Schistozomiáza — je jej koniec na obzore?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NIGÉRII

NAPRIEK obdivuhodným výdobytkom v oblasti medicíny a vedy ľudstvo naďalej nie je schopné vyriešiť mnohé problémy, ktoré ho trápia už oddávna. Tak je to aj v prípade úsilia znížiť výskyt schistozomiázy.

Zdá sa, že ľudstvo má k dispozícii všetky potrebné nástroje na dosiahnutie tohto cieľa. Lekári majú preskúmaný životný cyklus parazita, ktorý je príčinou choroby. Chorobu možno ľahko rozpoznať. Na liečbu sú k dispozícii účinné lieky. Štátnici radi podporujú snahy, ktoré majú za cieľ zamedziť šírenie choroby. Napriek tomu koniec tohto ochorenia, ktoré postihuje milióny ľudí v Afrike, Ázii, Karibskej oblasti, na Strednom východe a v Južnej Amerike, stále ešte nie je na obzore.

Schistozomiáza (nazývaná aj bilharzióza) trápi ľudstvo už tisícročia. Zvápenatené vajíčka nájdené v egyptských múmiách poskytujú dôkaz, že táto choroba postihovala Egypťanov už za čias faraónov. Po tridsiatich storočiach tá istá choroba v Egypte naďalej vyčíňa a podkopáva zdravie miliónov obyvateľov tejto krajiny. V niektorých dedinách, ktoré ležia v delte Nílu, je z desiatich obyvateľov deväť nakazených touto chorobou.

Egypt je iba jedna z najmenej 74 krajín, kde je schistozomiáza rozšírená. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je touto chorobou nakazených 200 miliónov ľudí. Z 20 miliónov chronicky postihnutých pacientov ročne zomiera asi 200 000. Pokiaľ ide o množstvo nakazených ľudí a o sociálne a ekonomické škody, ktoré choroba spôsobuje, schistozomiáza je medzi tropickými parazitickými ochoreniami údajne na druhom mieste hneď za maláriou.

Životný cyklus parazita

Získať poznatky o schistozomiáze, a tak spoznať, aká je prevencia a liečba tejto choroby, znamená získať poznatky o živote parazita, ktorý ju spôsobuje. Dôležitým poznatkom je, že tento parazit potrebuje na prežitie a na to, aby sa mu z pokolenia na pokolenie darilo, dvoch hostiteľov, dvoch živých tvorov, v ktorých môže nájsť obživu a kde sa môže vyvíjať. Jedným z týchto tvorov je cicavec, napríklad človek, a druhý tvor je sladkovodný ulitník.

Ako to celé prebieha. Ak osoba, ktorá je nakazená parazitom, močí alebo defekuje do rybníka, jazera, potoka alebo do rieky, vypúšťa do vody vajíčka parazita — denne azda aj viac ako milión vajíčok. Tieto vajíčka sú veľmi malé a sú viditeľné iba pomocou mikroskopu. Keď sa vajíčka dostanú do kontaktu s vodou, začnú sa z nich liahnuť parazity. Tieto parazity priplávajú za pomoci drobných chĺpkov na svojom tele k sladkovodnému ulitníkovi a vniknú do neho. V priebehu ďalších štyroch až siedmich týždňov sa vnútri ulitníka ďalej množia.

Keď slimáka opustia, majú iba 48 hodín na to, aby sa dostali do človeka alebo do iného cicavca. Inak zahynú. Keď sa parazitovi podarí dostať na hostiteľa, ktorý vošiel do vody, prevŕta sa cez kožu a vnikne do krvného riečišťa. To môže vyvolať určité svrbenie, často sa však u postihnutého nemusia prejaviť žiadne príznaky, ktoré by ho upozornili, že je napadnutý parazitom. V krvnom riečišti sa potom parazit v závislosti od druhu snaží dostať do krvných ciev buď močového mechúra, alebo čriev. Po niekoľkých týždňoch parazity dosiahnu štádium dospelých samčích a samičích červov, ktoré sú dlhé asi dvadsaťpäť milimetrov. Po oplodnení začne samica vypúšťať do krvného riečišťa hostiteľa vajíčka, a tak sa celý kolobeh uzatvára.

Asi polovica vajíčok opustí telo hostiteľa v stolici (pri črevnej schistozomiáze) alebo v moči (pri močovej schistozomiáze). Ostatné vajíčka zostávajú v tele a poškodzujú dôležité orgány. V rozvinutom štádiu choroby môže postihnutý dostať horúčku, môže trpieť opuchmi brušnej dutiny a vnútorným krvácaním. Napokon môže choroba vyvolať rakovinu močového mechúra alebo zlyhanie pečene či obličiek. Niektoré obete zostanú neplodné alebo nevládne. Iné zomierajú.

Riešenia a problémy

Proti šíreniu choroby možno podniknúť prinajmenšom štyri preventívne kroky. Ak by sa ktorýkoľvek z týchto krokov podarilo uplatniť na celom svete, táto choroba by prestala existovať.

Prvý krok je odstrániť ulitníky z vodných zdrojov. Pre vývoj parazita zohrávajú ulitníky životne dôležitú úlohu. Žiadne ulitníky, žiadna schistozomiáza.

Hlavné úsilie sa sústreďuje na vyvinutie jedu, ktorý by bol dostatočne silný na to, aby zabil ulitníky, ale ktorý by pritom neznečisťoval životné prostredie. Pokusy o vykynoženie slimákov, ktoré sa uskutočnili v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, viedli k tomu, že rozsiahle vodné plochy zostali bez života. Egyptský výskumný ústav Theodora Bilharza sa usiluje vyvinúť moluskocíd (prostriedok na ničenie ulitníkov), ktorý by neškodil ostatným formám života. Dr. Aly Zein El Abdeen, riaditeľ ústavu, o tomto prostriedku poznamenal: „Bude sa pridávať do vody, ktorou sú zavlažované polia, ktorú pijú ľudia i zvieratá a v ktorej žijú ryby, a preto si musíme byť úplne istí, že prostriedok nebude mať nepriaznivé účinky.“

Druhý krok je zničiť parazity v ľuďoch. Do polovice sedemdesiatych rokov sa používali lieky, ktoré mali mnoho vedľajších účinkov a spôsobovali mnoho komplikácií. Liečba si často vyžadovala sériu bolestivých injekcií. Niektorí sa sťažovali, že liečba je horšia než samotná choroba! Odvtedy však boli vyvinuté nové lieky, ktoré sú proti tejto chorobe účinné, ako napríklad prazikvantel, a možno ich užívať aj ústami.

Napriek tomu, že tieto lieky sa osvedčili pri projektoch v teréne v Afrike a v Južnej Amerike, pre mnohé krajiny sú jedným z hlavných problémov náklady. V roku 1991 WHO s poľutovaním vyhlásila: „Krajiny, v ktorých je choroba rozšírená, nie sú schopné pokračovať v uskutočňovaní rozsiahlych programov na kontrolu [schistozomiázy] pre vysoké náklady na liečbu; cena samotného lieku v tvrdej mene je zvyčajne vyššia ako celková suma finančných prostriedkov na jedného obyvateľa, ktorou disponuje väčšina afrických ministerstiev zdravotníctva.“

A dokonca aj v krajinách, kde pacienti majú lieky k dispozícii bezplatne, sa mnohí ľudia nedajú liečiť. Prečo? Jednou z príčin je, že táto choroba má pomerne nízku úmrtnosť, a preto ju mnohí ľudia nepovažujú za vážny problém. Ďalšou príčinou je to, že ľudia nie vždy vedia rozpoznať príznaky tejto choroby. V niektorých častiach Afriky je krv v moči (prvotný príznak ochorenia) takým rozšíreným javom, že mnohí ho považujú za normálnu súčasť dospievania.

Tretí krok je zabrániť tomu, aby sa vajíčka dostali do vodných systémov. Keby sa postavili latríny, ktoré by chránili miestne potoky a rybníky pred znečistením, a keby ich každý používal, mohlo by sa tak nebezpečenstvo nákazy schistozomiázou znížiť.

Štúdie v rôznych častiach sveta ukázali, že po inštalácii vodovodných systémov a latrín sa výskyt ochorenia značne znížil, no tieto opatrenia nie sú zaručenou prevenciou. „Na udržanie cyklu stačí jedna osoba, ktorá defekuje do kanála,“ poznamenal vedec Alan Fenwick, ktorý sa výskumu schistozomiázy venuje už vyše 20 rokov. Hrozí taktiež nebezpečenstvo, že by sa infikované výkaly mohli dostať do vodných zdrojov cez poškodené odpadové potrubie.

Štvrtý krok je zabrániť tomu, aby sa ľudia dostali do kontaktu s vodou, ktorá je zamorená parazitom. Ani to nie je také ľahké, ako to na prvý pohľad vyzerá. V mnohých krajinách ľudia využívajú jazerá, potoky a rieky, ktoré slúžia ako zdroj pitnej vody, aj na kúpanie, na zavlažovanie polí a na pranie. Rybári sa denne dostávajú do styku s vodou. A keď sú v tropických oblastiach silné horúčavy, voda neodolateľne priťahuje deti, aby sa v nej vykúpali.

Aká je nádej do budúcnosti?

Niet pochýb, že úprimní ľudia a organizácie usilovne nasadzujú svoje sily v boji proti schistozomiáze a že sa už podarilo dosiahnuť obrovský pokrok. Vedeckí pracovníci dokonca pracujú na vývoji vakcíny proti tomuto ochoreniu.

Napriek tomu sú vyhliadky na úplné odstránenie tejto choroby iba chabé. Ako napísal Dr. M. Larivière vo francúzskom lekárskom časopise La Revue du Praticien: „Napriek úspechom... táto choroba určite tak skoro nevymizne.“ Hoci prevencia a liečba je v prípade jednotlivcov možná, úplné vyriešenie problému schistozomiázy sa dosiahne až v Božom novom svete. Biblia sľubuje, že tam „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ — Izaiáš 33:24.

[Obrázok na strane 15]

Keď ľudia vojdú do zamorenej vody, môžu sa nakaziť parazitmi, ktoré vyvolávajú schistozomiázu