Klenoty od brehu rieky

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Španielsku

VŽDY, keď sa prechádzam popri nejakej rieke alebo rybníku, hľadám svoj obľúbený klenot — môže byť červený, modrý alebo zelený. Niekedy zazriem, ako jeden nehybne spočíva na liste, alebo zbadám iný, ako sa vznáša nad vodou, alebo ďalší sa dokonca vymrští priamo predo mnou. Klenot, ktorý hľadám, je vážka — blýskajúca sa „helikoptéra“ sveta hmyzu.

Tieto lietajúce drahokamy ma prvýkrát upútali pred mnohými rokmi, keď som natrafil na pomalý potok pretekajúci pomedzi stromy. Slnečné lúče miestami osvetľovali niekoľko preletujúcich vážok — niektoré boli jasno kovovomodré a ďalšie oslnivo zelenkavožlté. Celú hodinu som sledoval ich vzdušné tance, ktoré premenili lesnú čistinku na miniatúrnu tanečnú sálu. A odvtedy ma vážky fascinujú.

Čím viac som sa o vážkach dozvedal, tým viac som si cenil ich krásu a hodnotu. Mojím prvým objavom bolo, že existuje rozdiel medzi vážkami a šidielkami. Vážky sú mocní letci a sú obyčajne väčšie, zatiaľ čo šidielka — ako naznačuje ich názov — sú krehkejšie a lietajú oveľa opatrnejšie. No hlavný rozdiel spočíva v tom, ako držia krídla. Keď vážka oddychuje, obyčajne má oba páry krídel vodorovne, zatiaľ čo šidielko ich zopne spolu nad telo.a

Začal som byť zvedavý, ako môžu vážky s takou zjavnou ľahkosťou chytať komáre vo vzduchu. Pre mňa osobne je takmer nemožné zabiť veľkú muchu, ktorá sa vyhrieva na stene v kuchyni. Sám seba som sa pýtal: ‚Čo majú vážky, a ja nie?‘ Dve veci: úplnú vládu nad vzduchom a oči, pre ktoré by nočný strážca ozelenel od závisti.

Let vážky

Nazvať vážku helikoptérou — čo je jej bežná prezývka v Španielsku — je skutočne znevažujúce. Ich vzdušné akrobacie sú také rýchle, že sa niekedy očami nedajú sledovať. Na krátkych úsekoch môžu niektoré druhy dosiahnuť rýchlosť asi 95 kilometrov za hodinu. Môžu sa aj vznášať alebo náhle letieť dozadu, dopredu alebo bokom. Navyše, vedci vypočítali, že na to, aby sa vážka vo vzduchu prudko otočila, musí zniesť silu až 2,5 G.

Vážky majú dva páry pružných čipkovitých krídel. Aj keď tieto krídla vyzerajú veľmi jemne, môže nimi mávnuť 40-krát za sekundu a nárazy ich poškodia len minimálne. Biológ Robin J. Wootton ich opisuje ako „malé majstrovské diela dômyselnej konštrukcie“.

„Čím lepšie rozumieme činnosti krídel hmyzu,“ dodáva, „tým jemnejšia a nádhernejšia sa javí ich konštrukcia... V technickom ohľade sa im len máločo, ak vôbec niečo, vyrovná.“ Neprekvapuje, že techniku letu vážky študujú dnes leteckí inžinieri.

Hlava plná očí

Ak je let vážky niečím mimoriadnym, tak to isté sa určite dá povedať aj o jej zraku. Dve obrovské zložené oči takmer pokrývajú hlavu vážky. Každé oko má až 30 000 šesťuholníkových zložiek, ktoré sú ako očká v oku, keďže každé prenáša do mozgu samostatný obraz. To však neznamená, že vážka vidí tisíce rôznych obrazov, všetky v tom istom čase. Namiesto úplného obrazu, aký vidíme my, vážka sníma pohyb, vzory, kontrasty a tvary.

Všetky tie obrazy potrebujú analýzu. A tak je 80 percent vážkinho mozgu potrebných na hodnotenie vizuálnej informácie. Len málo optických zariadení je takých citlivých — vážka dokáže rozoznať komára, ktorý je od nej vzdialený asi 20 metrov. Dokonca aj za šera, keď je svetlo také slabé, že človek ledva zbadá drobné mušky, tropické vážky ich ľahko chytia.

Prudký a svižný let vážky cez rastliny na brehu rieky si vyžaduje stovky okamžitých rozhodnutí. Túto neľahkú úlohu dokáže zvládnuť, pretože vidí až sto rôznych obrazov za sekundu, vyše päťkrát viac, než môžeme vidieť my. Teda film, pri ktorom sa premieta 24 obrázkov za sekundu, by pre vážku bol len ako séria nehybných fotografií.

Zmena spôsobu života

Na začiatku života vážky nič nenaznačuje, že sa tento hmyz napokon stane pôvabným, vynikajúcim letcom. Vodná larva zostáva po vyliahnutí v rybníku alebo v potoku viac-menej nehybná, čakajúc na príležitosť schmatnúť akúkoľvek potravu, ktorá sa objaví v jej dosahu. Po mnohom zvliekaní vonkajšej vrstvy — čo trvá niekoľko mesiacov alebo v prípade niektorých druhov aj niekoľko rokov — larva vylezie na steblo trstiny. Tam sa odohrá mimoriadna premena.

Obal sa otvorí pozdĺž hrude a úplne dorastená vážka sa vytiahne von. Tak ako motýľ, aj tento dospelý jedinec, ktorý sa práve objavil, musí niekoľko hodín čakať, kým mu spevnejú krídla, a nový život sa začína. Inštinktívna múdrosť mu za niekoľko dní umožní úspešne loviť a zvládnuť zložitosť letu.

Čoskoro sa mladá vážka stane odborníkom na chytanie múch a komárov v letku. Tým, že každý deň zhltne toľko hmyzu, koľko sama váži, robí neoceniteľnú službu. Aby si zabezpečili dostatok potravy, mnohí samčekovia vážok si uplatňujú nárok na malé územia, ktoré si žiarlivo strážia.

Niektoré druhy vážok lovia vošky alebo chrobáky, iné chytajú drobné žabky, a jedna tropická vážka sa dokonca živí pavúkmi. Poletuje okolo pavučiny veľkého križiaka a chytá menšie pavúky, ktoré čistia pavučinu od kúskov potravy, ktoré za sebou necháva majiteľ pavučiny.

Dôkazy proti evolúcii

Mnohí evoluční vedci považujú vážky za úplne prvý lietajúci hmyz. Na jednej skameneline objavenej vo Francúzsku je odtlačok krídel vážky, ktorých rozpätie je 75 centimetrov! Je to najväčší známy hmyz a je viac ako tri razy väčší než akákoľvek žijúca vážka.

‚Ako by bolo možné,‘ pýtal som sa sám seba, ‚aby sa jeden z najzložitejších leteckých mechanizmov, ktoré človek pozná, jednoducho len tak objavil, a to dokonale vyvinutý?‘ „Neexistujú skameneliny hmyzu, ktorý by bol medzičlánkom medzi štádiom bezkrídleho a štádiom krídlatého hmyzu,“ pripúšťa kniha Alien Empire—​An Exploration of the Lives of Insects (Cudzia ríša — skúmanie života hmyzu). Je zjavné, že vážky sú dielom inteligentného Majstra Projektanta.

Vážky úspešne obsadili takmer všetky časti zeme. Usadia sa pri alpskom jazere, rovníkovom močiari alebo aj pri predmestskom bazéne.

Pozoroval som roj vážok na tropickom pobreží Afriky, ako aj osamelé šidlá obrovské, ktoré neúnavne hliadkovali nad svojím obľúbeným európskym rybníkom. A keď som sa plavil na kanoe cez kaňon plný listovej zelene na Filipínach, žiarivé šidielka mi robili akoby nejaký sprievod, a dokonca mi pristávali na holej ruke.

Hoci vážky patria medzi jedny z najvyspelejších lietajúcich strojov na zemi, vždy ma viac udivoval ich pôvab a krása než ich letecké schopnosti. Ich prítomnosť dodáva našim rybníkom a brehom riek zvláštnu iskru. Sú ideálnymi klenotmi, lebo sú tam vždy, a tak sa z nich môžeme tešiť.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na stranách 16, 17]

Vážky, ktoré oddychujú tak, že majú krídla vodorovne, sú obyčajne väčšie než šidielka, ktoré si krídla zopnú nad telo