke sú vedecké a historické dôkazy biblickej správy o stvorení a odsudzujú sa v nej pokusy niektorých kňazov o vytvorenie „spojenia medzi evolúciou a Bibliou“. Biblickej správy o stvorení sa zastáva aj kniha Did Man Get Here by Evolution or by Creation? (Vznikol človek evolúciou, alebo bol stvorený?, 1967) a tiež kniha Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením?, ktorá vyšla v roku 1985, ako aj mnohé články publikované v Strážnej veži a Prebuďte sa!

Jehovovi svedkovia tak mnohým ľuďom pomohli oboznámiť sa s jednoznačnými dôkazmi, že je to Boh, kto „nás urobil, a nie my sami“. — Žalm 100:3.