Kde je nedostatok väčší
MARY, ktorá žije v Spojených štátoch, začína svoj deň tým, že sa osprchuje, umyje si zuby, pričom z kohútika tečie voda, spláchne toaletu a potom si umyje ruky. Ešte kým si sadne k raňajkám, spotrebuje azda toľko vody, koľko sa vojde do vane na kúpanie. Kým sa deň skončí, Mary, podobne ako veľa iných Američanov, spotrebuje vyše 350 litrov vody; dosť na to, aby sa vaňa naplnila dvaapolkrát. K dostatku čistej vody nemá ďalej, než je najbližší vodovodný kohútik. Voda je vždy k dispozícii; považuje to za samozrejmosť.
Dede, ktorá žije v západnej Afrike, je v úplne odlišnej situácii. Vstáva skoro pred svitaním, oblečie sa, na hlavu si položí veľkú nádobu a ide osem kilometrov k najbližšej rieke. Tam sa okúpe, naplní nádobu vodou a potom sa vráti domov. Táto každodenná činnosť jej zaberie asi štyri hodiny. Za ďalšiu hodinu vodu prefiltruje, aby ju zbavila parazitov, a potom ju rozdelí do troch nádob — jedna bude na pitie, druhá na použitie v domácnosti a tretia na večerný kúpeľ. Každý kus odevu, ktorý chce vyprať, musí ísť oprať do rieky.
„Nedostatok vody nás tu zabíja,“ hovorí Dede. „Keď strávim takmer polovicu predpoludnia tým, že donesiem vodu, koľko času mi zostane na prácu na poli a na iné činnosti?“
Situácia, v akej sa nachádza Dede, je sotva ojedinelá. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) strávi množstvo žien a detí donášaním vody zo vzdialených, často znečistených zdrojov každý rok dovedna vyše desať miliónov rokov!
Niektorí majú dostatok, iní nie
Teda i keď je v celosvetovom meradle dostatok sladkej vody, nie je rovnomerne rozmiestnená. To je prvý vážny problém. Vedci napríklad odhadujú, že zatiaľ čo Ázia má 36 percent vôd, ktoré napĺňajú jazerá a rieky zeme, tento kontinent je domovom 60 percent obyvateľstva sveta. Naproti tomu rieka Amazonka obsahuje 15 percent objemu vôd riek zeme, no iba 0,4 percenta obyvateľov sveta žije dostatočne blízko, aby z nej mali úžitok. Nerovnomernosť je aj v zrážkach. Niektoré oblasti zeme sú takmer stále suché; iné, hoci nie sú vždy suché, trpia občas obdobiami sucha.
Veľa odborníkov je presvedčených, že pokiaľ ide o množstvo zrážok, niektoré zmeny môžu zapríčiňovať ľudia. Deje sa to odlesňovaním, nadmerným obrábaním pôdy a prílišným spásaním každého kúska pôdy. Niektorí usudzujú, že následkom toho zemský povrch odráža viac slnečného svetla späť do atmosféry. Výsledok: Atmosféra sa otepľuje, oblaky sa rozplynú a zrážok ubúda.
Aj neúrodná pôda môže spôsobovať ubúdanie zrážok, lebo väčšinu dažďa, ktorý spadne na lesy, tvorí voda, ktorá sa predtým vyparila z vegetácie — z listov stromov a z podrastu. Inými slovami, vegetácia pôsobí ako obrovská špongia, ktorá absorbuje a zadržiava dažďovú vodu. Odstránením stromov a podrastu je k dispozícii menej vody, ktorá by sa vyparovala a tak vytvárala dažďové oblaky.
Nakoľko závažne ovplyvňuje ľudská činnosť zrážky, je ešte predmetom diskusie; je potrebné uskutočniť ďalší výskum. Ale jedno je isté: Nedostatok vody je veľmi rozšírený. Tento nedostatok už ohrozuje ekonomiku a zdravie 80 krajín, upozorňuje Svetová banka. A až 40 percent obyvateľov zeme — viac než dve miliardy ľudí — nemá prístup k čistej vode či k hygienickým zariadeniam.
Keď majú bohaté krajiny nedostatok vody, obyčajne majú peniaze, aby sa vyhli vážnym problémom. Budujú priehrady, využívajú drahú technológiu na recykláciu svojich vôd, alebo dokonca odsoľujú morskú vodu. Chudobné krajiny nemajú takéto možnosti. Často musia siahať k prídelom čistej vody, čo môže spomaliť ekonomický pokrok a znižovať produkciu potravín, alebo musia znova používať neupravenú vodu, výsledkom čoho je šírenie chorôb. Ako požiadavky na vodu všade stúpajú, budúcnosť vyzerá veľmi, veľmi sucho.
Desaťročie nádeje
Dňa 10. novembra 1980 zazneli na Valnom zhromaždení Spojených národov sebaisté slová o nadchádzajúcom „Medzinárodnom desaťročí zabezpečenia pitnej vody a hygienických zariadení“. Cieľom je, vyhlásilo zhromaždenie, do roku 1990 zabezpečiť prístup k čistej vode a k hygienickým zariadeniam všetkým ľuďom žijúcim v rozvojovom svete. Do konca spomínaného desaťročia sa vynaložilo asi 134 miliárd dolárov na zavedenie čistej vody pre vyše miliardu ľudí a vybudovali sa zariadenia na odstraňovanie splaškov pre vyše 750 miliónov ľudí — skutočne pôsobivý výkon.
Avšak tento pokrok bol kompenzovaný nárastom obyvateľstva v rozvojových krajinách o 800 miliónov osôb. A tak v roku 1990 bola ešte viac ako miliarda ľudí bez čistej vody a primeraných hygienických zariadení. Táto krízová situácia je akoby ozvenou toho, čo v rozprávke Svet za zrkadlom povedala kráľovná Alici: „Vieš, aby si zostala na tom istom mieste, musíš utekať tak rýchlo, ako vládzeš. Ak by si sa chcela pohnúť z miesta, musela by si bežať dva razy rýchlejšie!“
Podľa WHO bol od roku 1990 celkový pokrok v zlepšovaní údelu ľudí bez vody a hygienických zariadení „slabý“. Sandra Postelová, bývalá viceprezidentka výskumu na Worldwatch Institute, napísala: „Závažným morálnym nedostatkom zostáva fakt, že 1,2 miliardy ľudí nemôže piť vodu bez toho, že by im nehrozila choroba alebo smrť. Príčina netkvie ani tak v nedostatku vody alebo v nedostatku primeranej techniky, ako skôr v nedostatku spoločenskej a politickej zodpovednosti voči uspokojovaniu základných potrieb chudobných. Vyžadovalo by si to ročne odhadom o 36 miliárd dolárov viac, čo sa rovná zhruba 4 percentám celosvetových výdavkov na zbrojenie, aby bolo možné poskytnúť celému ľudstvu to, čo väčšina z nás teraz považuje za samozrejmosť — čistú pitnú vodu a sanitárne zariadenia na likvidáciu odpadkov.“
Nárast obyvateľstva, vzrast požiadaviek
Nerovnomerné rozdelenie vody je komplikované druhým problémom: So stúpajúcim počtom obyvateľstva stúpa aj potreba vody. Globálne množstvo zrážok zostáva približne rovnaké, ale počet obyvateľov prudko vzrastá. V tomto storočí sa spotreba vody zdvojnásobila aspoň dva razy a niektorí odborníci odhadujú, že v nasledujúcich 20 rokoch sa môže opäť zdvojnásobiť.
Samozrejme, vzrastajúci počet ľudí si nevyžaduje iba viac pitnej vody, ale aj viac potravín. Produkcia potravín si zase vyžaduje stále väčšie množstvo vody. Poľnohospodárstvo však musí súperiť o vodu s požiadavkami priemyslu a jednotlivcov. Ako sa mestá a priemyselné oblasti rozrastajú, poľnohospodárstvo často prehráva. „Odkiaľ máme vziať potraviny?“ pýta sa jeden výskumník. „Ako by sme mohli uspokojiť potreby 10 miliárd ľudí, keď sotva môžeme uspokojiť potreby 5 miliárd a v skutočnosti odoberáme vodu poľnohospodárstvu?“
K najväčšiemu nárastu obyvateľstva dochádza v rozvojových krajinách, kde je už i tak nedostatok vody. Žiaľ, tieto krajiny sú najmenej schopné, či už finančne alebo technicky, problém vody vyriešiť.
Znečisťovanie
Okrem týchto ťažkostí s nedostatkom vody a s požiadavkami rastúceho počtu obyvateľstva je tu aj tretí problém súvisiaci s vodou: znečisťovanie. Biblia hovorí o „rieke vody života“, ale mnohé rieky sú dnes riekami smrti. (Zjavenie 22:1) Podľa jedného odhadu množstvo odpadových vôd — z domácností i z priemyslu —, ktoré sa každoročne vypustí do riek sveta, predstavuje asi 450 kubických kilometrov. Mnohé rieky a potoky sú znečistené od prameňa až po ústie.
V krajinách rozvojového sveta znečisťuje neupravený odpad takmer každú veľkú rieku. Istý prieskum 200 veľkých ruských riek ukázal, že v ôsmich z desiatich bolo nebezpečne veľké množstvo látok obsahujúcich baktérie a vírusy. Rieky a vodné plochy priemyselných krajín, ktoré nie sú zamorené odpadom, sú často otrávené toxickými chemikáliami vrátane tých, ktoré pochádzajú z priemyselných hnojív. A vo všetkých častiach sveta vypúšťajú prímorské krajiny neupravený odpad do plytkých pobrežných vôd a vážne znečisťujú pobrežia.
A tak je znečisťovanie vody celosvetovým problémom. Zhŕňajúc túto situáciu, brožúra ochranárskej organizácie Audubon Society Water: The Essential Resource (Voda: Životne dôležitý zdroj) uvádza: „Jedna tretina ľudstva trvale trpí chorobami alebo vyčerpanosťou následkom závadnej vody; ďalšia tretina je ohrozovaná vodou, do ktorej sa vypúšťajú chemické látky, ktorých dlhodobé účinky nie sú známe.“
Zlá voda, zlé zdravie
Keď Dede spomenutá na začiatku povedala, že „nedostatok vody nás zabíja“, myslela to obrazne. No nedostatok čistej sladkej vody naozaj zabíja, úplne doslovne. Dede a milióny jej podobných nemajú inú možnosť, iba používať vodu z potokov a riek, ktoré sú často takmer ako otvorené stoky. Nie div, že podľa údajov WHO zomiera každých osem sekúnd jedno dieťa na následky choroby, ktorú dostalo z vody!
Podľa časopisu World Watch sa v rozvojovom svete 80 percent všetkých chorôb šíri pitím závadnej vody. Choroboplodné zárodky šírené vodou a znečisťovanie usmrcujú každoročne 25 miliónov ľudí.
Smrteľné choroby, ktoré sú dôsledkom pitia závadnej vody — vrátane hnačkových ochorení, cholery a týfusu — si vyberajú najviac obetí v trópoch. Ale choroby prenášané vodou sa neobmedzujú iba na rozvojový svet. V roku 1993 ochorelo v Milwaukee (Wisconsin, Spojené štáty) 400 000 ľudí, lebo pili vodu z vodovodu obsahujúcu mikróby, ktoré boli odolné proti chlóru. V tom istom roku si nebezpečné mikróby našli cestu do vodovodného systému iných miest v Spojených štátoch — vo Washingtone, D. C., v New Yorku a Caboole (Missouri) — a donútili obyvateľov prevárať vodu, ktorá tiekla z kohútikov.
Rieky, o ktoré sa treba deliť
Vzájomne súvisiace problémy, ako je nedostatok vody, požiadavky rastúceho počtu obyvateľov a znečisťovanie, ktoré vedie k zhoršeniu zdravia — to všetko sú faktory, ktoré vedú k napätiu a konfliktom. Veď napokon, voda je sotva luxus. Jeden politik v Španielsku, ktorý sa pustil do boja s nedostatkom vody, povedal: „To už nie je ekonomický boj, ale boj o prežitie.“
Jednou z hlavných oblastí napätia je otázka, ako sa podeliť o vodu z riek. Podľa Petra Gleicka, výskumníka zo Spojených štátov, 40 percent svetovej populácie žije v povodí 250 riek, o vodu ktorých súperí viac než jedna krajina. Rieky Brahmaputra, Indus, Mekong, Niger, Níl a Tigris tečú cez mnohé krajiny — krajiny, ktoré chcú čerpať z týchto riek toľko vody, koľko je možné. Už došlo aj k nezhodám.
Keďže požiadavky na vodu vzrastajú, napätie medzi krajinami bude stúpať. Viceprezident Svetovej banky, ktorý má na starosti environmentálny rozvoj, predpovedá: „V mnohých vojnách, ktoré sa viedli v tomto storočí, šlo o ropu; ale vo vojnách v budúcom storočí pôjde o vodu.“
[Rámček/obrázky na strane 7]
Putovanie jednej molekuly
Sledujme putovanie jednej molekuly vody na jej nekonečnej ceste. Séria sprievodných obrázkov očíslovaných v súlade s textom ilustruje iba jednu z myriád ciest, ktorými sa jediná molekula vody môže vrátiť na miesto, odkiaľ prišla. — Jób 36:27; Kazateľ 1:7.
Začneme molekulou, ktorá sa nachádza na hladine oceánu.(1) Ako sa voda pôsobením slnka vyparuje, molekula stúpa dovtedy, kým nie je niekoľko tisíc metrov nad zemou.(2) Teraz sa spája s ostatnými molekulami vody a vytvára malú kvapku vody. Kvapku unáša vietor stovky kilometrov. Časom sa kvapka vyparí a molekula opäť stúpa, kým sa nakoniec nepripojí k dažďovej kvapke, ktorá je dosť veľká na to, aby spadla na zem.(3) Kvapka dažďa spadne na úbočie kopca spolu s miliardami iných kvapiek; voda tečie dole svahom do potoka.(4)
Potom sa z potoka napije jeleň a vypije aj našu molekulu.(5) O niekoľko hodín sa jeleň vymočí a molekula vsiakne do pôdy, kde ju nasajú korene stromu.(6) Odtiaľ molekula putuje hore do stromu a napokon sa vyparí z listu do vzduchu.(7) Tak ako predtým, stúpa hore, aby pomohla vytvoriť ďalšiu kvapku. Kvapku unáša vietor, kým sa nepripojí k tmavému, ťažkému dažďovému oblaku.(8) Naša molekula opäť spadne spolu s dažďom, ale tentoraz sa dostane do rieky, ktorá ju nesie do oceánu.(9) Tam môže zostať tisíce rokov, kým sa dostane na povrch, vyparí sa a opäť ju unáša vietor.(10)
Tento cyklus sa nikdy nekončí: Voda sa z morí vyparuje, stúpa nad pevninu, padá vo forme dažďa a tečie späť do morí. Takto voda udržiava na zemi všetok život.
[Rámček/obrázok na strane 9]
Čo bolo plánované
Vystavať továrne na odsoľovanie vody. V nich sa odstraňuje z morskej vody soľ. Obyčajne sa to robí tak, že voda sa prečerpá do nízkotlakových komôr, kde sa zohrieva až do bodu varu. Voda sa vyparí a odvedie inam, a kryštáliky soli zostanú. Toto je nákladný proces, nad možnosti mnohých rozvojových krajín.
Roztápanie ľadovcov. Niektorí vedci sú presvedčení, že obrovské ľadovce, ktoré obsahujú čistú sladkú vodu, by sa dali veľkými remorkérmi pritiahnuť z Antarktídy a roztopiť, aby poskytli vodu pre krajiny južnej pologule vyprahnuté suchom. Jeden problém: Asi polovica ľadovca by sa roztopila v mori skôr, než by prišiel do cieľa.
Vŕtanie do vodonosnej vrstvy. Vodonosná vrstva je vrstva hornín obsahujúca vodu hlboko v zemi. Z nich sa môže čerpať voda dokonca aj v najsuchšej púšti. Ale čerpanie tejto vody je nákladné a znižuje hladinu podzemnej vody. Ďalšia nevýhoda: Väčšina vodonosných vrstiev sa obnovuje len veľmi pomaly — a niektoré sa neobnovia vôbec.
[Prameň ilustrácie na strane 8]
Photo: Mora, Godo-Foto
[Obrázky na strane 5]
Donášanie vody môže zabrať štyri hodiny denne
[Obrázky na strane 8]
Do riek sa každý rok vypúšťa asi 450 kubických kilometrov odpadových vôd