Čo o tom hovorí Biblia?

Mali by si deti samy zvoliť náboženstvo?

OD CHVÍLE, keď sa dieťa narodí, a aj počas jeho dospievania zaň rozhodujú rodičia. Rozumní rodičia súčasne vedia, kedy byť pružní, a vždy, keď je to možné, uvažujú, čomu by dieťa dalo prednosť.

No pre rodičov môže byť ťažké rozhodnúť, koľko voľnosti poskytnúť dieťaťu, pokiaľ ide o možnosť voľby. I keď je pravda, že deti si môžu zvoliť správne a mať úžitok z určitej miery nezávislosti, rovnako je pravda to, že môžu urobiť nesprávne rozhodnutie, ktoré sa môže skončiť tragédiou. — 2. Kráľov 2:23–25; Efezanom 6:1–3.

Deti si napríklad často radšej vyberú menej hodnotné než výživné jedlo. Prečo? Lebo v ranom veku si nevedia vytvoriť vlastný zdravý názor. Bolo by rozumné, keby v tejto veci rodičia jednoducho poskytli svojim deťom úplnú voľnosť v nádeji, že si deti napokon vyberú výživné jedlo? Nie. Rodičia musia rozhodovať za deti v záujme budúceho blaha svojich potomkov.

Preto rodičia právom rozhodujú za svoje deti v otázke stravy, obliekania, úpravy zovňajšku a morálky. Ale ako je to s náboženstvom? Aj tu by mali rozhodovať rodičia?

Možnosť voľby

Niektorí ľudia by tvrdili, že rodičia by nemali vnucovať deťom svoje náboženské presvedčenie. Skutočne, pred vyše 160 rokmi niektorí ľudia, ktorí sa hlásili ku kresťanskému presvedčeniu, podporovali myšlienku, že „deti by nemali byť vyučované náboženstvo, aby azda nemali myseľ ovplyvnenú určitým vierovyznaním, ale mali by byť ponechané samy na seba, kým nebudú schopné samy si zvoliť a potom sa samy rozhodnúť“.

Táto myšlienka však nie je v súlade s biblickým stanoviskom. Biblia zdôrazňuje, že je dôležité vštepovať deťom náboženské presvedčenie už od narodenia. Príslovia 22:6 hovoria: „Vychovávaj chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho; aj keď zostarne, neodbočí z nej.“

Hebrejské slovo preložené ako „chlapec“ zahŕňa vek od nemluvňaťa po dospievanie. O dôležitosti včasného poučovania povedal Dr. Joseph M. Hunt z Illinoiskej univerzity (USA) toto: „Práve počas prvých štyroch alebo piatich rokov života sa dieťa najrýchlejšie vyvíja a dá sa najviac formovať... Možno 20 percent [jeho] základných schopností sa vyvíja pred jeho prvými narodeninami, azda polovica pred dosiahnutím štyroch rokov.“ To iba podčiarkuje biblicky inšpirovanú radu, že je životne dôležité, aby rodičia múdro usmerňovali dieťa už v ranom veku a učili ho Božím cestám. — 5. Mojžišova 11:18–21.

Písma jasne usmerňujú bohabojných rodičov, aby vštepovali svojim deťom lásku k Jehovovi. V 5. Mojžišovej 6:5–7 sa hovorí: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou životnou silou. A tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci; a budeš ich vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ Hebrejské sloveso preložené ako „vštepovať“ obsahuje myšlienku ostrenia nástroja, napríklad brúsnym kameňom. To nemožno urobiť niekoľkými ťahmi, ale musí sa to robiť usilovne a opakovane. The New English Bible používa sloveso „opakovať“. Je zrejmé, že „vštepovať“ naznačuje myšlienku zanechania trvalého dojmu. — Porovnaj Príslovia 27:17.

Preto by rodičia, ktorí sú pravými kresťanmi, mali brať vážne svoju povinnosť vštepovať deťom svoje náboženské presvedčenie. Nemôžu sa právom vzdať svojej zodpovednosti a dovoliť deťom, aby si vybrali samy. K tomu patrí aj brať svojich „malých“ na zhromaždenia. Tam môžu rodičia sedieť vedľa detí a pomáhať im vážiť si duchovný úžitok, ktorý môže zjednotená rodina získať, keď venuje pozornosť poučovaniu z Písiem a podieľa sa na ňom. — 5. Mojžišova 31:12, 13; Izaiáš 48:17–19; 2. Timotejovi 1:5; 3:15.

Rodičovská zodpovednosť

Jednoducho dieťaťu povedať, aby niečo jedlo, lebo je to výživné, neznamená, že mu to bude chutiť. Múdra matka vie, ako pripraviť tieto dôležité jedlá čo najlepšie, aby dieťaťu zachutili. A, samozrejme, pripraví jedlo tak, aby ho dieťa mohlo stráviť.

Podobne môže dieťa spočiatku odmietať náboženské poučovanie a rodič môže zistiť, že snažiť sa o veci diskutovať je neúčinné. Biblia však dáva jasný pokyn — rodičia sa musia čo najviac snažiť poučovať svoje deti už od útleho detstva. Preto múdri rodičia urobia náboženské poučovanie prijateľným tak, že ho predkladajú spôsobom, ktorý sa dieťaťu páči, pričom berú do úvahy jeho schopnosť prijať ho.

Láskyplní rodičia intenzívne pociťujú povinnosť poskytovať svojim deťom veci potrebné pre život a vo väčšine prípadov nikto nepozná potreby dieťaťa lepšie než rodičia. V súlade s tým Biblia kladie základnú povinnosť starať sa o deti po telesnej i po duchovnej stránke na rodičov — a to najmä na otca. (Efezanom 6:4) A tak sa rodičia nemajú vyhýbať svojej zodpovednosti a pokúšať sa túto povinnosť presunúť na niekoho iného. Hoci môžu využívať ponúknutú pomoc, tá iba doplňuje, ale nenahrádza náboženské vzdelávanie, ktoré poskytujú rodičia. — 1. Timotejovi 5:8.

Každý človek sa v istom období svojho života rozhoduje, aké náboženské presvedčenie, a či vôbec nejaké, prijme za svoje. Ak sa kresťanskí rodičia ujímajú osobnej zodpovednosti poskytovať deťom od raného veku náboženské poučovanie a keď využívajú tento čas vyučovania na uvažovanie na základe zdravých zásad, potom je veľmi pravdepodobné, že voľba, ktorú ich potomkovia neskôr v živote urobia, bude správna. — 2. Paralipomenon 34:1, 2; Príslovia 2:1–9.

[Obrázok na strane 26]

The Doré Bible Illustrations/​Dover Publications, Inc.