Odkiaľ prišli?

„AKO sme sa nazývali pred príchodom Kolumba?... Keď prekladáte výraz, ktorým sme sa všetci označovali bez toho, že by sme sa navzájom poznali, v každom jednotlivom kmeni to bolo, a je ešte aj dnes, vždy niečo, čo predstavuje v podstate to isté. V našom jazyku [narragansett] je to Ninuog čiže ľudia [v jazyku navajo Diné], ľudské bytosti. Tak sme sa nazývali. Takže keď sem prišli [európski] pútnici, vedeli sme, kto sme my, ale nevedeli sme, kto sú oni. Tak sme ich volali Awaunageesuck čiže cudzinci, pretože oni boli tými, ktorí boli cudzí, boli tými, ktorých sme nepoznali, ale my sme sa navzájom poznali. A my sme boli ľudské bytosti.“ — Vysoký dub, z kmeňa Narragansettov.

O pôvode domorodých Američanov je mnoho teórií.a Zakladateľ mormónskej cirkvi Joseph Smith bol jedným z niekoľkých, ku ktorým patril aj kvaker William Penn, ktorí verili, že Indiáni sú Hebreji, potomkovia takzvaných desiatich stratených kmeňov Izraela. Vysvetlenie, ktoré dnes prijíma väčšina antropológov, je, že ázijské kmene prešli do dnešnej Aljašky, Kanady a Spojených štátov buď po pevninskej šiji, alebo loďou. Zdá sa, že túto myšlienku podporujú aj testy DNA.

Domorodí Američania — ich pôvod a názory

Domorodí americkí vydavatelia Tom Hill (z kmeňa Senekov) a Richard Hill st. (z kmeňa Tuskarorov) v knihe Creation’s Journey—​Native American Identity and Belief (Cesta stvorenia — totožnosť a viera domorodých Američanov) píšu: „Väčšina domorodých ľudí verí tradícii, podľa ktorej boli stvorení zo samotnej zeme, z vody alebo z hviezd. Na druhej strane, archeológovia majú teóriu o veľkom pevninskom moste cez Beringov prieliv, cez ktorý sa Ázijčania presťahovali do Amerík; podľa teórie boli títo Ázijčania predkami domorodých obyvateľov západnej pologule.“ Niektorí domorodí Američania majú sklon pochybovať o teórii belochov o Beringovom prielive. Radšej veria svojim legendám a príbehom. Radšej sa na seba pozerajú ako na pôvodných obyvateľov než ako na prieskumných prisťahovalcov z Ázie.

Russell Freedman v knihe An Indian Winter (Indiánska zima) vysvetľuje: „Podľa viery Mandanov [kmeň, ktorý bol blízko hornej časti rieky Missouri] bol Prvý človek mocným duchom, božskou bytosťou. Bol stvorený v dávnej minulosti Pánom života, stvoriteľom všetkých vecí, aby konal ako prostredník medzi bežnými ľuďmi a nespočetnými bohmi alebo duchmi, ktorí bývajú vo vesmíre.“ K viere Mandanov patrí aj legenda o potope. „Raz, keď veľká potopa zmietla svet, Prvý človek zachránil ľudí tým, že ich naučil, ako vystavať záchrannú vežu alebo ‚archu‘, ktorá by čnela vysoko nad vodami potopy. Na jeho počesť každá osada Mandanov mala malú kópiu tejto mýtickej veže — cédrový kôl vysoký asi päť stôp, obklopený plotom z brvien.“

Mandanovia mali ako náboženský symbol aj „vysokú tyč obalenú perím a kožušinou, na vrchu ktorej bola ohavná drevená hlava namaľovaná na čierno“. Koho to mohlo predstavovať? „Toto zobrazenie predstavovalo Ochkih-Haddäho, zlého ducha, ktorý mal veľkú autoritu nad ľuďmi, ale nebol taký mocný ako Pán života alebo Prvý muž.“ Pre prériových Indiánov bola „viera v duchovný svet nevyhnutnou súčasťou každodenného života... Nemohlo byť urobené žiadne dôležité rozhodnutie, nemohol byť uskutočnený žiaden plán bez toho, že by sa najprv nevyhľadala pomoc a súhlas svätých bytostí, ktoré riadili ľudské záležitosti.“

John Bierhorst v knihe The Mythology of North America (Mytológia Severnej Ameriky) vysvetľuje: „Hovorilo sa, že skôr ako existovali klany, putovali Osagovia z miesta na miesto v usporiadaní známom ako ganítha (bez zákona alebo poriadku). Podľa tradičného názoru istí myslitelia v tých skorších dňoch, nazývaní Malí dávni muži... sformulovali teóriu, že tichá tvorivá sila napĺňa oblohu a zem a udržiava pohyb hviezd, mesiaca a slnka v dokonalom poriadku. Nazývali ju Wakónda (tajomná sila) alebo Eáwawonaka (ten, kto spôsobil naše bytie).“ Podobnú predstavu má kmeň Zuniov, Siuxov a Lakotov na západe. Aj Winnebagovia majú mýtus o stvorení, ktorý spomína „Tvorcu zeme“. Správa hovorí: „Prial si svetlo, a bolo svetlo... Potom sa znovu zamyslel a prial si zem, a vznikla táto zem.“

Pre študentov Biblie je zvlášť zaujímavé vidieť určité paralely medzi tým, čomu veria domorodí Američania, a náukami vyjadrenými v Biblii, najmä čo sa týka Veľkého ducha, „toho, ktorý spôsobil naše bytie“, čo pripomína význam božského mena Jehova, „Pôsobí, že sa stane“. Iné paralely sa týkajú potopy a zlého ducha, v Biblii známeho ako Satan. — 1. Mojžišova 1:1–5; 6:17; Zjavenie 12:9.

Porozumieť filozofiám domorodých Američanov

Americkí domorodí spisovatelia Tom Hill a Richard Hill vysvetľujú päť darov, ktoré, ako hovoria, dostali domorodí Američania od svojich predkov. „Prvým darom... je naša úzka spätosť s pôdou.“ A keď sa pozrieme do ich dejín pred príchodom Európanov a po ňom, kto to môže poprieť? Pôda, ktorú domorodí Američania často považovali za svätú, im bola systematicky braná násilím, podvodom alebo nesplnenými zmluvami.

„Druhým darom je sila a duch, o ktorého sa zvieratá delia s našimi ľuďmi.“ Domorodí Američania prejavujú úctu k zvieratám mnohými spôsobmi. Lovili ich iba pre jedlo, oblečenie a prístrešie. Nie domorodí ľudia, ale belosi takmer vyhladili bizónov pre svoju krvilačnú a krátkozrakú chamtivosť.

„Tretím sú duchovné sily, ktorými sú naši žijúci príbuzní, ktorí s nami komunikujú prostredníctvom ich zobrazení, ktoré robíme.“ To je obvyklá črta mnohých náboženstiev sveta — nejaký duch alebo duša prežíva smrť.b

„Štvrtým je uvedomovanie si, kým sme, čo je vyjadrované a podporované našimi kmeňovými tradíciami.“ Dnes to určite môžete pozorovať v kmeňových obradoch, keď sa títo ľudia zhromaždia, aby prediskutovali kmeňové záležitosti, alebo na spoločenských stretnutiach s kmeňovými tancami a hudbou. Indiánsky odev, rytmické udieranie na bubon, tance, stretnutia rodín a klanov — to všetko poukazuje na kmeňové tradície.

„Posledným darom je schopnosť tvoriť — naše predstavy sú premieňané na skutočnosť prostredníctvom premeny prírodných materiálov na predmety viery a hrdosti.“ Či je to výroba košov, tkanie, výroba a maľovanie hrnčiarskych výrobkov, výroba šperkov a ozdôb alebo hociktorá iná tvorivá činnosť, je to spojené s tradíciami a starovekou kultúrou.

Je tak veľa kmeňov, že na vysvetlenie všetkých tradičných predstáv a zvykov by bolo potrebných mnoho kníh. To, čo nás teraz zaujíma, je: Aký vplyv mal príval miliónov Európanov, mnohých z nich údajných kresťanov, na domorodých Američanov?

[Poznámky pod čiarou]