Keď príliv vrcholí

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Británii

KAŽDÝ rok prezimuje v severozápadnej Európe asi desať miliónov vtákov. Prilietajú sem nielen z arktických hniezdisk, ale aj z ďalekej Kanady a strednej Sibíri. Mnohé ďalšie smerujú na svojej ceste do Afriky na východoatlantickú letovú trasu, migračnú cestu vedúcu ponad Britské ostrovy.

Potravu a miesto na odpočinok im poskytuje vyše 30 veľkých ústí riek v britských pobrežných vodách. Každé ústie dáva potravu viac než 20 000 vtákom, ale najdôležitejšia je zátoka The Wash na východnom pobreží Anglicka, ktorá hostí viac než štvrť milióna vtákov — hvizdáky, pobrežníky, breháre, lastúrničiare, kulíky, kalužiaky a kamenáre. Akú potravu im ústia riek poskytujú a prečo sú také dôležité?

Prečo sú ústia riek také dôležité

Ústia riek sú polkruhové pobrežné oblasti, kde sa slaná morská voda mieša so sladkou. Tu teplé vody, bohaté na minerálne a organické živiny, dávajú obživu polovici živého tvorstva svetových oceánov. V piesku sa nachádzajú garnáty, kriváky a iné formy života, no bahno v ústí riek živí ešte väčšiu hojnosť tvorov.

Bahno býva rôzne, podľa veľkosti sedimentov, z ktorých pozostáva. Každý druh bahna obsahuje vlastné typické morské živočíchy, ktoré sú potravou brodivých vtákov.a Napríklad v štvorcovom metri jedného druhu bahna môžu byť milióny drobných slimáčikov, ktoré sú kratšie ako 3 milimetre! Navyše, bahno poskytuje potravu mäkkýšom, pieskovníkom a nereidkám, ako aj ďalším bezstavovcom.

Jarné prílivy

Hoci v jednom ústí môžu byť tisíce brodivých vtákov, nebýva ľahké ich nájsť, lebo sú obyčajne rozptýlené na veľkých plochách. Keď však nastanú jarné prílivy, situácia sa podstatne zmení. Stúpajúce vody prílivu zaplavujú pieskové a bahnité plytčiny a nútia vtáky premiestniť sa na slané lúčinyb a iné vyššie položené miesta. Vtedy sa dajú oveľa ľahšie pozorovať, lebo sa sem zlietajú a v obrovských zmiešaných kŕdľoch hradujú.

Dnes, v jasné, slnečné aprílové ráno, má nastať príliv. Fúka studený severovýchodný vietor. Blížime sa k malému malebnému ústiu, kde sa rieka Alde, kľukatiaca sa cez anglické grófstvo Suffolk, vlieva do Severného mora. Tu dosahuje zimujúca populácia brodivých vtákov vrcholný počet vyše 11 000, a my môžeme oveľa ľahšie pozorovať ich činnosť, lebo ústie je široké iba pol míle.

Tok rieky lemujú polorozpadnuté morské hrádze. Miestami brehy pokrýva tŕstie, inde pieskomilná tráva. Zvyšky hrádzí pozostávajú z holej čiernej drevenej konštrukcie a kameňa. Kúsok ďalej hore prúdom, uprostred zaujímavej skupiny viktoriánskych budov, je koncertná hala Snape Maltings, dejisko Aldeburského hudobného festivalu. No my musíme kráčať dolu popri rieke a zamieriť na chránené miesto. Vietor je teraz silný a štipľavý a čoskoro nás pália oči.

Keď prichádzame k okraju rieky (pozri obrázok, bod A), zdraví nás jasné, melodické volanie párika šabliarok. Nie sú od nás vzdialené viac než 40 metrov a sú na našej strane ústia, no momentálne sú zaujaté dvorením. Každý vták si koncom svojho úzkeho, dohora vyhnutého zobáka prečesáva perie na oboch stranách hrude. Je radosť pozorovať ich, no my sa musíme pobrať ďalej, lebo toho môžeme uvidieť ešte oveľa viac.

Príliv stúpa

Príliv teraz rýchle stúpa, a tak rezko kráčame k miestu, ktoré sme si vybrali ako pozorovateľňu. (Pozri obrázok, bod B.) Cestou vzlieta zo zaplavovaného územia — verný svojej povesti hliadky ústia — kalužiak červenonohý s prenikavým, poplašným volaním „tiu-tiu-tiu!“ Jeho červené nohy kontrastujú so žiarivobielym okrajom mávajúcich krídel, ktoré sa lesknú v slnečnom svetle. Keď prídeme na svoje stanovište, rýchle prejdeme pohľadom rapídne sa zmenšujúce pieskové a bahnité vyvýšeniny.

V diaľke niekoľko desiatok kalužiakov červenonohých vytrvalo, no zľahka prehľadáva bahno, zatiaľ čo iné vtáky hľadajú potravu vo viac chránených zátočinách. Pobrežníky so svojimi charakteristickými nadol zahnutými zobákmi sa v malých skupinách držia tesne pri sebe. Vo vlniacej sa línii náhlivo zapichávajú zobáky do bahna, hľadajúc malé bezstavovce, a držia sa skôr bližšie k okraju vody. Roztrúsené hvizdáky pomaly prechádzajú okolo, starostlivo prehľadávajúc mäkké, mazľavé bahno. Vyššie hore prúdom si hľadá potravu párik kamenárov. Svojimi krátkymi, mierne dohora vyhnutými zobákmi prevracajú na morskom brehu odpad vyplavený prílivom.

Zrazu vzduch naplní splašené, zádumčivé trojslabičné volanie „tli-u-i“ kulíkov bledých. Keď letia nad nami, jasne vidíme, ako kontrastuje čierne perie pod krídlami s ich bledou spodnou časťou tela. Obďaleč, čeliac vetru, odpočíva v hustom oválnom kŕdli asi štyristo kulíkov zlatých s hlavou pod krídlom. Občas vypukne medzi niekoľkými kulíkmi hádka, pokým nie je spoločenská hierarchia obnovená. Väčšina má ešte svoje pestré zimné perie so zlatým a tmavým temenom hlavy a chrbtom, pričom sa im ponad oči a dolu krkom a hruďou tiahne biely pás. Zobák majú čierny. Ako sa pozeráme ďalekohľadom dookola, zbadáme aj kulíky piesočné.

Náhle prilieta v doširoka roztiahnutom kŕdli asi tisíc cíbikov. Vtáky sa blížia zdanlivo neusporiadane, mávajúc krídlami svojím nenapodobiteľným spôsobom. Cíbiky a kulíky zlaté boli na obrábanej pôde na západe, v oblasti, ktorú obľubujú viac, lebo im poskytuje potravu. Prichádzajú do ústia nielen preto, aby sa nakŕmili, ale aj preto, aby sa okúpali a očistili si perie.

Najväčší hluk robia hvizdáky svojím bublavým volaním spolu s pokojnejším, melodickým pískaním kalužiakov červenonohých a škrekotom čajok smejivých. Dva breháre hrdzavé prehľadávajú hlboké bahno. Niekoľko lastúrničiarov vyťahuje svojimi hrubými oranžovočervenými zobákmi pieskovníky. Osamelý kulík bledý urobí niekoľko majestátnych krokov, zastaví sa, potrasie pravou nohou, potom sa vrhne na korisť a prehltne ju. Ale stúpajúci príliv ich všetky rýchle predbieha.

Príliv vrcholí

Náhle vtáky vzlietajú a vytvárajú kŕdle, najmä kŕdle vlastného druhu. Je to pôsobivý pohľad, lebo brodivé vtáky lietajú v hustých kŕdľoch a v rôznych formáciách. Nakláňajúc sa zo strany na stranu, kŕdle menia farbu podľa dopadu slnečných lúčov — z tmavohnedej na žiarivú striebornobielu — jeden moment jasne viditeľnú a nasledujúci moment takmer splývajúcu s pozadím blatistého stúpajúceho prílivu. Z tmavej na striebornú, zo striebornej na tmavú, v dokonalom rytme, pričom súčasne stále menia tvar kŕdľa — z oválneho na guľatý, potom na špirálovitý a nakoniec na stúpajúci. Väčšina opäť pristane na bahnitých vyvýšeninách, ktoré ešte nezalial príliv.

Zakrátko budú blatisté a piesčité plochy vôkol nás zaliate vodou, a tak sa ponáhľame proti prúdu rieky, sprevádzaní nekonečnou záľahou letiacich vtákov. Najprv nás predbiehajú malé kŕdle drobných pobrežníkov; rýchle mávajú krídlami a občasným krátkym, prenikavým zapískaním udržiavajú vzájomný kontakt. Potom nás míňajú väčšie kalužiaky v kŕdli, ktorý je viac roztiahnutý do šírky a je aj impozantnejší. Za nimi prelietajú hvizdáky veľkosti čajky, vydávajúc pritom pekný, melodický bublavý hlas. Nasleduje veľký kŕdeľ šabliarok, vytvárajúci na modrej oblohe bielo-čierny kontrast. Zosadnú na začiatku ústia; dlhé bridlicovomodré nohy im z vody sotva vyčnievajú.

Zaslúžený odpočinok

Zrýchľujeme krok, aby sme sa dostali na vyvýšeninu, kde sa ústie zužuje. (Pozri obrázok, bod C.) Jednotlivé druhy vtákov sa obyčajne združujú dovedna, hoci to vôbec nie je pravidlo. Ako príliv ďalej rýchlo stúpa, pridávajú sa k rastúcemu davu ďalšie vtáky. To vedie k ustavičnému preskupovaniu, lebo so zvyšujúcou sa požiadavkou na priestor si miesto na státie na brehoch rieky stále ťažšie nájdu tie, ktoré prilietajú neskoro.

Príliv teraz vrcholí. Cíbiky a kulíky zlaté odleteli späť na obrábanú zem. Všetky ostatné vtáky boli nútené opustiť bahno a odpočívajú na suchých brehoch rieky. Nepretržité pískanie lastúrničiarov je až neprimerane hlasné k ich počtu. Kalužiaky a hvizdáky prispievajú k všeobecnému hluku, ktorý je teraz sprevádzaný spevom škovránka nad nami — naozaj úžasná atmosféra.

Odchádzame, nech si brodivce užívajú svoj zaslúžený odpoludňajší odpočinok z dosahu vysokého jarného prílivu. Napriek tomu, že niektoré sú za hrádzou a nemôžu vodu vidieť, vtáky vedia, kedy sa vrátiť na svoje bahnité plytčiny či piesčité pobrežie. Sú presné ako hodinky, inštinktívne múdre, vedia, ako sa strieda príliv s odlivom.

Áno, je vzrušujúce pozorovať vyvrcholenie prílivu, najmä prvý raz!

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 26]

Využite čas prílivu

Aby ste mohli pozorovať vtáky pri vyvrcholení prílivu, najprv si vyhľadajte vhodné ústie rieky. Potom budete potrebovať informácie o tejto oblasti, napríklad kam brodivé vtáky odlietajú a kde ich možno pozorovať. Zistite si v tabuľkách čas vysokého jarného prílivu, ktorý nastáva hneď po splne alebo po nove mesiaca. K času potrebnému na cestovanie si pridajte tri hodiny na pozorovanie vtákov a príďte aspoň dve hodiny pred vyvrcholením prílivu.

Aké vybavenie potrebujete? Ak brodivé vtáky nepoznáte, vezmite si na pomoc knihu s ich opisom. Veľmi užitočný je aj ďalekohľad. Čoskoro zistíte, že každý druh brodivých vtákov má svoje charakteristické vlastnosti a zbiera potravu takým spôsobom, na aký je jeho zobák vytvorený. Ďalekohľad nie je nevyhnutný, ale teplé, nepremokavé oblečenie áno! Buďte opatrní. Neodvažujte sa na bahnité miesta, ktoré nepoznáte. Rýchle stúpajúci príliv vás môže zaskočiť. Okrem toho, keď náhle nastane hmla, môžete sa ľahko stratiť. Berte do úvahy aj vietor. Víchrica môže spôsobiť búrlivý príliv, ktorý môže byť v každom ústí rieky nebezpečný.

[Rámček/obrázok na strane 27]

Dôležité ústia riek na svete

Wadden Zee v Holandsku je najdôležitejšou prílivovou oblasťou v Európe a niekedy sa tam zdržiava azda až vyše štyroch miliónov brodivcov. Tiahne sa na severovýchod k juhozápadu Jutska. Tri dobré miesta na pozorovanie v tejto rozľahlej oblasti sú cesta po hrádzi na ostrov Rømø v Dánsku; ústie rieky Wesery, hlavné miesto odpočinku brodivcov pri vysokom prílive v Nemecku, a Lauwers Zee blízko Groningenu v Holandsku. Na Iberskom polostrove je najvýznamnejšie ústie rieky Tagus v Portugalsku.

Ústia riek pozdĺž pacifického pobrežia Severnej a Južnej Ameriky poskytujú potravu asi šiestim až ôsmim miliónom sťahovavých brodivých vtákov. Hlavnými miestami sú záliv pri San Francisku a Humboldt Bay v Kalifornii; ďalej 200 štvorcových kilometrov v Kanade od Boundary Bay na ostrove Vancouver až po ostrov Iona patriaci k Britskej Kolumbii. Na Aljaške je to ústie rieky Stikine a delta rieky Copper.

Vynikajúce miesta pre brodivce sú aj na Bolivar Flat a v Galveston Bay v Texase (USA); pri Tchaj-Po v Hongkongu; pri Cairnse v severovýchodnej Austrálii a blízko Mombasy v Keni.

[Obrázok na strane 24]

Päť lastúrničiarov

[Obrázok na strane 25]

Pobrežníky sa náhlia zo svojho hradoviska

[Obrázok na strane 25]

ÚSTIE RIEKY ALDE, SUFFOLK

Koncertná hala Snape Maltings

Pozorovací bod B

Vyhliadkový bod C

Začiatok vyhliadky, bod A

[Prameň ilustrácie]

Snape Maltings Riverside Centre

[Obrázok na strane 26]

Pobrežník

[Obrázok na strane 26]

Kalužiak červenonohý

Hvizdák

[Obrázok na strane 27]

Hore: Hvizdáky