Akým spôsobom telefonujete?
„Prispieva niečo — azda okrem lásky v rodine, zdravia a záľuby v práci — tak veľmi k príjemnosti života, k obnove a pozdvihnutiu sebaúcty ako príjemné rozhovory?“
PRI kladení tejto otázky pripísala zosnulá americká autorka a pedagogička Lucy Elliotová-Keelerová veľkú hodnotu osobnému potešeniu a uspokojeniu, ktoré možno načerpať zo vzájomnej ústnej výmeny informácií, zo schopnosti, ktorú Stvoriteľ láskyplne dal človeku pri stvorení. — 2. Mojžišova 4:11, 12.
Za posledných 12 desaťročí veľmi prispel k rozšíreniu komunikácie medzi ľuďmi telefón, vynález Alexandra Grahama Bella. Dnes sprostredkúva telefón miliardám obyvateľov zeme dôležité vzájomné spojenie, či už sa používa na obchodné účely, či pre potešenie.
Telefón a vy
Do akej miery zlepšilo používanie telefónu kvalitu vášho života? Nesúhlasili by ste s tým, že vaša odpoveď závisí viac od ľudí používajúcich telefón než od samotného telefónneho prístroja? Je naozaj aktuálne, aby sme sa opýtali: Ako telefonujete?
Spôsoby pri telefonovaní sa týkajú takých vecí, ako je duševný postoj, spôsob vyjadrovania a schopnosť počúvať. Namieste by bola aj otázka, ako telefón používate a ako sa zachováte pri pohoršujúcom telefonáte.
Ohľaduplnosť k druhým
Ako to platí pri každom styku s ľuďmi, dobré spôsoby pri telefonovaní pramenia z ohľaduplnosti k blížnym. Apoštol Pavol napísal: „Nehľaďte s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných.“ — Filipanom 2:4.
Keď sa opýtali skúsenej telefonistky v ústredni, čo pokladá za najbežnejšie nevhodné spôsoby pri telefonovaní, odpovedala, že celkom na prvom mieste zoznamu je „volajúca, ktorá povie: ‚Tu je Mária‘ (Koľko Márií poznáte?), alebo ešte horšie: ‚To som ja‘ či: ‚Hádaj, kto volá‘“. Také bezmyšlienkovité, možno dobre mienené úvody môžu zapríčiniť rozpaky a netrpezlivosť. Telefonistka pokračuje: „Prečo nezačať rozhovor slušne, tak, že jasne povieme svoje meno a okrem toho sa volaného ohľaduplne opýtame, či voláme vo vhodnom čase?“
Pamätajte, hoci výraz vašej tváre nemožno vidieť, váš postoj je zrejmý. Z čoho? Z tónu vášho hlasu. Netrpezlivosť, unudenosť, zlosť, nezáujem, úprimnosť, radosť, snaha pomôcť a srdečnosť — to všetko váš hlas prezrádza. Je pravda, že hnev môže byť prirodzenou reakciou, keď človeka niekto vyruší. V záujme dobrých spôsobov sa snažte na chvíľku zastaviť, a skôr než sa ohlásite, vniesť do hlasu „úsmev“. Nesúhlasiť je možné aj bez nepríjemného tónu.
Spojenie ohľaduplnosti a príjemného tónu hlasu môže vyústiť do reči, ktorá je „dobrá na budovanie podľa potreby“ a odovzdáva „poslucháčom to, čo je užitočné“. — Efezanom 4:29.
Spôsob reči
Áno, je dôležité, ako hovoríme. Súhlasíte s nasledujúcimi pravidlami a dodržiavate ich? Hovorte prirodzene, jasne a zreteľne. Nemrmlite. Nekričte — ani pri medzimestskom hovore. Nehltajte hlásky. Vyhýbajte sa nedbanlivej reči, pri ktorej sa skracujú alebo preskakujú slabiky; vyhýbajte sa aj „výplnkovým slovám“ a opakovaniu sa, čo môže rušiť a spôsobiť podráždenie. Nehovorte nevýrazne a monotónne. Vhodné zdôraznenie zmyslu a modulácia dodávajú reči zmysel, farbitosť a sviežosť. Nezabúdajte, že jedenie pri telefonickom rozhovore nezlepší kvalitu reči ani nesvedčí o dobrých spôsoboch.
Za námahu stojí pouvažovať aj o výbere slov. Na to je potrebná rozlišovacia schopnosť. Používajte jasné, jednoduché slová, ktorým možno ľahko porozumieť. Slová majú aj určité zafarbenie. Môžu byť láskavé alebo kruté, upokojujúce alebo drsné, povzbudzujúce alebo skľučujúce. Navyše, človek môže byť vtipný bez toho, aby bol hrubý, otvorený bez toho, aby bol necitlivý či drsný, a taktný bez toho, aby bol vyhýbavý. Zdvorilé výrazy ako „prosím“ a „ďakujem“ sú vždy vítané. Apoštol Pavol mal na mysli láskavé, ohľaduplné a príjemné slová, keď napísal: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ — Kolosanom 4:6.
Buďte dobrým poslucháčom
Existuje príbeh o mladom mužovi, ktorý požiadal svojho otca, aby mu povedal tajomstvo, ako byť pri rozhovore dobrým spoločníkom. „Počúvaj, syn môj,“ znela odpoveď. „Počúvam,“ povedal mladík. „Môžeš hovoriť.“ „Už ti nemám čo povedať,“ odpovedal otec. Vskutku, byť zaujatým, vnímavým poslucháčom je veľmi dôležitou prísadou v recepte na dobré spôsoby pri telefonovaní.
Keď nedodržíte jedno jednoduché pravidlo, výsledkom môže byť to, že vás budú považovať za otravného. Čo je to? Nehovorte stále iba vy. Nezamotajte sa napríklad do nekonečného, doslovného opakovania dajakého všedného rozhovoru, ktorého ste sa zúčastnili, alebo do rozvláčneho opisu svojich malých bolestí a boľačiek. Opäť tu máme vhodné, stručné biblické pravidlo, tentoraz od učeníka Jakuba. „Človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči.“ — Jakub 1:19.
Záverečné úvahy
Teraz by sme sa mohli zmieniť o dvoch posledných otázkach, ktoré súvisia so spôsobom telefonovania: Čo možno povedať o používaní telefónneho prístroja? Sú navrhnuté nejaké pravidlá, ako sa zachovať pri pohoršujúcich telefonátoch?
Zistili ste niekedy, že hlas na druhom konci linky občas mizne v diaľke? To by vám malo pripomenúť, aby ste držali slúchadlo asi dva centimetre od úst. Okrem toho, je zdvorilé dávať pozor na zvuky z okolia. Keď telefonujete, číslo vytáčajte pozorne, aby ste nevytočili nesprávne číslo; a keď hovor skončíte, položte slúchadlo do vidlice jemne.
Boli ste už obeťou pohoršujúceho telefonátu? Žiaľ, zdá sa, že ich pribúda. Neslušná, dvojzmyselná či vulgárna reč si zaslúži iba jednu odpoveď — zložiť slúchadlo. (Porovnaj Efezanom 5:3, 4.) To isté platí, keď sa volajúci odmieta predstaviť. Keď máte dôvod pochybovať o hovore, publikácia How to Write and Speak Better (Ako lepšie písať a rozprávať) odporúča „neodpovedať, keď sa cudzí hlas pýta: ‚Kto je tam?‘“, a nediskutovať o svojich plánoch s cudzím človekom.
Aké dobré je vedieť, že v konečnom dôsledku si nacvičenie dobrých spôsobov pri telefonovaní nevyžaduje dodržiavať dlhý zoznam pravidiel a predpisov! Ako pri každom styku s ľuďmi, príjemné a uspokojujúce vzťahy s ľuďmi vyplývajú z uplatňovania toho, čo sa všeobecne nazýva zlaté pravidlo. Ježiš Kristus povedal: „Teda všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ (Matúš 7:12) Kresťania okrem toho túžia páčiť sa Tomu, ktorý človeka obdaril darom reči. Žalmista sa modlil: „Nech sa výroky mojich úst a rozjímanie môjho srdca stanú pred tebou príjemnými, ó, Jehova, moja Skala a môj Vykupiteľ.“ — Žalm 19:14.