INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže
INTERNETOVÁ KNIŽNICA
Strážnej veže
Slovenčina
  • BIBLIA
  • PUBLIKÁCIE
  • ZHROMAŽDENIA
  • g97 8/9 s. 14 – 17
  • Kilimandžáro — strecha Afriky

Pre zvolený úsek nie je k dispozícii žiadne video.

Ľutujeme, ale pri prehrávaní videa nastala chyba.

  • Kilimandžáro — strecha Afriky
  • Prebuďte sa! 1997
  • Medzititulky
  • Podobné články
  • Africká „strecha“
  • Jeho pôsobivé vrcholy
  • Ekologické majstrovské dielo
  • Zdolanie vrchu „Kili“
  • Zasnežený vrch na rovníku
    Prebuďte sa! 2005
  • Od našich čitateľov
    Prebuďte sa! 1998
  • Pohoria v ohrození
    Prebuďte sa! 2005
  • Mesačné vrchy
    Prebuďte sa! 1998
Ďalšie články
Prebuďte sa! 1997
g97 8/9 s. 14 – 17

Kilimandžáro — strecha Afriky

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KENI

LEN pred 150 rokmi bolo vnútrozemie Afriky ešte z veľkej časti nezmapované. Pre vonkajší svet zostával tento veľký kontinent nepreskúmaný a záhadný. Európanom sa z mnohých správ, ktoré prenikali z východnej Afriky, zdala čudná najmä jedna. Bola to správa nemeckých misionárov Johannesa Rebmanna a Johanna L. Krapfa, ktorí tvrdili, že v roku 1848 videli neďaleko rovníka taký vysoký horský masív, že jeho vrchol bol biely od snehu.

Správa o tom, že v tropickej Afrike je vrch pokrytý snehom, sa nestretla len s pochybnosťami, ale aj s výsmechom. No správy o mohutnom vrchu vzbudili zvedavosť a záujem geografov a výskumníkov, ktorí napokon potvrdili správy misionárov. Vo východnej Afrike bol naozaj sopečný vrch pokrytý snehom zvaný Kilimandžáro. V jazyku niektorých národov to znamená „Veľký vrch“.

Africká „strecha“

Dnes je veľký vrch Kilimandžáro známy svojou žiarivou krásou a impozantnou výškou. Máloktorá scéna je taká malebná a nezabudnuteľná, ako keď stádo pasúcich sa slonov prechádza suchými, prašnými africkými planinami na impozantnom pozadí zasneženého „Kili“, ktorý sa majestátne týči v diaľke.

Kilimandžáro je najvyšší vrch na africkom kontinente a počíta sa medzi najväčšie spiace sopky na svete. Nachádza sa v Tanzánii priamo na juh od rovníka, neďaleko hraníc s Keňou. Zem tu vyvrhla vyše štyroch miliárd kubických metrov sopečného materiálu, a tak bol vytvorený tento vrch, ktorého vrcholy sú v oblakoch.

Nesmiernu veľkosť vrchu znásobuje aj jeho osamotenosť. Stojí bokom a sám, dvíha sa z vyprahnutého buša v krajine Masajov — čo je asi 900 metrov nad morom — do obrovskej výšky 5895 metrov! Niet sa teda čo čudovať, že Kilimandžáro sa niekedy opisuje ako strecha Afriky.

Vrch Kilimandžáro sa nazýval aj „Vrch karaván“, lebo jeho veľké ľadovcové polia a ľadovce sú ako žiariaci biely maják, ktorý vidno stovky míľ zo všetkých smerov. V minulých storočiach jeho snehový vrcholec často viedol karavány, ktoré putovali z divokého vnútrozemia Afriky s nákladom slonoviny, zlata a otrokov.

Jeho pôsobivé vrcholy

Kilimandžáro tvoria dva sopečné končiare. Kibo je hlavný sopečný vrchol; jeho nádherný symetrický kužeľ má trvalú ľadovú a snehovú pokrývku. Východne od neho je druhý vrchol, zvaný Mawenzi, ktorý sa strmo dvíha do výšky 5354 metrov a sám je druhým najvyšším vrchom v Afrike, po vrchu Kibo. Na rozdiel od mierne sa zvažujúcich svahov Kiba je Mawenzi členitý a nádherne vytesaný vrchol a všetky jeho svahy tvoria strmé, rozoklané skalné steny. Vrcholy Kiba a Mawenzi sú vo výške 4600 metrov spojené rozsiahlou, zvažujúcou sa planinou, na ktorej sú roztrúsené balvany. Na západ od Kiba leží Shira, zrútené pozostatky starej sopky, ktorú odvtedy už dlhý čas zvetráva vietor a voda, a teraz tvorí úchvatnú náhornú plošinu vo výške 4000 metrov nad morom.

Ekologické majstrovské dielo

Ekosystém Kilimandžára tvoria rozličné pásma vymedzené výškou, zrážkami a vegetáciou. Nižšie svahy pokrývajú neporušené tropické pralesy, v ktorých sa pohybujú stáda slonov a pabyvolov širokorohých. Vysoko v korunách stromov žije niekoľko druhov opíc a návštevník môže niekedy na okamih zazrieť plachého horského kudu a chochlaté antilopy, ktoré sa tak ľahko stratia v hustom poraste.

Nad lesom je pásmo vresového porastu. Staré hrčovité stromy, poskrúcané neľútostným vetrom a vekom, sú pokryté vláknami lišajníkov, podobajúcimi sa dlhej šedivej brade starého muža. Svahy vrchov sú tu otvorené, a tak sa tu dobre darí vresovcu stromovitému. Trsy trávy a medzi nimi chumáče žiarivo sfarbených kvetov vytvárajú nádhernú scenériu.

Ešte vyššie nad pásmom lesa sa objavuje pustá planina. Stromy nahrádzajú nezvyčajne vyzerajúce rastliny zvané gigantické starčeky, ktoré môžu byť až 4 metre vysoké, a lobelky, ktoré sa podobajú na veľkú kapustu alebo artičoky. Okolo balvanov a skalnatých odkryvov rastú trvalky, ktoré sú podobné slame, na dotyk sú suché a do inak striebrošedej krajiny vnášajú trochu farebnosti.

Vyššie prechádza pustá planina do vysokohorského pásma. Terén tu má nevýraznú farbu s odtieňmi tmavohnedej a šedej. V tomto suchom prostredí sa môžu zakoreniť len niektoré rastliny. Dva hlavné vrcholy, Kibo a Mawenzi, sú práve v tejto časti spojené veľkým sedlom, kde je vysokopoložená suchá a skalnatá púšť. Teploty sú tu extrémne, cez deň dosahujú až 38 stupňov Celzia a v noci klesajú hodne pod bod mrazu.

Napokon sa dostávame do vrcholového pásma. Vzduch je tu chladný a čistý. Veľké ľadovce a ľadovcové polia sú na pozadí tmavomodrej oblohy biele a čisté, a tak nádherne kontrastujú s tmavým povrchom vrchu. Vzduch je riedky a obsahuje asi polovicu kyslíka, ako je na úrovni mora. Hore na plochom vrchole Kiba je sopečný kráter, ktorý je takmer úplne okrúhly a má priemer 2,5 kilometra. Vnútri krátera, priamo v strede vrchu, je obrovská popolová jama, ktorá od jedného konca k druhému meria vyše 300 metrov a klesá vyše 100 metrov do hrdla sopky. Horúce sírové výpary pomaly vystupujú do ľadového vzduchu z malých fumarol (dymiace otvory), svedčiac o nepokoji hlboko vnútri spiaceho obra.

Gigantická veľkosť a masívnosť umožňujú Kilimandžáru vytvárať si vlastné podnebie. Vlhký vietor, vanúci do vnútrozemia od Indického oceána cez polopúštne nížiny, naráža na vrch a stáča sa hore, kde sa zráža a vytvára zrážky. To spôsobuje, že nižšie svahy sú úrodné, a môžu tu byť kávovníkové plantáže, ako aj plodiny, ktorými sa živia ľudia žijúci na úpätí vrchu.

Zdolanie vrchu „Kili“

Ľudia žijúci v tesnej blízkosti Kilimandžára poverčivo verili, že jeho svahy sú domovom zlých duchov, ktorí ublížia každému, kto sa pokúsi vystúpiť na jeho ľadový vrcholec. To miestnym ľuďom zabránilo, aby sa pokúsili dosiahnuť jeho končiar. A tak až v roku 1889 dvaja nemeckí cestovatelia vystúpili na vrch a stáli na najvyššom bode Afriky. Druhý vrchol, Mawenzi, ktorý je na výstup technicky náročnejší, bol zdolaný až v roku 1912.

Dnes každý, kto má dobré zdravie, môže vystúpiť na Kilimandžáro, a u návštevníkov východnej Afriky je to dosť populárne. Úrady v Tanzánii, ktoré sa starajú o národný park, zaviedli dobre organizované opatrenia pre tých, ktorí chcú vystúpiť na vrch. Dá sa požičať oblečenie a výstroj. Sú k dispozícii školení nosiči a vodcovia a niekoľko miestnych hotelov ponúka pohodlné ubytovanie počas celej horolezeckej výpravy. Na vrchu sú v rôznej výške dobre postavené chaty, ktoré horolezcom zabezpečujú nocľah a úkryt.

Vidieť Kilimandžáro na vlastné oči je pôsobivý zážitok, ktorý vedie človeka k tomu, že si uvedomuje Božiu existenciu. Môžeme len súhlasiť s tým, čo bolo vyslovené o Bohu: „Pevne zakladá vrchy svojou silou.“ (Žalm 65:6) Áno, Kilimandžáro stojí vysoko a osamotene nad Afrikou ako vznešené svedectvo moci Veľkého Stvoriteľa.

[Mapa na strane 16]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

AFRIKA

Keňa

KILIMANDŽÁRO

Tanzánia

    Publikácie v slovenčine (1986 – 2026)
    Odhlásiť sa
    Prihlásiť sa
    • Slovenčina
    • Poslať odkaz
    • Nastavenia
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Podmienky používania
    • Ochrana súkromia
    • Nastavenie súkromia
    • JW.ORG
    • Prihlásiť sa
    Poslať odkaz