Mucha tse-tse — kliatba Afriky?
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NIGÉRII
NEDÁVNO sme sa presťahovali do vidieckej oblasti v západnej Afrike. Obklopil nás tropický prales. Jedného popoludnia išla moja manželka na záchod a zvrieskla: „Je tu ovad!“
Mucha vystrelila zo záchoda do kúpeľne. Schmatol som sprej s insekticídom, išiel som za ňou a zatvoril som za sebou dvere. Nikde ju nebolo vidieť. Náhle mi vletela do tváre. Útočí na mňa! Mlátiac rukami, neúspešne som sa ju pokúšal zlikvidovať. Odletela k oknu. Sieťka jej zabránila uniknúť. Mucha pristála na nej.
Zamieril som a postriekal som muchu insekticídom. Normálne takýto priamy zásah skoro každý hmyz okamžite usmrtí. Túto muchu nie. Vzlietla a poletovala po kúpeľni.
Tá má tuhý život! Bol som si istý, že insekticídy urobia svoje a mucha onedlho spadne na dlážku. Avšak ona nespadla. Keď znovu pristála, nasprejoval som ju druhýkrát. Opäť vzlietla.
Čo je toto za supermuchu? Dva ďalšie priame zásahy ju nakoniec usmrtili.
Nasadil som si okuliare a pozorne som tvora skúmal. Bol väčší ako mucha domová, ale nie taký veľký ako ovad. Jeho krídla boli na chrbte prekrížené a dávali mu aerodynamickejší vzhľad, ako má obyčajná mucha. Z miesta jeho úst sa tiahol dlhý sosák podobný ihle.
Zavolal som na manželku: „Nie je to ovad. Je to mucha tse-tse.“
Toto stretnutie ma presvedčilo o ťažkostiach spojených s úsilím o odstránenie muchy z jej afrického poľa pôsobnosti s rozlohou 11,7 milióna štvorcových kilometrov, čo je viac ako rozloha Spojených štátov. Prečo ju chcú ľudia vyhubiť? Sú proti nej vznesené tri obvinenia. Obvinenie prvé:
Živí sa krvou
Existuje 22 rôznych druhov múch tse-tse. Všetky žijú v subsaharskej Afrike. Samce aj samice cicajú krv stavovcov a pri jedinom uštipnutí nasajú až trikrát viac krvi, ako samy vážia.
Hodujú na pasúcich sa zvieratách a majú širokú paletu — či už pôvodné zvieratá Afriky alebo iné. Štípu tiež ľudí. Pri uštipnutí, ktoré je hlboké, ostré a bolestivé, mucha odsáva krv. Uštipnuté miesto opuchne a svrbí aj bolí zároveň.
Muchy tse-tse sú vo svojej práci obratné. Nemárnia čas bzučaním okolo hlavy. Priletia k niekomu ako strela, nejakým spôsobom pribrzdia a dosadnú na tvár tak jemne, že to vôbec necítiť. Dokážu byť ako zlodeji; niekedy neviete, že vám ukradli trochu krvi, až kým nie sú preč — keď už nemôžete robiť nič iné, len odhadnúť škodu.
Obyčajne idú na nekrytú časť tela. (Zdá sa, že majú rady môj zátylok!) Niekedy sa však rozhodnú vliezť do nohavice alebo do rukáva a tam si nabodnúť krvnú cievu. Alebo ak chcú, môžu uštipnúť cez oblečenie — pre hmyz, ktorý prebodáva aj tvrdú kožu nosorožcov, to nie je ťažké.
Ľudia obviňujú muchu tse-tse nielen z toho, že štípe bolestivo, ale aj z toho, že je ľstivá. Raz, keď som sa jednu muchu pokúšal zabiť insekticídom, vletela do skrine a skryla sa do mojich plaviek. Keď som si o dva dni plavky obliekol, dvakrát ma uštipla! Pri inej príležitosti sa mucha tse-tse skryla v manželkinej kabelke. Zobrala si kabelku do práce, a keď siahla dovnútra, mucha ju uštipla do ruky. Potom poletovala po miestnosti a medzi pracovníkmi v kancelárii spôsobovala zmätok. Všetci prestali pracovať a snažili sa ju zabiť.
Takže prvým obvinením proti muche tse-tse je, že cicia krv a bolestivo štípe. Obvinenie druhé:
Zabíja zvieratá
Niektoré druhy múch tse-tse prenášajú chorobu, ktorú zapríčiňuje maličký parazit zvaný trypanozóm. Ak mucha tse-tse cicia krv zvieraťa, ktoré má túto chorobu, prehĺta krv obsahujúcu parazity. Tie sa v nej rozvíjajú a rozmnožujú. Keď mucha uštipne iné zviera, parazity prejdú z muchy do krvného obehu zvieraťa.
Tou chorobou je trypanozomiáza. Forma, v ktorej sa objavuje u zvierat, sa nazýva nagana. Parazitom nagany sa darí v krvnom obehu mnohých pôvodných zvierat Afriky, hlavne antilopy, pabyvola širokorohého, svine štetkatej, chochlatých antilop, bahnivca a svine bradavičnatej. Tieto zvieratá parazity nezabíjajú.
Ale parazity ničia domáce zvieratá, ktoré nepochádzajú z Afriky — ťavy, psy, somáre, kozy, kone, muly, voly, prasce a ovce. Podľa časopisu National Geographic zabíja nagana tri milióny kusov dobytka ročne.
Dobytkári, ako napríklad Masajovia vo východnej Afrike, sa už vedia vyhnúť oblastiam, kde sa muchy tse-tse vyskytujú najhojnejšie, ale sucho a nedostatok pastvy to niekedy znemožňujú. Počas nedávneho sucha stratili štyri rodiny, ktoré chovali spoločne 600 kusov dobytka, každý deň jedno zviera a na vine bola mucha. Lesalon, rodinný starší medzi nimi, povedal: „My Masajovia sme odvážny ľud. Prebodneme leva a čelíme útoku pabyvola. Utlčieme mambu čiernu a postavíme sa proti rozhnevanému slonovi. Ale orkimbai [mucha tse-tse]? Proti nej sme bezmocní.“
Lieky na liečenie nagany existujú, ale niektoré vlády dovoľujú ich použitie len pod dozorom veterinára. Je na to dobrý dôvod, keďže neúplné dávkovanie nielenže hubí zviera, ale vytvára aj parazity, ktoré sú odolné proti liekom. Pre dobytkára môže byť náročné nájsť načas v buši veterinára, aby vyliečil jeho zomierajúce zvieratá.
Prvé dve obvinenia proti muche tse-tse boli nepochybne preukázané — živí sa krvou a rozširuje chorobu, ktorá usmrcuje zvieratá. Ale je tu ešte niečo. Obvinenie tretie:
Zabíja ľudí
Ľudia nie sú postihovaní trypanozómom nagana. Ale mucha tse-tse prenáša iný druh trypanozómu z človeka na človeka. Tento druh trypanozomiázy sa volá spavá choroba. Nemyslite si, že človek so spavou chorobou len veľa spí. Táto choroba neznamená blažený spánok. Začína sa nevoľnosťou, únavou a zvýšenou teplotou. Potom nastáva dlhotrvajúca ospalosť, vysoká horúčka, bolesti kĺbov, opúchanie tkanív a zväčšenie pečene a sleziny. V konečných štádiách, keď parazity preniknú do centrálnej nervovej sústavy, pacienta postihne duševný úpadok, záchvaty, kóma a smrť.
Začiatkom tohto storočia vypuknutie spavej choroby spustošilo africký svetadiel. V rokoch 1902 až 1905 táto choroba usmrtila asi 30 000 ľudí neďaleko Viktóriinho jazera. V nasledujúcich desaťročiach sa choroba rozšírila do Kamerunu, Ghany a Nigérie. V mnohých dedinách bola nakazená tretina ľudí, čo si vyžadovalo rozsiahlu evakuáciu obyvateľov mnohých riečnych údolí. Pojazdné tímy liečili stovky tisíc ľudí. Táto epidémia ustúpila až koncom tridsiatych rokov.
Dnes táto choroba postihuje asi 25 000 ľudí ročne. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vyše 50 miliónov ľudí v 36 subsaharských krajinách je vystavených riziku nákazy touto chorobou. Hoci spavá choroba je smrteľná, ak nie je liečená, lieky na jej liečenie existujú. Nedávno bol na liečbu tejto choroby vyvinutý nový liek, zvaný eflornitín — prvý za 40 rokov.
Ľudia viedli dlhý boj proti muche tse-tse i proti chorobe, ktorú prenáša. O kampani na vyhubenie muchy tse-tse Winston Churchill v roku 1907 napísal: „Nemilosrdne okolo nej pletieme hustú sieť.“ Pri pohľade späť je zjavné, že Churchillova „hustá sieť“ mala veľké diery. Kniha Foundations of Parasitology (Základy parazitológie) o tom hovorí: „Až doteraz malo 80 rokov hubenia muchy tse-tse malý vplyv na jej šírenie.“
Slovo na obhajobu
Americký básnik Ogden Nash napísal: „Boh vo svojej múdrosti stvoril muchu, a potom nám zabudol povedať prečo.“ Aj keď je pravda, že Jehova Boh je Stvoriteľom všetkých vecí, určite nie je pravda, že je zábudlivý. Umožňuje nám, aby sme mnohé veci zistili sami. Ako je to potom s muchou tse-tse? Existuje niečo, čo sa dá povedať na obhajobu tohto očividného ničomníka?
Doteraz možno najsilnejším bodom obhajoby je, že jej úloha v ničení dobytka slúžila na ochranu pôvodných afrických divých zvierat. Rozľahlé oblasti Afriky sú podobné pastvinám na západe Spojených štátov — krajina sama je schopná uživiť domáci dobytok. Ale vďaka muche tse-tse sú domáce zvieratá usmrcované trypanozomiázou, ktorá neusmrcuje pôvodné zvieratá živiace sa pastvou.
Mnohí ľudia sa nazdávajú, že keby nebolo muchy tse-tse, obrovský fond divých zvierat Afriky by bol už dávno nahradený stádami dobytka. „Ja podporujem muchu tse-tse,“ povedal Willie van Niekerk, sprievodca v Botswanskej prírodnej rezervácii. „Ak odstránime muchu tse-tse, dobytok sa premnoží, vyplieni Afriku a zdevastuje tento svetadiel na jednu veľkú pustatinu.“ Dodal: „Mucha musí zostať.“
Samozrejme, nie každý s tým súhlasí. Tento argument nepresvedčí tých, ktorí vidia svoje deti alebo dobytok trpieť trypanozomiázou. A nepresvedčí ani tých, ktorí tvrdia, že Afrika potrebuje dobytok, aby sa sama uživila.
Predsa však je toho bezpochyby veľa, čo sa ešte o úlohe muchy tse-tse v prírode musíme naučiť. Aj keď sa obvinenia proti nej zdajú silné, možno je príliš skoro na vynesenie rozsudku.
Keď už sme pri muchách, jedna práve vletela do izby. Ospravedlňte ma, kým sa neuistím, že to nie je mucha tse-tse.
[Prameň ilustrácie na strane 11]
Mucha tse-tse: ©Martin Dohrn, The National Audubon Society Collection/PR