Tajomstvá spánku zvierat
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KENI
SPÁNOK — asi tretinu svojho života strávime v tomto stave odpočinku. Spánok ani zďaleka nie je plytvaním času a zjavne uspokojuje viaceré dôležité fyziologické a psychické potreby. A tak možno spánok považovať za cenný dar od Boha. — Porovnaj Žalm 127:2.
Preto neprekvapuje, že spánok hrá dôležitú úlohu aj v ríši zvierat. Veľa druhov dokáže spať spôsobom, ktorý je fascinujúci, niekedy zábavný a často nezvyčajný. Pozrime sa na niekoľko príkladov.
Šampióni v spaní
Každý, kto niekedy cez horúce africké poludnie videl spať leva hore bruchom s labami vytrčenými dohora, by mohol usúdiť, že táto obávaná šelma je taká krotká ako domáca mačka. Zdanie však klame. Thomas Campion, spisovateľ 17. storočia, napísal: „Kto by sa opovážil dráždiť spiaceho leva?“ Áno, aj mocný lev potrebuje spať — asi 20 hodín denne —, aby mohol viesť svoj život dravca.
Uvažujme aj o hatérii, letargickom zvieratku podobnom jašteričke, ktorá žije na Novom Zélande. Takmer pol roka strávi v stave ľahkého spánku. Hatéria je taká letargická, že zaspí dokonca aj pri žuvaní potravy! Ale všetok ten spánok je iste na niečo užitočný, lebo vedci odhadujú, že niektoré hatérie sa dožívajú aj 100 rokov.
Podobne ako fiktívny Rip Van Winkle, aj niektoré zvieratá upadajú na dlhší čas do zimného spánku. Takto prežívajú studenú zimu mnohé zvieratá. Zviera si najprv v tele nahromadí veľké zásoby tuku, z ktorých bude žiť počas dlhého obdobia spánku. Čo však zabráni tomu, aby spiace zviera nezamrzlo a nezahynulo? Kniha Inside the Animal World (V ríši zvierat) vysvetľuje, že mozog dá impulz na chemické zmeny v krvi zvieraťa, a tým vznikne akýsi druh prírodnej nemrznúcej zmesi. Telesná teplota klesne niečo nad bod mrazu, tep srdca sa spomalí na zlomok normálneho tepu, spomalí sa dýchanie. Potom nasleduje hlboký spánok, ktorý môže trvať mnoho týždňov.
Spanie ‚na krídlach‘?
Niektoré zvieratá spia veľmi nezvyčajným spôsobom. Všimnime si morského vtáka s názvom rybár tmavý. Keď mladý rybár opustí hniezdo, zamieri nad more a lieta bez prestania niekoľko nasledujúcich rokov! Keďže nemá perie, ktoré by bolo odolné proti vode a na nohách nemá plávaciu blanu, aby mohol pristáť na vode ako iné druhy rybárov, rybár tmavý sa vyhýba ponáraniu do mora. Loví tak, že chytá malé ryby z vodnej hladiny.
Ale kedy vlastne spí? V knihe Water, Prey, and Game Birds of North America (Vodné, dravé a lovné vtáky Severnej Ameriky) sa píše: „Zdá sa nepravdepodobné, že by spali na oceáne, lebo ich perie by premáčala voda. Niektorí vedci predpokladajú, že tieto vtáky spia počas letu.“
Siesta pod vodou
Spávajú aj ryby? Podľa The World Book Encyclopedia zo stavovcov „spia skutočným spánkom so zmenami v krivkách zobrazujúcich činnosť mozgu iba plazy, vtáky a cicavce“. Napriek tomu majú aj ryby obdobia odpočinku podobné spánku — hoci väčšina rýb nemôže zavrieť oči.
Niektoré ryby spia na boku, iné hore bruchom alebo vo vertikálnej polohe. Niektoré platesovité, ako napríklad solea obyčajná, ležia na dne mora, keď nespia. Keď spia, zaujmú polohu ako pri plávaní niekoľko centimetrov nad dnom.
Farebný papagájovec sa pripravuje na spánok jedinečne: oblečie si „nočnú košeľu“. Keď sa blíži jeho čas spánku, vylučuje sliz, ktorý mu úplne pokryje telo. Čo je účelom tohto slizu? „Pravdepodobne zabrániť dravcom, aby [ho] objavili,“ hovorí prírodovedec a spisovateľ Doug Stewart. Keď sa zobudí, vykĺzne zo svojej slizovej košele.
Podobne aj tulene majú zaujímavý spôsob prípravy na spánok. Nafúknu si hrdlo ako balón, vytvoriac si tak akýsi druh záchrannej vesty. Takto sa udržia nad vodou a môžu spať vo vode vo vertikálnej polohe s nosom nad hladinou, aby mohli dýchať.
Spánok na pol oka
Samozrejme, pri spánku v divočine je zviera bezbrannejšie pred dravcami. Preto veľa živočíchov spí takpovediac iba na pol oka. Ich mozog udržiava aj počas spánku určitý stav bdelosti, a tak im umožňuje reagovať na akýkoľvek zvuk znamenajúci nebezpečenstvo. Ďalšie zvieratá prežívajú tak, že pravidelne kontrolujú svoju bezpečnosť. Napríklad vtáky spiace v kŕdli otvárajú v pravidelných intervaloch jedno oko a kontrolujú, či im nehrozí nebezpečenstvo.
Podobne stáda antilop alebo zebier v Afrike sa počas odpočinku vzájomne strážia. Niekedy celé stádo odpočíva na zemi v strehu so vztýčenými hlavami. V pravidelných intervaloch sa jedno zviera prevalí na bok a v hlbokom spánku leží voľne na zemi. Po niekoľkých minútach ho vystrieda iný člen stáda.
Podobne spia v stáde slony. Dospelé však obyčajne zostávajú stáť a spia ľahkým spánkom, pričom z času na čas otvoria oči, zdvihnú a roztiahnu svoje obrovské uši, aby zachytili každý podozrivý zvuk. V tieni týchto obrovských strážcov si môžu menšie mláďatá ľahnúť na bok a upadnúť do hlbokého spánku. Cynthia Mossová spomína vo svojej knihe Elephant Memories (Spomienky na slony), ako videla zaspať celé stádo: „Najprv mláďatá, potom staršie slony a nakoniec si aj všetky dospelé samice ľahli na bok a zaspali. V mesačnom svite vyzerali ako obrovské šedé balvany, no túto predstavu rušilo ich hlboké, pokojné chrápanie.“
O zvykoch zvierat pri spaní sa musíme ešte veľa učiť. Ale keď vezmete do úvahy to pomerne malé množstvo poznatkov, ktoré predsa len máme, nepobáda vás to uvažovať o bázeň vzbudzujúcej múdrosti Toho, ktorý „stvoril všetky veci“? — Zjavenie 4:11.