Amazonský dažďový prales opradený mýtmi
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRAZÍLII
INDIÁNI z kmeňa Irimarai žijúci pri peruánskej rieke Napo nemohli uveriť vlastným očiam! Dve lode s rahnovými plachtami, ktoré sa ani trochu nepodobali ich štíhlym kanoe, plávali smerom k ich dedine. Na palube zbadali bradatých bojovníkov — odlišných od všetkých kmeňov, ktoré dosiaľ videli. Vyľakaní Indiáni rýchlo zaliezli do úkrytov a odtiaľ pozorovali, ako bieli cudzinci vyskočili na breh, hltavo zjedli všetko jedlo, ktoré našli v dedine, a potom odplávali preč — hnaní predstavou, že sa zapíšu do histórie ako prvá expedícia, ktorá si prekliesnila cestu celým dažďovým pralesom, od Ánd až po Atlantický oceán.
V tom roku, 1542, zažíval podobný šok jeden indiánsky kmeň za druhým, keď títo európski bádatelia, blýskajúci kušami a hákovnicami, prenikali stále hlbšie do juhoamerického tropického pralesa.
Francisco de Orellana, španielsky kapitán veliaci týmto dobyvateľom, čoskoro zistil, že chýr o jeho jednotkách, ktoré všade plienili a strieľali, postupoval rýchlejšie než ich dve brigantíny. Indiánske kmene žijúce ďalej po prúde (pri dnešnom brazílskom meste Manaus) očakávali vyše 50-člennú skupinu votrelcov s pripravenými šípmi.
A títo Indiáni boli dobrí strelci, ako pripustil člen posádky Gaspar de Carvajal. Hovoril z vlastnej skúsenosti, lebo jeden z indiánskych šípov mu pristál medzi rebrami. „Keby som nemal taký hrubý habit,“ načarbal zranený fráter, „bol by so mnou koniec.“
‚Ženy bojujúce za desať mužov‘
Carvajal potom opísal, aká hnacia sila bola za týmito smelými Indiánmi. ,Videli sme ženy bojujúce pred mužmi ako kapitánky. Tieto ženy sú biele a vysoké, s dlhými vlasmi zapletenými do vrkočov a ovinutými okolo hlavy. Sú robustné a s lukom a šípmi v rukách si každá počína tak, akoby bojovalo desať mužov.‘
Nevie sa, či títo bádatelia videli bojovníčky naozaj, alebo to bol, ako hovorí jeden zdroj, „len prelud spôsobený džungľovou horúčkou“. Ale prinajmenšom niekoľko správ uvádza, že keď Orellana a Carvajal dosiahli ústie mohutnej rieky a vplávali do Atlantického oceána, verili, že uzreli amazonky Nového sveta, divoké bojovníčky opisované v gréckej mytológii.a
Fráter Carvajal uchoval príbeh o amerických amazonkách pre ďalšie generácie tým, že ho zahrnul do svojej správy, ktorú písal ako očitý svedok Orellanovej osemmesačnej expedície. Čo sa týka kapitána Orellanu, ten odcestoval loďou do Španielska, kde podal živú správu o svojej ceste po rieke, ktorú romanticky nazval Río de las Amazonas čiže Rieka amazoniek. Onedlho už kartografovia 16. storočia vpisovali do rodiacej sa mapy Južnej Ameriky nové meno — Amazonka. Takto bol amazonský prales opradený mýtmi. No ten istý prales je dnes sužovaný skutočnosťou.
[Poznámka pod čiarou]
a Slovo „amazonky“ pravdepodobne pochádza z gréckeho slova a, znamenajúceho „bez“, a mazos, znamenajúceho „prsník“. Podľa legendy si amazonky odstraňovali pravý prsník, aby sa im ľahšie narábalo s lukom a šípom.
[Prameň ilustrácie na strane 3]
Pozadie hore: The Complete Encyclopedia of Illustration/J. G. Heck