Čo o tom hovorí Biblia?

Prečo je vylúčenie láskyplným opatrením

EXKOMUNIKÁCIA — už samotné toto slovo vyvoláva u mnohých nábožensky založených ľudí zmiešané pocity.a Väčšina ľudí súhlasí s tým, že náboženstvá potrebujú nejaký spôsob vedenia k disciplíne. Ale mnohí sa pozerajú na exkomunikáciu ako na prežitok — prísny spôsob disciplinovania, ktorý im pripomína hon na čarodejnice a inkvizíciu.

Všade rozšírený svetský vplyv tento problém ešte zhoršuje. Preto väčšina náboženstiev takzvaného kresťanstva prijala zhovievavejší pohľad na hriech. Neprekvapuje teda, že jeden duchovný episkopálnej cirkvi povedal: „Exkomunikácia je súčasťou našej tradície, ale nemyslím, že by sa uplatňovala v tomto storočí.“

Mnohí ľudia sú však možno prekvapení, keď zistia, že medzi Jehovovými svedkami sa vylúčenie zo spoločenstva (ekvivalent exkomunikácie) berie vážne. Rozhodne to nie je jednoduchý krok, ale je to láskyplné opatrenie. Ako je to možné?

Vyzdvihuje Božie meno

Jehova je svätý Boh. Netoleruje úmyselný hriech tých, ktorí vyhlasujú, že ho uctievajú. Apoštol Peter napísal kresťanom: „Staňte sa aj vy sami svätými v celom svojom správaní, lebo je napísané: ‚Buďte svätí, lebo ja som svätý.‘“ (1. Petra 1:15, 16) Preto vylúčenie nekajúcnych hriešnikov vyzdvihuje Božie sväté meno; ukazuje lásku k tomuto menu. — Porovnaj Hebrejom 6:10.

Znamená to, že keď nejaký kresťan podľahne slabosti alebo sa dopustí vážneho hriechu, je automaticky vylúčený zo zboru? V žiadnom prípade! Jehova nie je neľútostný diktátor. Je milosrdný a má pre ľudí pochopenie. Pamätá na to, že sme nedokonalí. (Žalm 103:14) Jehova si uvedomuje, že „všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu“. (Rimanom 3:23) Boh sa postaral o duchovnú pomoc v zbore, takže ak niektorý kresťan urobí dajaký „chybný krok“ alebo sa dokonca dopustí vážneho hriechu, môže byť láskyplne ‚napravený‘ v duchu miernosti. (Galaťanom 6:1) Prijatím rady z Božieho Slova a prejavením úprimnej ľútosti a skutočného pokánia môže byť ten, kto zišiel z cesty spravodlivosti, duchovne ‚uzdravený‘. — Jakub 5:13–16.

Čo však, ak sa niektorý pokrstený kresťan vážne previní a všetky snahy napraviť ho sú neúspešné? Inými slovami, čo ak tvrdošijne odmieta zmeniť svoj hriešny spôsob správania?

Udržuje zbor v bezpečí

Biblia kresťanom prikazuje: ‚Prestaňte sa stýkať s kýmkoľvek, kto sa nazýva brat, keď je smilník alebo chamtivec alebo modlár alebo nadávač alebo opilec alebo vydierač, s takým ani nejedzte.‘ — 1. Korinťanom 5:11.

Je tento biblický zákon prísny a ponižujúci? Uvažujme: Keď nejakého zatvrdilého zločinca odsúdia do väzenia za porušovanie zákona, je to považované za niečo tvrdé alebo neľútostné? Nie, pretože štát má právo chrániť pokoj a bezpečnosť spoločnosti. V skutočnosti je tento zločinec počas odpykávania si trestu vo väzení vylúčený zo spoločnosti dodržiavajúcej zákony.

Podobne je kresťanský zbor oprávnený vylúčiť nekajúcnych previnilcov zo svojho stredu. Prečo? Pretože zbor musí byť útočišťom pred nemorálnymi dravcami a inými ľuďmi, ktorí sa svojvoľne dopúšťajú hriechu.

Uvedomujúc si, že „jediný hriešnik môže zničiť mnoho dobrého“, apoštol Pavol spoluveriacim nariadil: „Odstráňte toho zlého človeka spomedzi seba.“ (Kazateľ 9:18; 1. Korinťanom 5:13) Tento krok zabráni tomu, že by hriešnik šíril v zbore skazenosť, a chráni to dobré meno zboru. — Porovnaj 1. Timotejovi 3:15.

Ochrana jednotlivcov

Vylúčenie chráni aj jednotlivých členov zboru. Znázornime si to: Prestavte si, že vás zobudí zo spánku hlasný zvuk klaksónu alebo alarmu. Je ťažké nevšímať si takýto prenikavý zvuk; rozhodne vás vyburcuje! Podobne keď je niekto vylúčený zo zboru, dúfame, že toto opatrenie upúta pozornosť všetkých členov stáda. Rozruší ich. Nemožno ho prehliadnuť. Ako to môže byť ochranou?

„Keď som prvýkrát v sále Kráľovstva počula, že bol niekto vylúčený, mojou prvou reakciou bol šok,“ hovorí jedna svedkyňa. „Potom som pocítila pokoru. Uvedomila som si, že aj ja by som sa mohla dopustiť poklesku.“ Ako naznačujú jej slová, vylúčenie môže iných podnietiť, aby zhodnotili svoje správanie. — 1. Korinťanom 10:12.

Keď si položíme také otázky, ako napríklad: ‚Sú nejaké oblasti v mojom živote, v ktorých som duchovne zraniteľný?‘ môže nám to pomôcť preskúmať svoje postavenie pred Bohom. Tak môžeme naďalej ‚pracovať na svojej záchrane s bázňou a chvením‘. — Filipanom 2:12.

Návrat k Bohu

„Akokoľvek to bolo ťažké, vedenie k disciplíne bolo u mňa nevyhnutné a veľmi potrebné a ukázalo sa ako zachraňujúce život,“ povedala jedna kresťanka, ktorá bola určitý čas vylúčená. To poukazuje na ďalšiu dôležitú stránku vylúčenia. Môže podnietiť niekdajších nekajúcnych hriešnikov, aby urobili prvé kroky na návrat k Bohu.

Apoštol Pavol povedal: „Koho Jehova miluje, toho kázni.“ (Hebrejom 12:6) A hoci je pravda, že ‚žiadne káznenie sa v prítomnosti nezdá radostné, ale zarmucujúce, predsa tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť‘. — Hebrejom 12:11.

To sa stalo Richardovi. Po takmer dvojročnom vylúčení robil pokánie, zmenil svoje správanie, ktoré znevažovalo Boha, a bol opäť prijatý do kresťanského zboru. Keď sa pozerá späť, o tejto skúsenosti hovorí: „Uvedomujem si, že som musel byť vylúčený a že som si to plne zaslúžil. Naozaj to bolo nevyhnutné a pomohlo mi to vidieť závažnosť môjho správania a potrebu hľadať Jehovovo odpustenie.“

Znášať disciplinovanie nemusí byť ľahké. Vyžaduje si pokoru prijať to od Boha, ale tí, ktorí sa z toho poučia, zožnú bohaté ovocie.

Vylúčenie je teda láskyplným opatrením, pretože vyzdvihuje Božie sväté meno a chráni zbor pred skazonosným vplyvom hriechu. Je tiež prejavom lásky voči previnilcovi, pretože ho podnecuje k tomu, aby robil pokánie a ‚obrátil sa, aby boli jeho hriechy vytreté, aby prišli časy osvieženia od Jehovu‘. — Skutky 3:19.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 26]

The New Testament: A Pictorial Archive from Nineteenth-Century Sources, by Don Rice/​Dover Publications, Inc.